Pastierska kultúra bola vlastná mnohým etnickým skupinám aj mimo nášho územia. Preto sa štúdiu pastierstva venuje v celej oblasti Karpát veľká pozornosť, ako o tom svedčia mnohé práce s problematikou pastierstva, a tiež aj založenie Medzinárodnej komisie karpatskej kultúry roku 1959.V súvislosti s karpatskou kultúrou si odborníci všímali najmä otázky spojené so spôsobom hospodárenia a životom pastierov. Pastierske a najmä salašnícke umenie horských oblastí Slovenska sa stalo neoddeliteľnou súčasťou nášho ľudového umenia, ktorému vtlačilo určité špecifické znaky. Najbohatší výtvarný prejav nachádzame v pastierskej drevorezbe, vlastný domáci prínos môžeme sledovať vo výzdobe pastierskeho dreveného náradia,  používaného na slovenských salašoch – na črpákoch, črpačkách , formách na syr, na bačovských paliciach, varechách a naberačkách. Výtvarný prejav pastierov, ako ho poznáme dnes, sa vyvíjal izolovane v uzavretých regiónoch približne v priebehu posledných dvoch storočí, takže napríklad v severnej časti Karpát vzniklo viacero typov črpákov viažúcich sa svojím výskytom na pomerne malé územné celky. Črpáky v slovenských múzeách predstavujú kvantitatívne jeden z najväčších fondov, pokiaľ ide o zdobené úžitkové drevené predmety. Napriek mnohým nedostatkom v dokumentácii, súvisiacim so začiatkami slovenskej muzeológie a etnografie u nás  môžeme sledovať regionálny charakter črpákov, ich spojenie s duchovnou kultúrou i vývin estetického cítenia ľudu horských oblastí Slovenska v 19.a 20. storočí. Najrozsiahlejšia a stále sa rozrastajúca zbierka črpákov je v Etnografickom ústave Slovenského národného múzea v Martine. Medzi najhodnotnejšie patrí fond Historického ústavu SNM v Bratislave. Dalšie zbierky sú v Stredoslovenskom múzeu v Banskej Bystrici – jedna z najstarších, vo Vlastivednom múzeu vo Zvolene, Horehronskom múzeu v Brezne, Liptovskom múzeu v Ružomberku a Národopisnom múzeu Liptova v Liptovskom Hrádku, Oravskom múzeu v Oravskom Podzámku,  Múzeu ukrajinskej kultúry vo Svidníku, Tekovskom múzeu v Leviciach, Mestskom múzeu v Zlatých Moravciach, Západoslovenskom múzeu v Trnave, Východoslovenskom múzeu v Košiciach, Poľnohospodárskom múzeu v Nitre a menšie počty  alebo jednotlivé kusy sú v ďalších slovenských múzeách. Okrem toho črpáky z nášho územia sa nachádzajú aj vo väčších múzeách v Maďarsku, Poľsku a Česku.

Črpáky –  už podľa názvu –  sú nádoby  na čerpanie  – naberanie tekutín, v starších dobách vody, mlieka a iných nápojov. Pastierska kultúra, vrátane umenia pastierov, má na Slovensku hlboké korene. Jej rozvoj priamo súvisí s rozvojom salašníctva najmä v 15. a 17. storočí. S týmto súvisí aj rozšírenie črpákov. Ich konštrukcia a tiež výzdoba je výrazne rozdielna aj na pomerne malom  území výskytu v severnej časti karpatského oblúka, teda časti Slovenska.

ROZDELENIE

Na Slovensku vznikli a rozvinuli sa tri hlavné typy črpákov navzájom odlišných konštrukciou aj zdobením:
1. východoslovenský typ – gemerský, podľa konštrukcie celistvý,
2. severoslovenský typ – liptovský, podľa konštrukcie rybinový,
3. stredoslovenský typ – detviansky, podľa konštrukcie skladaný.

Územné rozdelenie je znázornené na obrázku číslo 1, podrobnejšie na farebnej mapke.

Konštrukčne najjednoduchší je východoslovenský typ, pretože nádobka i ucho sú zhotovené z jedného kusa dreva. Na jeho výrobu sa najčastejšie používa javor, niekedy breza.

Severoslovenský typ používa na spojenie nádobky s uchom techniku rybiny (zvlaku). Na výrobu sa podobne používa najčastejšie javor. Dno sa vyrábalo najčastejšie z mäkkého smrekového dreva.

