Priestory, kde sa celá naša brigáda odohrávala, sa nachádzajú naľavo od pokladne devínskeho hradu. Sú to obyčajné unimobunky s množstvom neobyčajných pokladov, o ktorých málokto vie a málokoho by zaujímali – črepy a iné veci – načo by to komu bolo? Ale práve o tom je archeologický výskum.
Črepy, nájdené predchádzajúci deň, nás každé ráno čakali naložené v studenej jarovej vode. Boli v niekoľkých vandľoch (v slengu archeológov škopky). V niektorých sa nachádzali len 3-4 črepy, ale niektoré boli plné po okraj. Kým sme urobili tie, trvalo to aj 2-3dni. Podľa toho, z akého boli obdobia. Tie staršie (praveké) boli najproblémovejšie – hlina, ktorá bola na nich usadená, šla často odstrániť len s veľkou námahou. Celý vtip čistenia črepov spočíva v tom, že najdôležitejšie je vydrhnúť hrany; tie sa po vysušení zlepia, a tak vznikajú napríklad krčahy, misky atď., ktoré sa neskôr vystavujú v múzeách. Najprv sa črep vydrhne zvrchu a zospodu veľkou kefou. Potom nastúpi do práce malá kefka na už spomenuté hrany. A posledný nástroj, ktorý sa s protivnou hlinou nemazná, je nožík.

Určite si viete predstaviť ako po týždni vyzerali naše ruky. Spočiatku sme robili bez rukavíc, čo bola veľká chyba. Ruky sme mali úplne rozmočené a samý pľuzgier. Ale postupne pľuzgiere mizli a rukavice sa stali našimi zapáchajúcimi, ale nevyhnutnými spoločníkmi. Keď sa takýto črep vydrhol v teplej vode, putoval do čistej studenej. Po vyčistení celého vandľa sa čisté črepy, ak bolo pekné počasie a svietilo slniečko, vyložili von na múrik, kde schli. Dôležitá poznámka: každý vandeľ mal svoj lístok s informáciami o čísle sondy (boli asi 4), vrstve, sektore, dátume a hĺbke, v akej boli črepy vykopané. Keď sa takýto papierik stratil, nastali problémy. Pretože črepy v takomto škopku sa stali anonymnými a teda viac-menej bezcennými.

Samozrejme, mali sme aj prestávku – od 10:00 do 10:30. Prvé dni sme si prezreli jednotlivé časti hradu, ale najviac nám učarovala citadela – najvyššie miesto na hrade. Vždy o desiatej, v jednej ruke s vreckom jedla, v druhej s termoskou, sme sa štverali na naše miestečko. Bol to dobrý „zaberák“ na nohy, ale zvykli sme si.

Hneď prvý týždeň nám pani doktorka urobila exkurz po hornom hrade (dolný a stredný sme prepásli). Najzaujímavejšie zistenie pre mňa bolo, že vo vnútorných priestoroch, kde sa nachádza expozícia stavebného vývoja Devína, je jedno miesto – človek nezainteresovaný by si ho ani nevšimol – pokiaľ kedysi dávno-pradávno v hlbokom praveku siahala hladina mora. Kto má dobré oko, uvidí aj drobné mušličky a schránky ulitníkov, taktiež pravekých. Ak sa niekedy vyberiete na Devín, tak sa tu určite zastavte (veľa turistov túto časť obchádza s domnienkou, že sa tu nič zvláštne nenachádza). Pokojne sa na to spýtajte ľudí, ktorí majú na starosti túto časť hradu. Ochotne vám toto miesto ukážu a možno povedia aj nejakú inú „pikošku“.

Na samotnej citadele ma potešil jeden fakt: nainštalovali tu mapy okolia. Zatiaľ sú bez popisu, ale v blízkej budúcnosti ich mienia dokončiť. Ale predsa mi tu jedna vec chýba – ďalekohľad. Veď zhora je fantastický výhľad na okolitú krajinu. Dokonca, keď je pekne, vidno aj Alpy. Tých 10 korún alebo 1 euro by zaplatil nejeden návštevník. A pribudol by ďalší zdroj financií, ktoré Devín tak veľmi potrebuje.

Toto leto mal hrad vynikajúce lákadlo pre deťúrence. Oproti kaplnke z rímskych čias bola rozmiestnená drevená zoo. Vlastne to boli zvieratká z rozprávok, napríklad Ferdo Mravec či slimák Tadeáš. Ale veľká hnedá krava bola najčastejšie obsadeným a foteným zvieratkom…

Jeden deň sme boli vyslané na misiu do kaplnky z doby rímskej. Cieľ: vyzametať zaprášenú kamennú podlahu. Keďže sme svoju prácu robili poriadne, trvalo nám to 3 hodiny. To, že nás nenormálne bolel chrbát a tie nešťastné pľuzgiere ani nemusím spomínať. Medzitým už otvorili hrad, tak sme sa rozhodli, že prekvapíme turistov. Čím? Jednoduchým pozdravom. Bol to bláznivý nápad, ale mnoho návštevníkov to uvítalo, niektorí aj prehodili pár viet.

Postupne sa tak môj sen začal napĺňať. Chýbala už len tá najpodstatnejšia časť, vidieť ako vyzerá práca v jamách. Tak sme prehovorili nadriadených, či by sme nemohli ísť na jednu obchôdzku s nimi. Na takéto obchôdzky chodili niekoľkokrát za deň, buď len skontrolovať ako ide robota, alebo zakresliť samotný priestor sondy či pracovali s detektorom. Tak nás raz zobrali k sondám, najprv na nádvorie stredného hradu, pri studni. Tu boli načaté 2 jamy…

Najzaujímavejšie archeologické nálezy z keltského obdobia:
– výrobky cudzieho pôvodu: šperky, kovové súčasti kroja, napr. zo severnej Itálie, helvétske a norické mince,
-najvýznamnejší nález: hlinená nádoba so 70 kusmi strieborných mincí (napodobeniny rímskych denárov),
– unikát: zlatá keltská minca z 1. storočia pr. n. l.,
– jedinečný nález svojho druhu: bronzový prívesok v tvare psíka.

(pokračovanie)

Júlia Hanuliaková, 24. 10. 2003

Zdroj: http://www.slovakradio.sk/radiozine/page.php?id=1316