zvýšenie úžitkovej (napríklad obytnej alebo prevádzkovej) hodnoty (úrovne, štandardu) stavieb alebo ich častí. Realizuje sa napríklad odstránením nevyhovujúcich zariadení alebo konštrukcií tak, aby zodpovedali súčasným požiadavkám. Pri modernizácii sa nemení účel alebo funkcia stavby a nemení sa ani väčšina jeho hlavných konštrukcií. Rozsah stavebných úprav sa zvyčajne obmedzuje na doplnenie potrebnej vybavenosti a nevyhnutné dispozičné zmeny. V staršej literatúre sa možno stretnúť aj s ďalším delením modernizácie na tri rôzne kvalitatívne úrovne v závislosti od druhu a rozsahu realizovaných renovačných prác [Laurent, 1981]: a) modernizácia 1. stupňa – doplnenie bytu o sprchovací kút, WC a modernizácia kuchyne. Stavebné úpravy nezasahujú do iných vodorovných ani zvislých konštrukcií. Nezasahuje sa do systému rozvodov technického zariadenia budov (TZB) – napríklad spôsob vykurovania je rovnaký ako pred modernizáciou; b) modernizácia 2. stupňa – zriadenie kúpeľne, WC a modernizácia kuchyne, napojenie bytu na ústredné vykurovanie. Dispozičné zmeny nezasahujú do vodorovných a zvislých nosných konštrukcií, avšak zasahuje sa do systému rozvodov TZB; c) modernizácia 3. stupňa – doplnenie stavebného objektu v rovnakom rozsahu, ako v predchádzajúcom prípade, pričom sa dopĺňajú aj výťahy a zasahuje sa do nosných konštrukcií.

[Makýš, O. (2004): Technologie renovace budov, Bratislava: Jaga Group.]