Predkladaná správa – už druhá v poradí – prináša prehľad o činnosti vrcholnej medzinárodnej knihovníckej inštitúcie z obdobia medzi dvomi zasadnutiami Výkonného výboru IFLA. Zároveň je vynikajúcou príležitosťou na predstavenie IFLA a jej zložiek, jej profesionálnych programov a projektov. Je tak významným zdrojom informácií z oblasti knihovníckej profesie spolu s webovskou stránkou (http://www.ifla.org) a jej zmrazenou” verziou na CD-ROMe IFLANET Unplugged”……Uvedené zdroje slúžia ako dynamický impulz spájajúci špecialistov v oblasti infomatiky, knihovníkov a dokumentačných pracovníkov, ktorí v súčasnej epoche pracujú globálne – v pravom zmysle tohto slova.

Výrazné zmeny v knihovníckej profesii a prostredí potvrdzujú, že IFLA je v súčasnosti veľmi potrebnou inštitúciou, čo nemá v dejinách jej jestvovania obdobu. Jej vplyv sa v uvedenom období prejavoval najmä v týchto oblastiach:

práca s národnými i medzinárodnými partnermi, pomoc v oblasti získavania poznatkov z rýchlo sa vyvíjajúcich komunikačných technológií, ktoré v konečnom dôsledku knihovníci používajú pri uspokojovaní potrieb používateľov, presadzovanie záujmov knihovníkov a knižníc, zdôrazňovanie významu knižníc v digitálnej ére, presadzovanie myšlienky o slobodnom prístupe k informáciám pre každého, kto o to požiada, demonštrovanie hodnoty knihovníkov a knižníc v ekonomickom a spoločenskom rozvoji, poskytovanie pomoci kolegom v tých častiach sveta, kde je profesionálna infraštruktúra v štádiu vývoja, prezentácia potreby na ochranu a konzervovanie pamiatok civilizácie, rozvoj štandardizácie a kompatibility na medzinárodnej úrovni, predovšetkým v kontexte s novými technológiami.

PRÍSTUP K INFORMÁCIÁM

Knižnice zohrávajú významnú úlohu pri poskytovaní informácií používateľom na celom svete pomocou rozličných prostriedkov na prenos poznatkov reprezentovaných vo forme kníh, časopisov, alebo kompaktných diskov a dopravovaných širokou škálou technických prostriedkov. V Kambodži sa knihy dostávajú k čitateľom mobilnými knižnicami – motorkami. Na severe Kene sa z hlavnej knižnice v Garisse dopravujú tisícky kníh do nomádskych usadlostí na ťavách. Počítače a siete dopravia informácie z jednej knižnice do druhej a dávajú tak nový zmysel pojmu informácie na požiadanie.” Vo svete, v ktorom sa ročne publikuje niekoľko miliónov titulov kníh, slúžia knižnice ako vstupné brány k akumulovanému poznaniu vo všetkých formách. Knihovníci neustávajú v hľadaní nových spôsobov, ako informácie získavať, spracovať a utriediť tak, aby ich mohli všetkými dostupnými prostriedkami – od ťavy po superpočítač – doručiť používateľom v čo najkratšom čase. Neprestanú bojovať proti akýmkoľvek obmedzeniam – ekonomickým, politickým, byrokratickým – ktoré by znemožňovali slobodný prístup k informáciám pre používateľov i pre knihovníkov samotných.

Významné podujatia

Je informácia potrebná v umeleckom múzeu a pre jeho používateľov? Na seminári s názvom Art Institutions and Information Resources: Cooperative Strategies” (Umelecké inštitúcie a informačné zdroje: stratégie spolupráce), ktorý sa konal v roku 1998 v Lisabone, účastníci prezentovali riaditeľom múzeí a neknihovníkom význam knižníc v umeleckých múzeách. Knižnice nesprístupňujú len tie informácie, ktoré sa dotýkajú podpory vnútorných aktivít múzeí, ale zároveň prispievajú ku skvalitneniu verejných služieb a vzájomných vzťahov medzi múzeami a ich výskumnou a akademickou komunitou.

