Očkov, Ivanovce, Čertova pec v Radošine. Prečo vám ponúkam práve tieto tri lokality? Pre väčšinu ľudí sú to známe či menej známe obce, netušia, aké úžasné a zaujímavé sú fakty, ktoré sa za týmito názvami skrývajú. Ide o tri typovo odlišné lokality. Z akého hľadiska? No predsa archeologického. Očkov je tzv. náčelníckou mohylou, Ivanovce výšinnou osadou a Čertova pec staručkou jaskyňou.

Očkov, Ivanovce, Čertova pec v Radošine. Prečo vám ponúkam práve tieto tri lokality? Pre väčšinu ľudí sú to známe či menej známe obce, netušia, aké úžasné a zaujímavé sú fakty, ktoré sa za týmito názvami skrývajú. Ide o tri typovo odlišné lokality. Z akého hľadiska? No predsa archeologického. Očkov je tzv. náčelníckou mohylou, Ivanovce výšinnou osadou a Čertova pec staručkou jaskyňou.

Radošinu poznáme ako synonymum Radošinského naivného divadla. Určite je to významný element spájajúci sa z obcou, ale oveľa dôležitejšie a menej známe je zistenie, že v lokalite Čertova pec kedysi dávno pradávno žili pravekí ľudia alebo opice? Nemajte obavy. V tom období (cca 40.000-8.000 pred n. l.) žili už ľudia dnešného typu, po latinsky Homo sapiens sapiens – čiže dvakrát múdri. Čertova pec je kúsok vzdialená od Piešťan. Priamo pri ceste sa nachádza usmerňujúca tabuľa, ktorá vyzýva odbočiť doľava. Tu v prvom rade upúta oko turistu veľká drevená stavba. Myslím, že motel. Ak ste však neprišli zo zámerom zakotviť v reštaurácii patriacej k motelu, hneď vedľa po ľavej ruke vás na ďalšiu cestu navedie informačná tabuľa. Potom vaše kroky povedú po chodníčku so stromovou alejou, ktorý vás „vyhodí“ pri vstupe do jaskyne.

Aj obyčajný turista by očakával, že sa tu dočká nejakých informácií na tabuli. Na potešenie tabuľa tam stojí, ale vďaka vandalom je úplne nefunkčná. Toto miesto som navštívila dvakrát. Pri prvej návšteve som bola milo prekvapená, že do týchto končín sa vandali ešte nedostali a tabuľu s popisom lokality nezničili. Po roku sa moje neblahé očakávanie naplnilo do bodky. Ešte dobre, že samotná jaskyňa naďalej odoláva zubu času a vandalom môže ukázať len vztýčený prostredník. Keď vojdete do neveľkého priestoru jaskyne, vdýchnete vzduch, ktorý dýchali naši prapredkovia, dotknete sa stien, ktoré boli ich domovom a útočišťom a prejdete sa po zemi – skutočnej zemi, po ktorej kráčali ľudia podobní nám. Pre lepšiu orientáciu – v období 250.000 – 40.000 pred n. l. nám osídlenie Slovenska dokladajú nielen osady vo voľnom teréne, ale aj jaskyne. Tie boli obývané aj v nasledujúcich obdobiach, ale väčšina osád sa nachádzala vo voľnom teréne (Ivanovce). V eneolite – neskorej dobe kamennej sa stali jaskyne znovu populárnejším miestom pre život pravekých ľudí ako pôvodné rovinaté územia.

