( franc. vitrail) obraz vytvorený mozaikovým zosadením priesvitných farebných alebo maľovaných skiel, najmä do okenných výplní.
Po vytvorení motívu z farebného, resp. maľovaného skla sa mozaika postupne spájala osadzovaním do olovených pásikov s profilom písmena „H“ a následným letovaním cínom. Pretože dielo nie je úplne samonosné, boli jeho časti upevňované do železných armatúr tvoriacich hlavnú konštrukčnú kostru.
Technika s najväčšou pravdepodobnosťou  byzantského pôvodu sa v krajinách na sever od Álp objavuje v 11. storočí a prvé písomné zmienky pochádzajú z 12. storočia.
Poznáme dva základné spôsoby výroby farebného skla pre vitráže:
1/ sklo sa farbí v celej hmote kovovými oxidmi, pričom farebné tóny sa získavajú výberom oxidov a voľbou teploty spracovania,
2/ sklo sa farbí lazúrovaním.
V priebehu 13. – 14. storočia dochádza k rozvoju techniky maľby na skle určenom pre okenné výplne. Technika sa udržala až do 19. storočia, keď ju začínajú nahradzovať nové technológie.

Katedrála Notre-Dame, Chartres, Francúzsko, 12. storočie