Na satelitnej konferencii IFLA o knižničných službách pre pôvodných obyvateľov, ktorá sa konala v roku 1998 v Tromsî (Nórsko), odzneli odporúčania na posilnenie spolupráce knižníc a knihovníkov na celom svete v oblasti vydávania a rozširovania dokumentov, ktorých autormi sú pôvodní obyvatelia rozličných krajín. Odporúčania sa dotýkajú aj oblasti medziknižničnej výpožičnej služby pre etnické skupiny. Konferencia potvrdila opodstatnenosť tézy o význame knižníc a knihovníkov pri podpore multikultúrnych aspektov v každej spoločnosti. Na generálnej konferencii IFLA v Amsterdame v roku 1998 sa Sekcia knižníc pre nevidiacich zaoberala otázkami využívania technológií na podporu prístupu k informáciám pre nevidiacich. Vysoké finančné náklady a zdĺhavá výroba brzdia vývoj zdrojov v alternatívnych formách. Knižnice, ktoré vlastnia vo svojich zbierkach rozličné formy dokumentov, veľmi silno podporujú ich využívanie prostredníctvom medziknižničnej výpožičnej služby a elektronického dodávania informácií. Iné knižnice a knihovníci zasa pomáhajú vytvárať webovské prehliadače, ktoré sú ľahko prístupné vďaka používaniu medzinárodných noriem. V Kodani otvoril svoj úrad Výbor IFLA pre slobodný prístup k informáciám a slobodu prejavu (Committee on Free Access to Information and Freedom of Expression – FAIFE), ktorý sa bude zaoberať otázkami o poslaní knižníc ako vstupných brán k poznaniu. FAIFE sa aktívne zúčastňoval na konferenciách a seminároch a prispel k rozvoju základných téz danej oblasti. V marci 1999 pripravil Stanovisko o knižniciach a slobode jednotlivca, ktoré priamo vychádza z definícií Deklarácie ľudských práv OSN. Začiatkom roka 1999 sa v Grahamstowne (Južná Afrika) konal seminár o poskytovaní služieb pre nevidiacich a zrakovo postihnutých Afričanov. Účastníci z deviatich afrických krajín si vymenili poznatky a skúsenosti z poskytovania knižničných služieb pre nevidiacich Afričanov. Sekcia IFLA o čítaní pracovala na programoch a činnostiach na podporu čítania medzi deťmi a mládežou. Sekcia bola jedným zo sponzorov medzinárodnej konferencie konanej v roku 1998 v Paríži s názvom Knihy, knižnice, čítanie a vydavateľská činnosť v čase studenej vojny” a s Medzinárodnou asociáciou čítania pracovala na rozličných projektoch. Manifest školských knižníc, ktorý vzišiel z Generálnej konferencie IFLA v Amsterdame, poukázal na významnú úlohu školských knižníc pri propagovaní vzdelanosti, rozvoja výskumu a využívania informácií vo všetkých formách. Manifest bol schválený v decembri 1998 na konferencii UNESCO.
Zhrnutie

Ako sa budú v budúcom tisícročí sprístupňovať informácie? Knižnice a knihovníci boli vždy pripravení užitočne využívať najmodernejšie nástroje na sprístupňovanie informácií svojim používateľom. V minulom storočí to boli práve knihovníci, ktorí začali medzi prvými používať písacie stroje a telefóny. V tomto storočí opäť knihovníci medzi prvými pochopili výhody plynúce z používania počítačov a elektronických katalogizačných záznamov prenášaných po sieťach do knižníc na celom svete. V budúcom storočí budú knihovníci používať všetky dostupné prostriedky, od motoriek a tiav po počítače zapojené v sieťach a satelity, aby sprístupnili informácie pre novú informačnú populáciu.