V stredoslovenskom  type je ucho zavesené v hornej časti na nádobke zúbkom a v spodnej časti je upevnené drevenou alebo kovovou najčastejšie mosadznou obrúčkou prechádzajúcou výrezom v uchu. Najčastejšie používaným materiálom v minulosti bol svor, avšak pre jeho zriedkavosť a nedostupnosť sa v 20. storočí  začal používať javor.

Konštrukcia jednotlivých typov črpákov ovplyvnila aj spôsob ich ukladania. Východoslovenské črpáky sa spravidla ukladali na poličku, pri severoslovenských sa využíval kónický tvar nádobky a ohnutie ucha – vešali sa po obvode putery alebo gelety, stredoslovenské sa vešali výrezom v dolnej časti ucha na klince vbité do stien koliby.

Východoslovenský typ je charakteristický najmä pre Gemer, Spiš a oblasti ďalej na východ, hoci sa ojedinele vyskytuje aj smerom na západ. V Šariši sa nikdy drevené črpáky nevyrábali. Najbohatšiu oblasť výskytu predstavuje Horehronie a vlastný Gemer. Črpáky majú  vysoký, štíhly  mierne kónicky tvar, okrem jednoduchých geometrických tvarov sa vyskytujú aj figurálne motívy, ktoré sú charakteristické hlavne pre tento typ. Samostatnou oblasťou výskytu je okolie Lendaku (okr. Poprad). Nádobka i ucho sú zhotovené z jedného kusa dreva  resp. ucho vychádza z horného okraja nádobky a má tvar háka (obr. č. 2). V prevažnej väčšine majú uchá výrez na prsty. Z nich najjednoduchšie majú oválne ucho s oválnym výrezom (obr. č. 3 a 4). Zložitejšie sú geometrické črpáky s viacerými výrezmi. Z nich tvoria najväčšiu skupinu varianty s dvojvýrezovým dekorom (obr. č. 5). Ďalšie varianty dvojvýrezového dekoru vznikajú obmieňaním tvaru dvoch pôvodných otvorov (obr. č. 6 a 7).
Figurálny dekor východoslovenského typu je charakteristický plastickosťou,  výberom motívov a ich rozmiestnenia na uchu. Ucho býva jednoduché, oválne, s oválnym výrezom, niekedy preliačené. Ukončenie tvorí dominantná plastika. Na figurálnu výzdobu sa používal motív psa alebo medvedíka, jazdca na koni, rozlične zoskupené plastiky človeka, koňa, medveďa a psa (obr. č. 8, 9, 10, 11).

Celkový tvar črpákov severoslovenského typu je vo zvislej osi pretiahnutý. Ucho vysoko prevyšuje horný okraj nádobky, ktorá sa smerom nadol zužuje. Ucho s figurálnym i geometrickým dekorom vychádza z charakteru doštičky. Je to jeden z hlavných znakov tohto typu. Charakteristické sú preň dva motívy: motív štylizovanej zoomorfnej hlavy s korunkou obrátenej smerom k nádobke, takže ucho slúži aj na zavesenie na obvod putery či gelety (obr. č. 12) a motív plastickej závitnice  v podobe husľovej hlavice (obr. č. 13). Najstaršie formy črpákov severoslovenského typu tvorili jeden variačný rad. Zobrazoval ochranného mýtického hada s korunkou na hlave tak, ako si ho vytvorila predstavivosť ľudu (obr. č. 14 a 15). Najjednoduchšie tvary predstavujú niektoré črpáky z 19. storočia, ktorých hladké ucho s oválnym výrezom je ukončené zvieracou hlavou s korunkou. Ďalšiu skupinu variantov s prepracovanejším tvarovaním ucha predstavujú črpáky, ktoré majú na chrbte tri výčnelky alebo oblúky. Bohatšie zdobené sú črpáky, ktoré majú okrem výčnelkov na chrbte aj šikmé alebo rovné zuby. Novšími variantmi vzniknutými v 20. storočí sú črpáky so zdvojeným pôvodným motívom – ucho je ukončené dvoma od seba odvrátenými štylizovanými hlavami s korunkou (obr. č. 16). V 30. rokoch  20. storočia vznikli v hornej časti ucha varianty s motívom jeleňa a srnky. Celkovo sú charakteristické tridsiate roky prerušením tradície a začiatkom vzniku nových dekoratívnych motívov (obr. č. 17).

