1. u opevnenia se ako berma označuje priestor mezi vnútornou hranou priekopy a valom. Využívala sa pri nestabilnom podloží, kedy nebolo možné postaviť val priamo na hrane priekopy. Berma sa využívala od praveku, často sa využívala pri stavbe rano stredovekých opevnení a stala sa neoddeliteľnou súčasťou pevnostnej architektúry až do 19. storočia. Berma mohla obsahovať prekážky, ktoré bránili útočníkom v pohybe pred úpätím valu.

2. (lavica) úzky, takmer vodorovný pruh vo svahu, výkope al. násype, zlepšujúci stabilitu a uľahčujúci údržbu.