ELEKTRONICKÉ PROSTREDIE

V šesťdesiatych rokoch knižnice vyvinuli prostriedky na tvorbu digitálnych bibliografických záznamov a veľmi výhodne a jednoducho ich vzájomne využívali. S rozvojom digitálnych počítačových sietí v 70. a 80. rokoch už knižnice mohli spoločne využívať bibliografické informácie na regionálnej, neskôr na národnej i medzinárodnej úrovni. Ceny výpočtovej techniky a telekomunikácií neustále klesali, a tak sa do sietí mohlo pripojiť veľké množstvo knižníc, ktoré sprístupňujú svoje zdroje používateľom.

IFLA zohrávala aktívnu úlohu v ére rozvoja elektronických zdrojov a kooperácie tým, že organizovala vzdelávacie programy, vyvíjala štandardy na výmenu informácií a podporovala široké využitie dostupných technológií. IFLA bude aj v nasledujúcom storočí pokračovať v podpore nových programov – rozvoj virtuálnych knižníc, uvádzanie nových digitálnych zdrojov a vzdelávanie knihovníkov v oblasti využívania nových informačných technológií.

Významné podujatia

Spolupráca štyroch Stálych výborov IFLA – pre bibliografiu, katalogizáciu, klasifikáciu a indexovanie – priniesla ovocie vo forme vytvorenia Guidelines for OPAC Display” (Smernice na zobrazenie vo verejne prístupnom katalógu v režime online) – štandardov na online zobrazenie bibliografických informácií. IFLA pracuje na príprave dohôd pre oblasť elektronického prostredia s autormi, vydavateľmi, rozhlasom, televíziou, knihovníkmi a používateľmi, ktoré sa dotýkajú predovšetkým sprístupňovania a distribúcie digitálnych informácií. IFLA podporuje vytvorenie širokej koalície, ktorá by našla najvýhodnejšie riešenia pre všetky zúčastnené strany. Ukážkou tohto úsilia je projekt IMPRIMATUR (projekt Rady Európy), ktorý je súčasťou programu IFLA UAP – Všeobecná dostupnosť publikácií.

Na stretnutí špecializovanej záujmovej skupiny COPEARMS v roku 1997 účastníci zo Zimbabve a Nigérie prispeli k diskusiám o širokom prístupe k informáciám v digitálnej forme. Mnohé knižnice tretieho sveta nemajú možnosť prístupu k Internetu. Nárast elektronických informácií bez možnosti tvorby tlačených výstupov má len veľmi malý efekt pre knižnice a používateľov v mnohých častiach sveta. Naopak, informácie prichádzajúce z rozvojových krajín nebudú v najbližšej budúcnosti prístupné v elektronickej forme. Seminár o využívaní nových technológií, ktorý sa konal v roku 1998 na Kapverdských ostrovoch, poskytol príležitosť pre riaditeľov národných a verejných knižníc z portugalsko hovoriacich krajín Afriky analyzovať spôsoby, akými môžu technológie podporiť intenzívnejšiu spoluprácu medzi inštitúciami. Počas seminára sa predstavili mnohé softvéry a databázy, účastníci navštívili miestne inštitúcie, ktoré aktívne využívajú technológie na šírenie informácií.
Zhrnutie

Kam dovedú nové technológie knižnice a knihovníkov? Široké využívanie informačných technológií urobilo z knihovníkov inteligentných sprostredkovateľov a organizátorov informácií a poznatkov prakticky na celom svete. Knihovníci – ako základné prvky informačnej ekológie – spravujú veľké bohatstvo globálnych informácií a sprístupňujú ich pomocou nových technológií. Zároveň podporujú zrod nových informačných zdrojov. Knihovníci budú plniť významnú úlohu sprostredkovateľov zmien a nových informácií, ale aj vychovávateľov. IFLA bude pokračovať v úlohe katalyzátora informačných ekológií budúceho storočia, tak ako to robila aj v storočí dvadsiatom na prospech tisícok knihovníkov a knižníc na celom svete.


