Slovensko je opäť majiteľom značky Tokaj
Slovensko je opäť majiteľom značky Tokaj. Agentúru SITA o tom informoval tlačový tajomník SNS Peter Paluš. “SNS podnikla prostredníctvom svojho štátneho tajomníka Jána Slabého všetky potrebné kroky, aby v elektronickom Registri chránených označení pôvodu (CHOP) bol aj pre Slovensko zaregistrovaný názov Vinohradnícka oblasť Tokaj”, uviedol Paluš.
Kauza vznikla po tom, čo Maďarsko v júli svojvoľne, napriek dohode, že každá zmena v legislatíve bude konzultovaná najprv s druhou stranou, zmenilo vo svojej legislatíve dohodnutý názov Tokaji na Tokaj. Zároveň požiadalo Európsku komisiu o chránené označenie pôvodu Tokaj. Komisia 1. decembra 2009 zverejnila vo vestníku ich návrh. Pritom Slovensko už v marci 2009 požiadalo o zaradenie názvu Tokaj do tohto registra a jeho požiadavku Európska komisia zamietla. Zverejnením maďarského návrhu v registri začala Slovensku plynúť dvojmesačná lehota, v rámci ktorej mohlo žiadosť pripomienkovať. Ministerstvo pôdohospodárstva SR zaslalo list eurokomisárke pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka Mariann Fischer Boelovej, ktorú žiada o pomoc pri riešení “nikdy nekončiaceho príbehu v oblasti Tokaja”, ako vtedy kauzu označil minister pôdohospodárstva Vladimír Chovan.
Štátny tajomník ministerstva pôdohospodárstva Ján Slabý rokoval v európskej Komisii pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka v Bruseli. “Mali sme dostatok zásadných a pádnych argumentov a tak sa nám po tvrdých a ťažkých rokovaniach podarilo dosiahnuť pozitívny výsledok, ” konštatoval Paluš. K zmene došlo 26. februára tohto roku. “Potvrdením našich argumentov je aj to, že zmena bola priznaná k tomu istému dátumu ako v Maďarsku”, teda od 1. augustu 2009.
Za problémy pri označovaní vín názvom “Tokaj” mohol podľa decembrových vyjadrení poslanca Národnej rady SR Zsolta Simona (Most-Híd) diletantizmus Ministerstva pôdohospodárstva SR (MP SR). Podľa neho totiž v slovenskej legislatíve chýbalo označenie oblasti Tokaj, to vystriedalo označenie Tokajská vinohradnícka oblasť. “Je príznačné, že jedným z tých, ktorí najviac farizejsky strašili, že Slovensko príde o značku Tokaj, bol bývalý minister Zsolt Simon z vtedajšieho SMK, o ktorom je známe, že v roku 2004 podpísal s maďarským ministrom bezprecedentnú dohodu o výmere tokajských honov na území SR, kde Slovensko okradol o viac ako o 300 hektárov, čo predstavuje viac ako tretinu celkovej výmery,” uviedol v dnešnom stanovisku SNS Paluš.
Slovensko je opäť majiteľom značky Tokaj
TREBIŠOV: Obyvateľov Tokaja potešila správa o zaregistrovaní značky
TREBIŠOV 5. marca (SITA) – Správa z Ministerstva pôdohospodárstva SR o zaregistrovaní značky Tokaj aj pre Slovensko potešila vlastníkov vinohradov a tokajskej pôdy na Slovensku. Mnohí z nich sú organizovaní v Združení pestovateľov a malovýrobcov tokajských vín Slovenska. „Nikdy sme neprestali byť vnútorne presvedčení o tom, že Tokaj je právom aj slovenský. Zdôrazňovali to naši starí otcovia, ba aj história to potvrdila. Obyčajná maďarsko-slovenská štátna hranica nemôže predsa rozdeliť historické vinohradnícke územie na dva póly,“ zdôraznila prezidentka združenia Magda Haburová.
Uviedla, že nedávnym podpisom Memoranda o spolupráci pri rozvoji Tokajskej vinohradníckej oblasti s Košickým samosprávnym krajom (KSK) a združeniami, ktoré na území slovenského Tokaja pôsobia ako aj konečným označením oblasti aj výrobkov ochrannou značkou Tokaj nastáva šťastná konštelácia pre ľudí a vinohradníkov tu žijúcich. Haburová hovorí, že po rokoch degradácie územia by mal nastať jeho ozajstný rozvoj nielen v oblasti cestovného ruchu, agroturistiky a vínnej turistiky, ale aj kultúrny turizmus.
