1. horná plocha podlahy s rôznou povrchovou úpravou uplatňujúcej sa sprav. v interiéri. Druhom dlážky je drevená dlážka z paluboviek, parkiet, dlažba, celistvá dlážka, kedy materiálom býva mazanina (cementová, hlinená), malta, utlačená zemina, terazzo a pod.; 2. v ľudových stavbách je to mazanina, neskôr v izbe drevená dlážka. Okolo pece, v pitvore a hospodárskych stavbách, príp. v niektorých priestoroch interiéru sa používala kamenná al. keramická dlažba tehál. 3.súčasť interiérov sídliskových i hospodársko-výrobných objektov, resp. mohyly, druh archeologického nálezu, je vyhotovená z rôznych materiálov. Drevená: dosková, latová. Hlinená: vymazaná al. ubitá, resp. udupaná hlina, často výrazne nerovná, rôznorodého zloženia, napr. aj íl, mazanina (viď aj estrich). Kamenná: štrková, riečne okruhliaky, príp. dlažba z kamenných platní, ktorou mohli byť dláždené plochy v exteriéri ( cesty, nástup do objektov a pod. . Maltová: vápenno-maltový poter. Tehlová, príp. dlažba z dlaždíc. Druhom dlážky je pavimentum, vysunutá dlážka.