žltozelené české sklo zafarbené kysličníkom uraničitým (UO2), ktorý spôsobuje charakteristické zafarbenie a fluorescenciu v ultrafialovom svetle. Prvé zmienky o skle zafarbenom prímesou uránových zlúčením sú z roku 1834. Farba uránového skla závisí od zastúpenia uránových zlúčenín. Žlto zafarbené sklo obsahuje viacej zlúčenín ako nazelenalé. Zelenavé sklo môže obsahovať aj meď alebo chróm. Meď znižuje fluorescenciu podobne ako prímes olova.
Pôvodne fúkané a neskôr aj lisované. Po roku 1947 sa pri výrobe uránového skla používal len ochudobnený materiál. Rádioaktivita uránového skla je minimálna a nie je nebezpečné.

Čechy, ca. 1825 – 1850