zhasínadlo
náradie používané na uhasenie horiacich sviečok pozostávajúce z malého kužeľa s držadlom alebo na násade. Umožňuje zahasenie sviečky bez vzniku zapáchajúceho dymu z tlejúceho knôtu, ktorý vzniká sfúknutím sviečky a eliminuje nebezpečensto vzniku požiaru.
Zväčša kovové zhasínadlá sviečok pochádzajú najčastejšie z obdobia od 17. do polovice 19. storočia. Používali sa až do rozšírenia elektrického osvetlenia. K všeobecnému rozšíreniu prispeli najmä predpisy o požiarnej prevencii, najstarší z roku 1721, ktoré predpisovali zhasínanie sviečok ihneď po použití. V domácnostiach sa používali malé zhasínadlá s držadlom, ktoré tvorili, často spolu s kratiknôtom, príslušenstvo svietnika. Na uhasenie sviečok, ktoré horeli na ťažko dostupných miestach, sa používali v divadlách a kostoloch zhasínadlá na násade. Na zhasínanie liturgických sviec v kostoloch sa používajú dodnes.
Svietnik so zhasínadlom, Anglicko, cca 1765
Zhasínadlo, striebro, Londýn, 20. storočie, cca 32 cm
Porcelánové zhasínadlo, Meissen, Nemecko, 19. storočie, výška 85 mm
Nožnicové zhasínadlo, Anglicko, cca 1750-1780
Okrem bežných zhasínadiel vznikli aj automatické zhasínadlá, ktoré zhasli sviečku po uplynutí určenej doby. Najrozšírenejšie zariadenie fungovalo na základe gravitácie. Pozostávalo z objímky, ktorá sa nasadila na sviečku, a ramena, na konci ktorého bolo zhasínadlo a približne v strede ihla, ktorá sa zapichla do sviečky. Pri horení sa vosk topí a nakoniec uvoľní ihlu. Zhasínadlo funguje ako závažie, ktoré po uvoľnení ihly prekryje plameň a zahasí sviečku.
Automatické zhasínadlo, Anglicko, cca 1860
Kategória: Hnuteľné kultúrne pamiatky
Tag: sviečka, zhasínadlo
Odpovede