Územie ležiace južne od Spiša je od neho oddelené masívom Volovských vrchov a má celkom iný charakter ako Spiš. Osobitný charakter mu dáva polohu uprostred Slovenského Rudohoria, ktoré je charakteristické strmými a vysokými vrchmi často presahujúcimi výšku 1000 m, bohato pokrytými ihličnatými, ale aj listnatými lesmi a hlbokými dolinami. Rudohorie a jeho nerastné bohatstvo bolo určujúcim faktorom pre vznik baníctva ako prevládajúceho zamestnania obyvateľstva. Ťažila sa medená a železná ruda, ale aj magnezit a azbest. Rudy sa v tunajších mestečkách a dedinách aj spracovávali vo vysokých peciach v početných hámroch. Ťažba i spracovanie rúd mali európsku úroveň najmä v minulom storočí, keď mnoho banských a železiarskych podnikov vlastnil šľachtický rod Andrássyovcov. Dnes ostali z donedávna prekvitajúceho baníctva a hutníctva len malé zvyšky. Drevo z lesov sa využívalo najmä na uvedenú činnosť a významné bolo aj pálenie dreveného uhlia.

Územie hraničí s dvoma národnými parkami: so Slovenským rajom a Muránskou planinou. Na juhu je chránená krajinná oblasť Slovenský kras. Ich podkladom je vápenec. Jaskyne Slovenského krasu sú zapísané v Zozname svetového prírodného dedičstva UNESCO.
Obyvatelia Gemera sú Slováci, ale je tu aj viac dedín maďarským obyvateľstvom. Do druhej svetovej vojny tu žilo hodne Nemcov, najmä v Dobšinej. Niektoré mestečká, najmä Revúca, zohrali významnú úlohu v dejinách slovenského národného obrodenia.

Pestré je aj ich náboženské zloženie. Sú tam evanjelici augsburského, helvétskeho vyznania i katolíci. Gemer má bohaté dejiny. Späté sú nielen s baníctvom a so silnými rodmi Bebekovcov a Andrássyovcov, neskôr Koháryovcov. Obyvatelia bývajú v roztratených dedinkách a v malých veľmi živých mestečkách s bohatou históriou. Rožňava, Dobšiná, Revúca, Štítnik a Jelšava boli pôvodne banskými mestami s významnými výsadami, čo sa odrazilo aj v ich urbanistické i v bohatosti kultúrnych pamiatok. Svedčia o tom tiež ich erby, ktorých hlavným motívom sú skrížené banské nástroje dopĺňa heraldickými ružami. Na Gemeri sú však aj zaujímavé hrady. Napríklad hrad Krásna Hôrka slúžiaci ako múzeum, potom ruiny Muránskeho hradu a zaujímavý je i kaštieľ v Betliari. V dedinách ich dopĺňajú panské sídla – kúrie.

Gemer je bohatý aj na umeleckohistorické pamiatky. Väčšina kostolov je gotická a siaha do 13.-15.storočia. Je však zaujímavé, že gotické kostoly tu sú v správe evanjelikov. Počas rekatolizácie im neboli odňaté. Možno preto ich zariadenie jednoduchšie a novšie, najmä barokové a klasicistické. Len v Chyžnom je vzácny gotický oltár. Mnohé kostoly sú však plné nástenných malieb, ktoré boli väčšinou v posledných desaťročiach reštaurované.

Na fresky najmä zo 14. a 15.storočia sú mimoriadne bohaté kostoly v Štítniku, Ochtinej, Chyžnom a v Koceľovciach. Nástenné maľby vynikajú nielen umeleckým stvárnením, ale bohatosťou motívov. V tom spočíva jedna z najvýznamnejších kultúrnych atrakcií Gemera. Krajina je vhodná nielen pre letnú turistiku, ale sú tu i možnosti zimných športov. Takmer európskymi i svetovými unikátmi sú dve jaskyne: Dobšinská ľadová jaskyňa a Ochtinská aragonitová jaskyňa.

Zdroj: mesto Levoča, portál Obnova.sk