Fajansa
(Fayance, Fajance, fr. faïence) jemná keramika s poréznym, prirodzene sfarbeným črepom líšiaca sa od bežnej produkcie povrchovou úpravou spočívajúcou v glazovaní bielou, nepriehladnou olovnato-ciničitou glazúrou a zdobením maľbou do surovej (nevypálenej) glazúry. Jej výroba začína pod označením > majolika v 15. storočí v Taliansku podľa vzoru dovážanej španielskej keramiky. Vzniká viacero centier výroby Caffagiolo, Siena, Castel Durante, Deruta a Faenza, podľa ktorej vďaka Voltairovi (1694–1778) dostala pomenovanie. V 16. storočí preniká znalosť výroby majoliky do Francúzska, Holandska a na sever od Álp a v 18. storočí sa vžilo pomenovanie fajansa.
stojan na listy (25 x 17,8 x 20,9 cm), Gyen / Francúzsko, 1860-1875
džbán (výška 31,5 cm), Norimberg, 1740-1770
Na vývoj výroby keramiky u nás mal vplyv príchod anabaptistických prisťahovalcov, ktorých nazývali aj habáni, na západné Slovensko v druhej polovici 16 storočia. Medzi habánmi boli aj taliansky remeselníci, ktorí poznali výrobu majoliky a začali ju vyrábať vo svojich dielňach. Centrá výroby boli napríklad v Brodskom, Dechticiach, Holíči, Košolnej, Sobotišti, Veľkých Levároch.
habánska fajansa, Slovensko, 17 a 18. storočie
Lit.: [ KRÜNITZ, J. G.: Oeconomischen Encyclopädie, Bd. 12, Berlin 1773-1858. PIŠÚTOVÁ, I.: Fajansa, Bratislava 1981. RADA, P.: Techniken der Kunsttöpferei, Praha 1960. SAVAGE, G.: Englische Keramik Fayencen, Porzellan, Steingut, Steinzeug, Wien 1961. ŠTULLEROVÁ, M.: Keramika jako zábava, Bratislava 1987.]
[tpd (2006): Portál o kultúrnom dedičstve Obnova.sk, Výkladové slovníky. www.obnova.sk]
Kategória: Základné pojmy
Tag: Bratislava, Brodske, Dechticie, Holíč, Košolná, Sobotište, Veľké Leváre, fajance, fajansa, fayance, faïence, glazúra, kreamika, majolika, črep
Odpovede