„Žiaľbohu marketing zodpovedných manažérov za túto oblasť na Slovensku kríva. Namiesto toho, aby sme svetu odkryli úžasné podzemie historických gazdovských pivníc, prezentujeme Slovensko ľadovým medveďom. Veď znamenité tokajské vína konzumované v prostredí tajuplných starých vinných pivníc obrastených ušľachtilou plesňou, ktoré nikde na svete nemajú, to je zážitok na celý život. My, ktorí sme sa tu narodili, sme deťmi šťasteny a preto si tento kúsok Slovenska nesmierne vážime a chceme dopriať každému, aby sa tu aspoň raz zastavil,“ zdôrazňuje Haburová.
„Tokaj je rodinným striebrom všetkých Slovákov a som nesmierne rada, že spolu sme to dokázali. Aj podporou petície za zachovanie územia Tokaja na pôvodné účely vtedy, keď sa tu uvažovalo o ťažbe perlitu, uránu i výstavbe uhoľnej elektrárne. Veď podpisy pod jej text prichádzali zo všetkých kútov Slovenska, čo si nesmierne ceníme a vidieť, že v Slovákoch téma TOKAJ vždy rezonuje. Teraz máme ešte jeden cieľ – dosiahnuť zápis územia medzi chránené pamiatky na zoznam UNESCO. Maďarsko to už dávno presadilo, ale náš návrh zostal kdesi v šuplíku,“ podčiarkla Haburová.
Rozloha slovenskej tokajskej vinohradníckej pôdy je 908 hektárov, na ktorých hospodária a dorábajú víno stovky malých vlastníkov a do desať veľkovýrobcov tokajského vína.
Re: Slovensko je opäť majiteľom značky Tokaj
EÚ preveruje nárok Slovenska na značku Tokaj
BUDAPEŠŤ 11. marca (SITA/MTI) – Európska únia začala preverovať nedávne kroky Slovenska s cieľom zaregistrovať niektoré slovenské vína v oficiálnom európskom registri pod značkou Tokaj. Uvádza to dnešné vydanie maďarského denníka Népszabadság, ktoré sa odvoláva na vysokého predstaviteľa tamojšieho ministerstva pôdohospodárstva Pétera Gárdosiho. Rezort podľa neho v utorok podal na pôde EÚ sťažnosť, ktorou reagoval na kroky Slovenska. Pokiaľ Brusel záležitosť nevyrieši, Maďarsko podá na Slovensko žalobu na Európskom súdnom dvore, dodáva Népszabadság. Ako uviedla v tejto súvislosti tlačová agentúra MTI, EÚ v minulosti rozhodla o tom, že výhradné právo na označovanie vín značkou Tokaj má Maďarsko.
Re: Slovensko je opäť majiteľom značky Tokaj
Slovenskí vinohradníci by mali mať možnosť užívať názov Tokaj
BRATISLAVA 31. marca (SITA) – Ministerstvo pôdohospodárstva našlo recept na to, ako dosiahnuť, aby mohli vinohradníci z juhovýchodu Slovenska používať bez akýchkoľvek prívlastkov názov Tokaj, o ktorý máme dlhodobé spory so susedným Maďarskom. Dnes návrh odsúhlasila vláda, novela zákona o vinohradníctve a vinárstve smeruje do parlamentu. „Vláda dnes schválila názov Tokaj bez všetkého,” vyhlásil po rokovaní kabinetu minister pôdohospodárstva Vladimír Chovan.
Chovan dnes vysvetľoval, že Európska komisia nám pred asi mesiacom so spätnou účinnosťou od 1. augusta minulého roka zaregistrovala názov Tokaj. To znamená, že máme zaregistrované Tokaj a k tomu Tokajský, Tokajská, Tokajské, vysvetlil Chovan. V oficiálnom registri Európskej komisie E-Bacchus má Slovensko podľa zistení SITA zaregistrované označenie Vinohradnícka oblasť Tokaj.
V domácej legislatíve však máme od 1. septembra minulého roka pojem Tokajská vinohradnícka oblasť. Podľa Chovana uznali na ministerstve spolu s ľuďmi na našom zastupiteľstve v Bruseli, že bude rozumnejšie, ak názov Tokajská vinohradnícka oblasť, ktorá sa veľmi zle prekladá do angličtiny, zmeníme na Tokaj a tým máme vyriešené všetky problémy.
