Spiš je historickým názvom pre územie na severovýchode Slovenska, ktoré sa vyznačuje nielen prekrásnou a veľmi pestrou prírodou, ale aj neobyčajnou hustotou a kvalitou historických a umeleckohistorických pamiatok, zvlášť z obdobia gotiky. Niet tu takmer obce, v ktorej by nebolo niečo pozoruhodné, gotický oltár, kostol, krstiteľnica, vzácny kalich alebo monštrancia. To všetko je výsledkom niekoľko storočného vývoja spoločnosti založenej zo Slovákov, Nemcov, Rusínov, Goralov a Maďarov. Spiš hraničí na severe Spiš hraničí na severe s Poľskom. Na severozápade ho ohraničujú Vysoké Tatry, na juhu Nízke Tatry, Slovenský raj a Spišsko – gemerské rudohorie, na východe Levočské vrchy ako súčasť Karpát. Územie celého Spiša asi 3650 km2 a je v ňom okolo 200 mestečiek a dedín.

Dejiny Spiša sú veľmi pohnuté. Územie bolo osídlené už neandertálskym človekom a potom kontinuálne mnohými etnikami. Slovania sa usadili v 5.-6.storočí, v12.-13.storočí bol kolonizovaný Nemcami, ktorí si tu vytvorili samostatné administratívne jednotky a na základe ich práva tu vznikla veľmi hustá sieť miest a miestečiek.. Neskôr osídlili horské oblasti rusínski pastieri. Sever dnes obývajú Gorali, ktorí hovoria poľským nárečím.

Hlavným mestom Spiša bola od roku 1271 Levoča, ktorá bola aj jeho kultúrnym centrom. Duchovným centrom bola Spišská Kapitula ako sídlo spišského prepošta a od roku 1776 ako sídlo biskupa. V rokoch 1412-1772 a ocitla 16 miest a viacero obcí v poľskom zálohu. Prekvital tu obchod i remeslá a v dôsledku toho sa vyvinula aj kultúra vysokej hodnoty. Bolo tu niekoľko stredných škôl, už od 17.storočia významná kníhtlačiareň a významné knižnice. Reformácia bola mierna a nezničila staré gotické pamiatky, takmer sa zachovali v každej obci. Umeleckým vrcholom najvyšší gotický oltár sveta v Chráme sv. Jakuba v Levoči popri iných 10 gotických a renesančných oltároch v tomto kostole. Okoliu Spišskej Kapituly dominuje Spišský hrad, jedna z najväčších hradných ruín v strednej Európe a nie je náhodou, že spolu so Spišskou Kapitulou a s malým kostolíkom v Žehre zapísaný do zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Juh Spiša s centrom v Gelnici žil z baníctva. Prekvitalo tu baníctvo i spracovanie medi a striebra, neskôr aj železa a iných rúd.

Aj prírodný rámec je mimoriadne kvalitný. Na území Spiša ležia tri národné parky. Na severe je to tatranský a Pieninský národný park, na juhu Národný park Slovenský raj. Územie pomerne husto zarastené ihličnatými lesmi bohatými na zber húb, liečivých rastlín. Rieky sú čisté a vhodné pre rybolov a vodné športy.

Okrem miest, z ktorých mnohé sú mestskými pamiatkovými rezerváciami, nachádzajú sa tu aj viaceré liečivé kúpele a mnohé minerálne pramene. Mestskými strediskami na Gotickej ceste Levoča, Spišská Nová Ves, Gelnica, Poprad ako východisko Vysokých Tatier, Kežmarok a severnejšie Stará Ľubovňa.

Spiš je dobre prístupný lietadlom cez letiská Poprad a Košice, vlakom železničnou traťou Košice – Bohumín, prípadne Košice –Bratislava, ale aj hlavnou európskou cestou E 50. Diaľnica ide takmer po hranice Spiša, ale jej výstavba pokračuje aj na jej území.

Zdroj: mesto Levoča, portál Obnova.sk