Príbeh lekárnika a fotografa, priekopníka svetlotlače v Uhorsku Karola Divalda a jeho potomkov nájdu od štvrtka 17. júna 2010 návštevníci Šarišskej galérie v Prešove na výstave nazvanej Divaldovci. Je spracovaný na vyše 20 paneloch a dobre čitateľný aj prostredníctvom takmer stovky vystavených zväčšenín originálov jeho fotografií. Výstavu pripravili pri príležitosti 180. výročia narodenia Karola Divalda. Originály fotografií a ich zväčšeniny pochádzajú z archívu Šarišskej galérie, dobové reálie – historické fotoaparáty, sklenené negatívy, publikácie – sú zapožičané zo zbierok Šarišského múzea v Bardejove, problematiku rodiny Divaldovcov obrazovo a textovo spracovalo Krajské múzeum v Prešove. Výstava potrvá do 12. septembra.

Ako informovala riaditeľka Šarišskej galérie v Prešove Marta Hrebíčková, Karol Divald a jeho potomkovia patria k najvýznamnejším osobnostiam a rodom, ktoré zviditeľňujú dodnes Prešov na mape európskej fotografie. Výstava predstavuje celú rodinu Divaldovcov a pripomína ich dôležitosť pre rozvoj portrétnej a krajinárskej fotografie v Uhorsku a význam prvej svetlotlačovej dielne v Uhorsku, ktorú Karol Divald otvoril v roku 1878 v Prešove.

Ako sa uvádza v tlačovej správe, Karol Divald sa narodil v Banskej Štiavnici 2. novembra 1830 v rodine kráľovského lesmajstra, kde získal blízky vzťah ku krajine, prírode a možno preto patrí k priekopníkom krajinárskej fotografie. V Prešove pôsobil ako lekárnik a ich pobočky si otvoril aj v Bardejove a Giraltovciach. V Bardejove si kúpil i svoj prvý fotoaparát a ten v ňom prebudil vášeň pre fotografovanie, až sa napokon lekárnictvo stáva len jeho „vedľajšou činnosťou“. Spočiatku sa venoval dobovo žiadanej portrétnej fotografii. Neskôr sa stali stredobodom jeho záujmu prírodné krásy (Tatry, Pieniny), jaskyne (Domica – Aggtelek) a mestská architektúra (Prešov, Bardejov), tieto témy boli v kontextoch súčasnej stredoeurópskej fotografie niečím úplne novým. V roku 1865 si otvoril v Prešove fotoateliér, prvý v meste, jeden z prvých na východnom Slovensku. Jeho fotografie Prešova sú dokumentom vypovedajúcim o podobe mesta a neoceniteľné sú zábery požiarom zasiahnutého Prešova. Bol úspešným podnikateľom a filiálky si otvoril na viacerých miestach, aj v Budapešti. V Prešove založil súkromnú fotografickú školu, v ktorej na fotografickú dráhu pripravil nielen svojich štyroch synov, ale viacero ďalších vynikajúcich fotografov. V priebehu svojho života bol viackrát ocenený a tieto ocenenia reprodukoval na zadných stranách svojich fotografií. Zomrel 7. novembra 1897 a je pochovaný na cintoríne v Prešove.