V novele zákona sa ide Slovensko vydať „európskou cestou“ označovania vín, čo znamená ústup od doterajšieho členenia na stolové a akostné vína. Nová kategorizácia je založená na zdôraznení zemepisného označenia. Slovenský vinohradnícky región sa bude členiť na vinohradnícke oblasti Malokarpatská, Južnoslovenská, Stredoslovenská, Nitrianska, Východoslovenská a Tokaj. V návrhu zákona sa ďalej uvádza, že slová „Tokajská vinohradnícka oblasť“ vo všetkých gramatických tvaroch sa v celom ďalšom texte zákona nahrádzajú slovami „Tokaj“ v príslušnom tvare. Novela má byť podľa návrhu účinná od 1. júna.
Kauza okolo označenia vznikla po tom, čo Maďarsko v júli minulého roka napriek dohode, že každá zmena v legislatíve bude konzultovaná najprv s druhou stranou, zmenilo vo svojej legislatíve dohodnutý názov Tokaji na Tokaj. Zároveň požiadalo Európsku komisiu o chránené označenie pôvodu Tokaj. Komisia 1. decembra 2009 zverejnila vo vestníku ich návrh. Slovensko už v marci 2009 požiadalo o zaradenie názvu Tokaj do tohto registra a jeho požiadavku Európska komisia zamietla. Zverejnením maďarského návrhu v registri začala Slovensku plynúť dvojmesačná lehota na pripomienkovanie. Ministerstvo pôdohospodárstva SR zaslalo list eurokomisárke pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka Mariann Fischer Boelovej a žiadalo o pomoc pri riešení “nikdy sa nekončiaceho príbehu v oblasti Tokaja”, ako vtedy kauzu označil minister pôdohospodárstva Vladimír Chovan. Štátny tajomník ministerstva pôdohospodárstva Ján Slabý rokoval v európskej Komisii pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka v Bruseli. Napokon sa dosiahlo, že Slovensku zaregistrovali označenie Vinohradnícka oblasť Tokaj.
Re: Slovensko je opäť majiteľom značky Tokaj
Vinohradníci budú znovu používať názov Tokaj
BRATISLAVA 27. apríla (SITA) – Vinohradníci z juhovýchodu Slovenska budú môcť používať bez akýchkoľvek prívlastkov názov Tokaj, o ktorý máme dlhodobé spory so susedným Maďarskom. Rozhodli o tom dnes v hlasovaní poslanci Národnej rady SR, ktorí schválili v skrátenom legislatívnom konaní vládnu novelu zákona o vinohradníctve a vinárstve z rezortu pôdohospodárstva. Platiť začne po podpise prezidenta od 1. júna.
V novele zákona Slovensko ustupuje od doterajšieho členenia na stolové a akostné vína. Nová kategorizácia je založená na zdôraznení zemepisného označenia. Slovenský vinohradnícky región sa po novom bude členiť na vinohradnícke oblasti Malokarpatská, Južnoslovenská, Stredoslovenská, Nitrianska, Východoslovenská a Tokaj.
Re: Slovensko je opäť majiteľom značky Tokaj
Slovensku podľa Simona hrozí strata značky Tokaj
Maďarská republika zažalovala Európsku komisiu a požaduje zrušenie jej zápisu chráneného zemepisného označenia Vinohradnícka oblasť Tokaj
BRATISLAVA 26. júla (SITA) – Slovensku hrozí, že príde o značku vína Tokaj. Maďarská republika totiž zažalovala Európsku komisiu a požaduje zrušenie jej zápisu chráneného zemepisného označenia Vinohradnícka oblasť Tokaj. Ako ďalej uviedol dnes na tlačovej besede minister pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja Zsolt Simon, dôvodom žaloby je skutočnosť, že v čase zápisu, teda vo februári tohto roka, nebola slovenská legislatíva v súlade s tým, čo Európska komisia vykonala. “Je to dôsledok neodborného a neprofesionálneho prístupu predchodcov, ktorí riadili tento rezort,” zhrnul príčiny žaloby Simon.
