Históriu Kežmarskej chaty na hranici Vysokých a Belianskych Tatier, jej smutný osud, ale aj súčasné snahy o jej obnovenie približuje nová výstava v Múzeu v Kežmarku. Vystavený je tam po prvýkrát aj model výherného tímu architektov z architektonickej súťaže zorganizovanej v roku 2014, ktorý by mal poslúžiť pri výstavbe novej Kežmarskej chaty. Tá pôvodná vyhorela v roku 1974 a nikdy nebola obnovená. Aktivity na vybudovanie novej podniká už niekoľko rokov občianske združenie Kežmarská chata, nevzdáva sa a spolupracovať chce v tomto smere aj s mestom Kežmarok. 

Výstava venovaná Kežmarskej chate pri Bielych plesách, ktorá bola slávnostne otvorená v roku 1942, je rozdelená do štyroch tematických celkov. „Prvou témou je Votrubova chata, ako prvý objekt na ubytovanie vojakov, neskôr turistov pri Veľkom Bielom plese z roku 1922. Druhou témou je následná výstavba a prevádzka novej a väčšej už Kežmarskej chaty od roku 1942. Tretia téma zachytáva tragický deň, 7. október 1974, keď Kežmarská chata vyhorela,“ priblížil pre agentúru SITA výstavu Dalibor Kišš z občianskeho združenia Kežmarská chata. V expozícii sú podľa jeho slov uverejnené aj doposiaľ nepublikované dokumenty, či už fotografie z daného dňa alebo kópie z vyšetrovania tragédie.

Poslednou témou je práve budúcnosť Kežmarskej chaty. V rámci nej sú vystavené nezrealizované projekty z čias bývalého Československa, približuje tiež brigády na odstránenie zvyškov po požiari v lokalite, stretnutia pamätníkov i architektonickú súťaž z roku 2014, ktorú organizovalo OZ Kežmarská chata v spolupráci s mestom Kežmarok a Slovenskou komorou architektov. „Okrem toho sú vo vitrínach knihy, ktoré sa stanú súčasťou knižnice na Kežmarskej chate, ktorú plánujeme pomenovať po bývalom chatárovi Arnovi Puškášovi. Návštevníci na výstave nájdu aj predmety z osobnej zbierky rodiny Alojza Krupitzera, ktorý bol prvým chatárom na Kežmarskej chate,“ informoval Kišš. Za pozornosť podľa neho stoja aj filmové dokumenty, ktoré zachytávajú okamihy a udalosti späté s chatou, vrátane jej vysviacky 4. októbra 1942, počas ktorej zaznel aj prejav známeho kežmarského profesora Alfréda Grosza.

Návrhy na obnovu chaty sa objavili už aj v minulosti. „V rokoch 1984 a 1985 tu boli viaceré návrhy renomovaných architektov z Československa, no nepodarilo sa ich dostať do stavebného povolenia. Zatiaľ nevieme, prečo zlyhali, či to boli finančné dôvody, pád bývalého režimu alebo iné, no povolenie od životného prostredia a Tatranského národného parku mali už vtedajší objednávatelia projektov z roku 1981,“ priblížil históriu Kišš. Občianske združenie Kežmarská chata bolo založené v roku 2013, jeho súčasní členovia sa však tejto téme venovali ešte pred rokom 2008. „Na to, aby sme sa mohli pustiť do obnovy Kežmarskej chaty, je potrebné zadefinovať vzťah občianskeho združenia k pozemku na výstavbu chaty, čo je záležitosťou mestského zastupiteľstva, keďže ten je vo vlastníctve mesta. Našou víziou je spolupráca s mestom Kežmarok, ktoré by buď prenajalo pozemok na výstavbu a prevádzku Kežmarskej chaty, respektíve vstúpilo do občianskeho združenia,“ dodal Kišš.

Podobu chaty opísal Ivan Bohuš mladší v knihe Tatranské chaty, majáky v mori skál a snehu. „Budova mala suterén, prízemie a podkrovie. Pôjd bol nevyužitý. (…) V suteréne boli štyri izby, šesť pivničných priestorov, sklad lyží, voskovňa a kotolňa pre ústredné kúrenie. V prízemí boli tri reštauračné miestnosti, otvorená terasa, kuchyňa s príslušenstvom, izba nájomcu a záchody,“ uviedol. Celková kapacita chaty bola 70 lôžok.

Výstavu organizuje občianske združenie Kežmarská chata v spolupráci s múzeom a Prešovským samosprávnym krajom, verejnosti je prístupná do 18. apríla.