OCHRANA A KONZERVOVANIE DOKUMENTOV


Informačná explózia v 19. a 20. storočí ovplyvnila používanie nových technológií na výrobu médií kvôli lacnému a rýchlemu rozširovaniu informácií. Nové technológie od veľkokapacitných tlačiarenských strojov po počítačové siete nedokážu vždy poskytnúť prostriedky na uchovanie informácií pre budúce generácie. IFLA prostredníctvom programu na ochranu a konzervovanie dokumentov a regionálnych kancelárií po celom svete vedie globálne úsilie na ochranu informácií na rôznych médiách – od papyrusu po magnetickú pásku. V tomto úsilí IFLA nezostala sama; spolupracuje s Medzinárodnou radou archívov a s UNESCO pri rozvoji prostriedkov určených na vzdelávanie knihovníkov a ich inštitúcií v oblasti konzervačných metód a na identifikáciu dokumentov z vlastných zbierok určených na konzervovanie. Zároveň IFLA využíva nové technológie na efektívne rozširovanie dokumentov o ochrane dokumentov vrátane zbierok starovekých textov i fotografií z minulého storočia. S pomocou a podporou IFLA budú v nasledujúcom storočí informácie dostupné v rozličných formátoch a prostrediach a knižnice sa stanú skutočnými pamäťami sveta.

Významné podujatia

V roku 1998 základné programy IFLA o ochrane a konzervácii dokumentov a o všeobecnej dostupnosti publikácií (UAP) začali realizovať významný projekt na výskum digitalizačných zámerov v inštitúciách na celom svete. Projekt povedie k zrodu virtuálnej knižnice s digitálnymi zbierkami i databázy digitálnych dokumentov v knižniciach a iných kultúrnych inštitúciách. Táto databáza bude obsahovať aj informácie o digitálnej ochrane s popisom programov inštitúcií na zber a ochranu elektronických informácií v rozličných formátoch. IFLA spolupracuje s Medzinárodným výborom Blue Shield (Modrý štít) pri organizovaní programov na ochranu kultúrneho dedičstva simulovaním vojenských konfliktov alebo prírodných katastrof. Program Blue Shield je súčasťou programu UNESCO, ktorý vyvíja IFLA v spolupráci s Medzinárodným výborom archívov (ICA), Medzinárodným výborom múzeí (ICOM) a Medzinárodným výborom pamätihodností a archeologických nálezísk (ICOMOS). Blue Shield sponzoroval uskutočnenie seminára v Radenci (Slovinsko) v roku 1998, na ktorom sa zišlo 31 účastníkov z 10 krajín vrátane predstaviteľov vojenských síl, aby prediskutovali spôsoby ochrany kultúrnych pamiatok a historických cenností. Na seminári bola schválená Deklarácia o ochrane kultúrneho dedičstva, ktorá odráža všetky potrebné kroky na propagáciu Konvencie na ochranu kultúrneho vlastníctva počas vojenských konfliktov, ktorá je výsledkom haagskej konferencie z roku 1954.” IFLA v spolupráci s UNESCO a Národnou knižnicou Brazílie pripravila kompaktný disk s 3 000 digitalizovaných latinskoamerických a karibských pohľadníc 19. a 20. storočia. Disk obsahuje obrázky zo siedmich krajín a ponúka historický a vizuálny kontext rozvoja Južnej Ameriky a Karibiku. Mnohé z týchto fotografií dosiaľ neboli prístupné verejnosti, a tak kompaktný disk spĺňa ako ochrannú tak distribučnú funkciu.

