označenie postupu, ktorým sa mení pôvodná farba nejakého objektu. Najznámejšie je farbenie textilu, usní, kožušín, dreva, kovo, skla, potravinárských výrobkov atď. Na farbenie textilu sa používajú farbivá, ktoré sú viazané na textilné vlákna. Usne sa farbia máčaním v roztoku obsahujúcom farbivo a príslušné prísady alebo sa používa natieranie. Farbenie v roztoku, natieraním, striekaním a tlačou sa používa pri farbení kožušín. Drevo sa farbí máčaním, náterom alebo striekaním. Farbenie kovov spočíva v chemickom vytváraní tenkej vrstvičky oxydov, hydroxidov alebo iných zlúčenín na povrchu kovu. Farbenie skla spočíva buď v tavení sklárskeho kmeňa s prídavkom farbív alebo difúziou farbiva do povrchu hotového výrobku. Pevné aj tekuté potravinárske výrobky sa farbia z rôznych dôvodov, napr. z dôvodu zlepšenia vzhľadu, ochrany zloženia pred pôsobením svetla, zdobenia hotového jedla a pod.

Literatúra:
ARIENT, J.: Přehled barviv. Praha, 1968.
CHEMIE organických sloučenin. Praha, 1987.
ŠTEFCOVÁ P., ZELINGER J. : Přírodní organická barviva a pigmenty. In: Sborník VŠCHT v Praze. Praha, 1988.
TECHNICKÝ naučný slovník. Praha, 1981-1986.
© docent for obnova.sk only