V najbližších týždňoch zamestná pracovníkov dvoch vysťahovaných múzeí vybaľovanie, ošetrovanie exponátov, ich digitalizácia a príprava nových výstavných projektov
Historické a Hudobné múzeum Slovenského národného múzea (SNM) už dokončili štvormesačné sťahovanie z Hradného paláca Bratislavského hradu, ktorý začali rekonštruovať. Napriek tomu, že sa do svojich priestorov vrátia až po roku 2010, exponáty počas obnovy hradu nezostanú v sklade a predĺžené prázdniny neplánuje ani personál.

Po náročnom premiestňovaní zbierkové predmety ošetria. Časť z nich sťahovalo SNM už počas počiatočných búracích prác na Hradnom paláci a aj keď boli odborne zabalené, zvýšená prašnosť zanechala stopy. Len vybaľovanie presťahovaných exponátov zamestná odborných pracovníkov múzeí do konca roka. “Nejde tu len o vybalenie zo škatúľ, o odlepenie pásky a izolačného materiálu, ale predovšetkým o nové uloženie exponátov, čo bude súbežne sprevádzať ich digitalizácia,” uviedol v rozhovore pre agentúru SITA generálny riaditeľ SNM Peter Maráky.

Prioritou pracovníkov bude najneskôr 90 dní po presťahovaní do nových depozitárov v ďalších prevádzkach SNM urobiť generálnu revíziu zbierkových fondov. “Znamená to fyzické kontrolovanie a inventarizovanie vyše 300 000 kusov zbierkových predmetov, čo je pre kolektív, ktorý nemá viac ako 50 zamestnancov, pomerne náročná práca,” hovorí ďalej Maráky. Každý zo zbierkových predmetov zároveň odfotografujú alebo naskenujú, čo umožní vytvoriť ich elektronickú evidenciu. V ďalších rokoch opatria všetky predmety elektronickými čipmi, ktoré budú mať okrem evidenčnej aj bezpečnostnú funkciu. Práve digitalizácia zbierok otvorí priestor pre virtuálne projekty. Už v súčasnosti ponúka SNM na svojej internetovej stránke prehliadku výstavy v Hradnom paláci, ktorú muselo pre rekonštrukciu odinštalovať. V budúcnosti chce múzeum virtuálne prezentovať také zbierky, ktorých inštalovanie je náročné a mohlo by poškodiť originály, alebo tie, čo sa už nevmestili na výstavu.

Rekonštrukciou Hradného paláca sa dve prevádzky SNM vzdali na štyri roky výstavnej plochy 4 500 m2. V súčasnosti čiastočne využívajú priestory ďalších pobočiek národného múzea v Bratislave i mimo hlavného mesta. Projekty Historického múzea Ako sme žili? Slovensko v 20. storočí a Théby, mesto bohov a faraónov aktuálne hostia Prírodovedné múzeum na Vajanského nábreží a Výstavný pavilón Podhradie na Žižkovej ulici v Bratislave. V sídelnej budove na nábreží prezentujú aj expozíciu Hudobného múzea, venovanú storočnici Eugena Suchoňa. Tieto prehliadky zaznamenali enormný nárast návštevnosti. Maráky to však nevie jednoznačne pripísať dočasnej uzávierke Hradného paláca, pretože ide o výpravné a nosné projekty výstavnej sezóny. “Výstava o Thébach má návštevnosť 25 000 a výstava o 20. storočí až 40 000 ľudí, čo sú rekordné hodnoty. Stále to však nie sú čísla, ktoré by mohli konkurovať Bratislavskému hradu, ktorý je z hľadiska návštevnosti i cestovného ruchu nezastupiteľný – jeho géniu loci, lokalite a výhľadu na územia štyroch štátov môže máločo konkurovať,” priznáva Maráky.

Výstavnú činnosť na Bratislavskom hrade – najmä pod Hradným palácom a v priestore pod Čestným nádvorím – obnovia v septembri tohto roka. Návštevníci budú môcť naďalej navštevovať expozíciu o dejinách a budúcnosti hradu. SNM tu okrem doterajších archeologických a umelecko-historických nálezov z posledných 50 rokov vystaví aj nové poznatky a projekty Bratislavského hradu, ktoré naznačia, ako bude vyzerať po obnove. Už v auguste by sa mala na západnej terase hradu, kde majú kancelárie poslanci Národnej rady SR, konať výstava Magická osmička v slovenských dejinách, venovaná historickým udalostiam v rokoch 1848, 1918, 1938, ďalej 1948 a 1968. V bašte Luginsland za bývalou hradnou vinárňou na prelome septembra a októbra v Bratislave po prvýkrát sprístupnia Košický zlatý poklad, ktorý obsahuje vyše jedenásť kilogramov zlata.

Premiéra v priestoroch zrekonštruovaného Hradného paláca bude po roku 2010 patriť prvej celonárodnej expozícii klenotnicového typu o Slovensku a Slovákoch. Po obnove bude SNM naďalej využívať rovnaké priestory ako doteraz – druhé, tretie, štvrté poschodie Hradného paláca a klenotnicu – avšak zmení sa ich funkcia. Na základe požiadavky správcu, teda Kancelárie NR SR, sprístupnia verejnosti celý Hradný palác. “Napríklad na štvrtom poschodí boli doposiaľ naše pracovne, laboratória, ateliéry, kancelárie a depozitáre. Po obnove sa zmenia na kultúrno-výchovné priestory, kongresové sály, učebne, cvičebne, priestory pre workshopy a podobne,” hovorí Maráky. Svoju tezauračnú, dokumentačnú a výskumnú činnosť presunú Historické a Hudobné múzeum do iných priestorov, najmä na severné hradby Bratislavského hradu a do novozískaných depozitárnych priestorov, ktorých miesto SNM z hľadiska ochrany nezverejní.