Slovensko sa podľa Simona pripojí ku konaniu ako vedľajší účastník na stranu Európskej komisie. “Chceme sa stať vedľajším účastníkom konania v zmysle štatútu, máme na to šesť týždňov od zverejnenia vo vestníku Európskej komisie,” povedal Simon s tým, že chce vidieť všetky doklady, ktoré Maďarská republika odovzdala komisii. Zároveň zdôraznil, že urobí “maximum” pre záchranu značky Tokaj na Slovensku.
Vinohradníci z juhovýchodu Slovenska môžu používať názov Tokaj, o ktorý má Slovensko dlhodobé spory so susedným Maďarskom, od začiatku júna. Umožnila im to novela zákona o vinohradníctve a vinárstve, ktorú na návrh minulej vlády schválil koncom apríla parlament v skrátenom legislatívnom konaní. V novele zákona Slovensko ustúpilo od doterajšieho členenia na stolové a akostné vína. Nová kategorizácia je založená na zdôraznení zemepisného označenia. Slovenský vinohradnícky región sa po novom člení na vinohradnícke oblasti Malokarpatská, Južnoslovenská, Stredoslovenská, Nitrianska, Východoslovenská a Tokaj.
Spor okolo označenia vznikol po tom, čo Maďarsko v júli minulého roka napriek dohode, že každá zmena v legislatíve bude konzultovaná najprv s druhou stranou, zmenilo vo svojej legislatíve dohodnutý názov Tokaji na Tokaj. Zároveň požiadalo Európsku komisiu o chránené označenie pôvodu Tokaj. Komisia 1. decembra 2009 zverejnila vo vestníku ich návrh. Slovensko už v marci 2009 požiadalo o zaradenie názvu Tokaj do tohto registra a jeho požiadavku Európska komisia zamietla. Zverejnením maďarského návrhu v registri začala Slovensku plynúť dvojmesačná lehota na pripomienkovanie.
Vtedajšie Ministerstvo pôdohospodárstva SR zaslalo list eurokomisárke pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka Mariann Fischer Boelovej a žiadalo o pomoc pri riešení “nikdy sa nekončiaceho príbehu v oblasti Tokaja”, ako vtedy kauzu označil v súčasnosti už bývalý minister pôdohospodárstva Vladimír Chovan. Vtedajší štátny tajomník ministerstva Ján Slabý rokoval v európskej Komisii pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka v Bruseli. Napokon Slovensko dosiahlo zaregistrovanie označenia Vinohradnícka oblasť Tokaj.
Re: Slovensko je opäť majiteľom značky Tokaj
V súdnom spore o Tokaj prevzal štafetu rezort spravodlivosti
Ministerstvo spravodlivosti má vypracovať právnu analýzu o stave súdneho procesu o značku vína Tokaj
BRATISLAVA 20. októbra (SITA) – Ministerstvo spravodlivosti SR má vypracovať právnu analýzu o stave súdneho procesu o značku vína Tokaj. “Vláde som poskytol informáciu a dohodli sme sa na tom, že ministerstvo spravodlivosti pripraví nezávislú právnu analýzu o stave tohto celého súdneho procesu. Aj to bude podkladom na postup pre Slovenskú republiku,“ uviedol po rokovaní vlády minister pôdohospodárstva Zsolt Simon.
Slovensku podľa ministra hrozí, že príde o značku vína Tokaj. Maďarská republika totiž zažalovala Európsku komisiu a požaduje zrušenie jej zápisu chráneného zemepisného označenia “Vinohradnícka oblasť Tokaj”. Dôvodom žaloby je podľa Simona skutočnosť, že v čase zápisu, teda vo februári tohto roka, nebola slovenská legislatíva v súlade s tým, čo Európska komisia vykonala. Slovensko sa podľa Simona pripojí ku konaniu ako vedľajší účastník na stranu Európskej komisie.
Vinohradníci z juhovýchodu Slovenska môžu používať názov Tokaj, o ktorý má Slovensko dlhodobé spory so susedným Maďarskom, od začiatku júna. Umožnila im to novela zákona o vinohradníctve a vinárstve, ktorú na návrh minulej vlády schválil koncom apríla parlament v skrátenom legislatívnom konaní. V novele zákona Slovensko ustúpilo od členenia na stolové a akostné vína. Nová kategorizácia je založená na zdôraznení zemepisného označenia. Slovenský vinohradnícky región sa po novom člení na vinohradnícke oblasti Malokarpatská, Južnoslovenská, Stredoslovenská, Nitrianska, Východoslovenská a Tokaj.