Spomenula som už aj druhú zaujímavú archeologickú oblasť – Ivanovce. Je to malá dedinka, v trenčianskom okrese, ničím sa nelíšiaca od ostatných dediniek. A predsa. Kto má dobré očko a je všímavý, nájde tu veľkú kopu s priekopou. Poviete si, že takú kopu môže alebo má skoro každá obec. Lenže táto kopa je zázračná. Stačí keď sa hodíte na štyri a budete hľadať. Čo? Hocičo, napríklad zuby pravekého zvieraťa, úlomky keramiky, kosti, drobné predmety z kameňa, hliny, atď. Len sa nehanbite, a štvornožky určite na niečo také naďabíte. Ako je to možné? Nuž, kedysi dávno, v dobe zvanej kamenná, sa stala táto „Skala“ vďaka svojej vyvýšenej polohe a vodnému toku vhodným miestom pre osídlenie. Čepele či škrabadlá patria medzi najstaršie predmety nájdené v tejto lokalite. Pochádzajú zo staršej doby kamennej (40.000 – 30.000 pred n. l.). Dlhé obdobie bola „Skala“ opustená. Až v mladšej dobe kamennej (4.000 – 3.000 pred n. l.) si tu usadlí roľníci zariadili osadu.

Približne o tisícročie neskôr tu vzniklo rozsiahle sídlisko, ktorého okrajovú časť nám zachránili archeológovia. Bohužiaľ jadro sídliska padlo za obeť kameňolomu. Najkrajšie časy prežívala „Skala“ v staršej dobe bronzovej (16. storočie pred n. l.), kedy tu existovala osada opevnená hlbokými priekopami a valmi. A práve z tohto historického obdobia sa tu ešte dodnes dajú nájsť predmety v prachu, po ktorom by človek neznalý prešiel bez akéhokoľvek záujmu. Najvýznamnejším nálezom je klenotnica jednej z vtedajších obyvateliek osady, ktorá si šperky starostlivo uložila, lenže sa už po ne nikdy nevrátila. Kvôli umiestneniu osady sa usudzuje, že mohla mať dôležitú funkciu a že jej boli podriadené okolité neopevnené poľnohospodárske usadlosti. Tak vidíte, že takúto kopu naozaj nemá len tak hocijaká dedina.

Poslednou zastávkou na našej ceste slovenskou pravekou krajinou je Očkov. Taktiež drobná dedinka skrývajúca svoje tajomstvo v záhrade jedného domčeka na konci dediny. K tomuto tajomstvu vedie chodník s alejou a následne sa vystupuje po kamenných schodoch až priamo – k tzv. náčelníckej mohyle z mladšej doby bronzovej (obdobie okolo 1200 pred n. l.). Z diaľky pôsobí ako obyčajný skleník, ale vo svojom vnútri, pod zemou, ukrýva drevenú konštrukciu s predmetmi keramiky, ktoré sa tu našli. „Pod mohylou s kamennou konštrukciou bol jediný ústredný hrob, zahĺbený pod pôvodnú úroveň terénu. Drevená strecha hrobovej komory, na ktorú pozostalí položili hlinené nádoby, sa tlakom zeminy a pôsobením času prepadla do vnútra hrobu. Napriek tomu ho vykradli skôr, kým sa strecha zrútila.“ (Novotná, M.: Svedectvá predkov. Martin 1993, s. 73)

Aby človek už úplne odpadol z toho, čo sa dá nájsť v takej dedinke ako je Očkov, v záhrade po ľavej ruke je aj maličké múzeum. V horúcich letných dňoch sa tam človek príjemne ochladí. Môžete si tu prezrieť hmotné pamiatky (väčšinou keramiku, z ktorej ma najviac zaujala alabastrová váza z nejakej vzdialenej krajiny), prečítať informácie o všetkom, čo súvisí s mohylou a históriou tohto územia. A dokonca starkí, na ktorých pozemku sa mohyla nachádza, vám veľmi radi ponúknu brožúrku. A za celú túto zaujímavú atrakciu zaplatíte len 5 korún. Cena pre študentov – 2 Sk. Nabudúce vás pozvem na obhliadku ďalších zaujímavých lokalít, ktoré v sebe skrývajú dávnoveku históriu Slovenska…

(pokračovanie)

Júlia Hanuliaková, 08. 08. 2003

Zdroj: http://www.slovakradio.sk/radiozine/page.php?id=1232