neprenosná misovitá nádoba slúžiaca na odvádzanie odpadovej alebo inej znečistenej vody do stoky, neskôr kanalizácie; súčasť stabilného vybavenia viacpodlažného objektu (meštiansky dom, škola) s odpadom. Po roku 1886 boli výlevky vybavené prívodom vody a stali sa aj zdrojom pitnej vody.