Spor okolo označenia vznikol po tom, čo Maďarsko v júli minulého roka napriek dohode, že každá zmena v legislatíve bude konzultovaná najprv s druhou stranou, zmenilo vo svojej legislatíve dohodnutý názov Tokaji na Tokaj. Zároveň požiadalo Európsku komisiu o chránené označenie pôvodu Tokaj. Komisia 1. decembra 2009 zverejnila vo vestníku ich návrh. Slovensko už v marci 2009 požiadalo o zaradenie názvu Tokaj do tohto registra a jeho požiadavku Európska komisia zamietla. Zverejnením maďarského návrhu v registri začala Slovensku plynúť dvojmesačná lehota na pripomienkovanie.
Vtedajšie Ministerstvo pôdohospodárstva SR zaslalo list eurokomisárke pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka Mariann Fischer Boelovej a žiadalo o pomoc pri riešení “nikdy sa nekončiaceho príbehu v oblasti Tokaja”, ako vtedy kauzu označil v súčasnosti už bývalý minister pôdohospodárstva Vladimír Chovan. Vtedajší štátny tajomník ministerstva Ján Slabý rokoval v európskej Komisii pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka v Bruseli. Napokon Slovensko dosiahlo zaregistrovanie označenia Vinohradnícka oblasť Tokaj.
Obyvatelia spisujú petíciu na
Obyvatelia spisujú petíciu na ochranu Tokaja
TREBIŠOV/TOKAJ 21. júla (SITA) – Obyvatelia siedmich tokajských obcí podpisujú výzvu vláde a žiadajú, aby ukončila rokovania s Maďarskou republikou o agende Tokaj, ktoré trvajú už niekoľko desaťročí a dosiaľ nikam neviedli. „Rokovania medzi oboma stranami pretrvávajú už niekoľko desaťročí a doposiaľ sa nedospelo k záverom, ktoré by vytvorili rovnocenné, nediskriminačné podmienky pre obidva štáty. Týka sa to predovšetkým výmery tokajskej pôdy. Z historického hľadiska je naša oblasť rovnocenná s vinohradníckou oblasťou Tokaj v Maďarsku a naše požiadavky sú oprávnené a rovnocenné s platnou maďarskou legislatívou, čo je zakotvené aj v prístupovej zmluve Slovenska s Európskou úniou,” uvádza sa vo výzve. Obyvatelia slovenských tokajských obcí žiadajú zachovať na Slovensku samostatnú, uzavretú vinohradnícku oblasť Tokaj, ohraničenú katastrálnymi hranicami tokajských obcí. Ďalej žiadajú prijať takú legislatívu, aby slovenskí vlastníci pôdy, vinári, vinohradníci a obyvatelia siedmich tokajských obcí – Bara, Čerhov, Černochov, Malá a Veľká Tŕňa, Slovenské Nové Mesto a Viničky mali istotu, že ich práva budú navždy zachované aj pre budúce generácie.
V tejto otázke sa angažuje aj Magda Haburová, aktivistka, novinárka, autorka knihy Poklady slovenského Tokaja. Narodila sa vo Veľkej Tŕni a jej rodina je vlastníkom vinohradov, tokajskej pôdy a gazdovských historických pivníc vo Veľkej a Malej Tŕni. V súčasnosti je prezidentkou Združenia pestovateľov a malovýrobcov tokajského vína. „Posledný rok nikto nemá informácie o tom, v akom štádiu sú rokovania. Ja som sa zúčastnila na štyroch ako členka subkomisie za slovenskú stranu v rokoch 2008-2009 a vždy bola kameňom úrazu iba výmera tokajskej pôdy na slovenskej strane, pričom výmera na maďarskej strane sa nikdy nespochybňovala. Maďarsko u nás ju žiadalo obmedziť iba na 565,2 hektárov. Preto chceme, aby sa situácia konečne vyriešila,” povedala Haburová. Región treba podľa nej revitalizovať a ľudia dodnes nevedia na čom sú,“ dodala. Výmera 565,2 hektárov nie je ničím podložená – ani historicky, ani reálne. „V pondelok podpísané hárky nesieme do Bratislavy. Petíciu odovzdáme premiérke Ivete Radičovej a predsedom koaličných strán. My nechceme nič iné, len aby sa pripravila a schválila novela zákona o vinohradníctve a vinárstve, v ktorej je riešený aj Tokaj a vymedzený katastrami tradičných tokajských obci,” uviedla Haburova.