(tal. bastia), súčasť hradieb, murovaný obranný prvok vystupujúci z hradbového múru do jeho predpolia , neprevyšujúci alebo o málo prevyšujúci hradbový múr. Umožňuje obranu kurtiny. V románskej dobe plná, v gotike viacpodlažná valcová, podkovovitá, od 14. storočia hranolová, niekedy smerom do opevneného priestoru otvorená. V 15. a 16. storočí mohutná, vybavená delovými komorami. Postupne začali prevládať uzatvorené bašty, ktoré lepšie chránili strelný prach pred zvlhnutím a dali sa využívať aj v období mieru. Neskôr cimburie zamurovali a bašty zastrešili.