Skanzen v kúpeľoch je najstarším na Slovensku
Skanzen v Bardejovských kúpeľoch je v prevádzke po celý rok. Napriek tomu, že je koniec marca, etnografka Anna Holtmanová začína svoju pracovnú zmenu s lopatou v ruke, aby odhrnula sneh a sprístupnila chodníčky k jednotlivým exponátom tohto Múzea ľudovej architektúry, ktoré patrí pod Šarišské múzeum v Bardejove.
Bardejovský skanzen je najstarším na Slovensku, otvorili ho v roku 1965. Na ploche zhruba dvoch hektárov sa nachádza 28 stavieb, z nich sú len dve kópie, ostatné exponáty sú originály hlavne z horného Šariša, menej zo severovýchodného Zemplína. V jeho blízkosti sa nachádza vo vile Rákociho aj Národopisná expozícia. „Návštevník, ktorý má záujem o ľudovú kultúru, si môže pozrieť na malej ploche kultúru bývania, ale aj kroje, remeslá a domácu špecializovanú výrobu,“ uviedla etnografka
Všetky budovy v skanzene boli postavené z dreva. Najvyhľadávanejšie sú drevené chrámy zo Zboja a Mikulášovej , v ktorých sa konajú aj náboženské obrady. Gréckokatolícke liturgie tu slúžia kňazi z bardejovskej farnosti Vinbarg po celý rok, do chrámu je vstup aj keď nie je skanzen otvorený. Ako uviedol pre agentúru SITA farár Florián Potočňák, obrady sa tu konajú aj počas veľkonočných sviatkov. Pravoslávne liturgie v skanzene sú iba počas letnej sezóny (od mája) a konajú sa v pôvodne gréckokatolíckom chráme. V tomto regióne žijú pravoslávni veriaci, ktorí sa pridržiavajú Juliánskeho kalendára a Veľkú noc budú sláviť až 5. mája.
Atrakciou bardejovského skanzenu je súbor stavieb, kde sa prúdom vody vyrábali drevené vodovodné rúry. Vŕtareň stála pôvodne v Bardejove, ide o unikátne zariadenie, ktoré pracovalo takmer nepretržite celých 540 rokov. Podľa Holtmanovej, toto zariadenie je veľmi jednoduché, ale pritom dokonalé. Pomocou vodnej sily sa zväčša z borovicových kmeňov vyrobili drevené rúry. Bardejov mal posledné funkčné drevené potrubie až do roku 1966. V Bardejovských kúpeľoch rozvádzali drevené rúry liečivé pramene na kolonádu a po celom areáli kúpeľov. Skanzen v Bardejovských kúpeľoch navštívili počas jeho 48-ročnej existencie hostia z celého sveta. Etnografka uviedla, že v knihe návštev majú zápisy aj v svahilštine, čo je jazyk používaný vo východnej Afrike, tiež zápisy v jazykoch severských krajín Európy. Tým, že dnes hovoria takmer všetci cudzinci po anglicky, je ťažké identifikovať, odkiaľ hostia pochádzajú.