(z lat. parcus – chránený)
pôvodne neohradené miesto prístupné širokej verejnosti, obecná „neúžitková“ záhrada, chránená výsadami a príkazmi, určená na osvieženie, oddych, zábavu a zlepšenie klímy, kde sú pestované porasty a kvetiny. Typické sú väčšie zatrávnené a vodné plochy, doplnené upravenými cestami a často architektonickými prvkami – fontány, kaskády, pavilóny a pod.
Prvý rímsky park založil Pompeius v roku 55 pred. n. l.