Stredoslovenský  typ tvorí kvantitatívne i kvalitatívne najbohatšiu skupinu slovenských črpákov. Je charakteristický pre horné Ponitrie a okolie Zvolena, Detvy a Banskej Bystrice. Hlavná výzdoba črpáka je sústredená na ucho. Podľa dekoratívneho ponímania a tvaru, podobne ako v predchádzajúcich typoch, rozoznávame dva druhy, ktoré môžeme označiť ako geometrické a figurálne (obr. č. 18).  Najjednoduchšie črpáky stredoslovenského typu  majú oválne ucho s oválnym výrezom často hore ukončené jedným, prípadne viacerými dekoratívnymi výčnelkami (obr. č. 19). Zložitejšie sú črpáky s dvojvýrezovým dekórom (obr. č. 20). Im veľmi blízke sú črpáky, ktorých určujúcim znakom je oblúk v hornej časti ucha smerujúci od kraja k nádobke (obr. č. 21) alebo zriedkavejší naopak, od nádobky smerom von (obr. č. 22). Oblúk má nielen dekoratívnu funkciu, ale aj praktickú (na držanie). Zaujímavou skupinou sú črpáky s motívom lasičky (obr. č. 23, 24). Výskyt pravdepodobne súvisí s ľudovou vierou v ochrannú moc lasičky, ktorej sa v niektorých oblastiach Slovenska pripisovali rovnaké vlastnosti, schopnosti a moc ako hadovi – hospodárovi.
Výzdobu ucha stredoslovenského typu črpáka s geometrickým dekórom tvorí spojenie viacerých elementárnych ozdobných prvkov, od jednoduchých vruborezových čiar , vlnoviek, pásikov a trojuholníkových vrúbkov používaných najčastejšie na zvýraznenie alebo lemovanie okraja cez hviezdicové útvary a vrúbkované lístky na ploche ucha, až po kruhy, oblúky, srdcia, trojuholníky, stĺpiky, hranolky a podobne na vyrezávanie vlastného ucha (obr. č. 25, 26, 27, 28). V Detve v 2. polovici 19. storočia sa vyrábal jeden z najhonosnejších črpákov s využitím mnohých výtvarných prvkov. Najcharakteristickejšie boli dve o seba opreté a v opačných smeroch sa stáčajúce esíčka (obr. č. 29, 30). Veľmi často sa objavuje štylizovaný motív srdca. Srdce bolo starým ochranným znakom (obr. č. 31). Dávno pred kresťanstvom ho pokladali za zdroj života, sily a plodnosti. Neskôr pristupuje srdce ako symbol lásky.

Iným vývinom ako črpáky s geometricky tvarovaným uchom prešli figurálne črpáky stredoslovenského typu. Pozostávajú z dvoch výtvarne i rezbársky relatívne samostatných častí. Spodná časť ucha  sa menila  od najjednoduchších tvarov  až po  reliéfne vyrezávanú vetvičku. So zmenami spodnej časti ucha súvisí aj zmena v jeho ukončení. Figurálne motívy na uchách stredoslovenských črpákov tvoria dve veľké skupiny. Jednoduchšie a staršie sú zoomorfné motívy, zložitejšie motívy zobrazujúce život a prácu na salaši sú novšie (obr. č. 32, 33). Na črpákoch boli zobrazené predovšetkým zvieratá s dobrými vlastnosťami: pes, zajac, líška, slimák, koza, jeleň, srnka, kamzík, divá sviňa, rys, líška unáša kohúta, medveď alebo vlk kradne ovcu, vtáky (obr. č. 34). Druhou veľkou skupinou figurálnych črpákov stredoslovenského typu sú antropomorfné motívy zo života na salaši, najmä pracovné motívy baču, ktorý robí oštiepky (obr. č. 35, 36). Okrem pracovných motívov boli obľúbené zábava a tanec (obr. č. 37, 38). Niektorí výrobcovia zdobili na črpákoch aj mosadznú obrúčku, obvykle jednoduchým cizelovaným dekórom pozostávajúcim prevažne z krúžkov, bodiek a vlnoviek.

Črpáky posledných desaťročí sú rôznorodé, voľnejšie ich môžeme rozdeliť do dvoch skupín: v prvej sú črpáky, pri ktorých prevažuje už estetická funkcia nad praktickou, ale ponechávajú si ešte zdanie používania. Druhou skupinou sú črpáky s čisto estetickou funkciou dosť často však nízkej hodnoty.  

POUŽITÁ LITERATÚRA

Komorovská, M.: Črpáky v slovenských múzeách, Martin 1982

Národopisný ústav SAV : Etnografický atlas Slovenska, Bratislava 1990
Materiály Stredoslovenského múzea v Banskej Bystrici

Jana Kaščáková