IFLA sa podieľala na sponzorovaní (spolu s Kráľovskou knižnicou v Haagu a Európskou komisiou na ochranu a sprístupňovanie informácií) konferencie o problematike konzervovania tlačených a iných dokumentov. Rozhodnutia o ochrane sa v mnohých inštitúciách dotýkajú uskladnenia a digitalizácie. Príslušné strategické postupy v tejto oblasti by sa mali riešiť nielen na úrovni inštitúcií, ale tiež na regionálnej i národnej báze.

Spojený výbor IFLA a Medzinárodný výbor archívov pre oblasť ochrany sa dvakrát stretli v Afrike (1997 Dakar a 1998 Durban), aby prediskutovali špeciálne požiadavky knižníc pri ochrane vlastných zbierok a pri ich sprístupňovaní. Knihovníci v tomto regióne veľmi naliehavo potrebujú vytvorenie inovačných metód na ochranu dokumentov vzhľadom k prostrediu, v ktorom sa nachádzajú a ďalším vplyvom, ktoré zasahujú ich zbierky.
Základný program IFLA o ochrane a konzervovaní dokumentov v spolupráci s Výborom pre knižničné a informačné zdroje (CLIR) začal vydávať novú edíciu publikácií o konzervovaní s názvom International Preservation Issues.” Prvé číslo s názvom IFLA Principles for the Care and Handling of Library Material” (Princípy IFLA o starostlivosti a zaobchádzaní s knižničnými dokumentami) obsahuje kapitoly o bezpečnosti, o likvidácii pohrôm, o reformátovaní, o audiovizuálnych dokumentoch a iných témach.

V roku 1998 sa v Kairouane (Tunisko) konal praktický seminár pre knihovníkov z arabských krajín (Alžírsko, Džibuti, Egypt, Líbya, Mauretánia, Maroko, Sudán a Tunisko) na tému školenie v oblasti ochrany dokumentov. Seminár z väčšej časti prebiehal v laboratóriu v Kairouane, ktoré sa špecializuje na papyrus, atrament a kníhviazačstvo. V roku 1998 IFLA spolu s Národnou parlamentnou knižnicou Japonska zorganizovala deviate sympózium o ochrane, zamerané na archiváciu digitálnych informácií. Na sympóziu vystúpili mnohí predstavitelia japonských univerzít, vydavateľstiev i zo samotnej Národnej parlamentnej knižnice. Prediskutovalo sa množstvo problémov súvisiacich s technickými a právnymi otázkami. Účastníci podporili vzrastajúci záujem o spoluprácu na inštitucionálnej i individuálnej úrovni a do budúcnosti si predsavzali vyriešiť mnohé otázky efektívnej digitálnej ochrany v knižniciach.

V roku 1998 sa v Nairobi stretli reprezentanti škôl so zameraním na knihovníctvo a archívnictvo z deviatich afrických krajín na seminári, ktorý sponzorovala IFLA a podali analýzu súčasného stavu vzdelávania pre oblasť ochrany a konzervovania dokumentov. Účastníci súhlasili s názorom, že učebné osnovy nedostatočne zohľadňujú otázky konzervovania v mnohých krajinách. Výsledkom stretnutia sa stali modelové učebné osnovy, ktoré obsahujú základný konzervačný program; osnovy budú podľa potrieb jednotlivých škôl adaptované tak, aby zodpovedali rozličnej vzdelanostnej úrovni a zručnosti študentov. IFLA je iniciátorom myšlienky o používaní zásaditého papiera na celom svete, čo plne zodpovedá výzve UNESCO členským krajinám. Papier používaný v tlačiarňach v uplynulom storočí rýchlo zastaráva; odkysľovanie v knižniciach je finančne i časovo náročné. Používaním zásaditého papiera za rozumné ceny sa vyrieši problém, ktorý trápi knihovníkov na celom svete.
Zhrnutie

Umberto Eco predpovedal, že koniec 20. storočia bude epochou zabúdania, epochou strácania informácií a ich zničenia z politických, ekonomických a byrokratických dôvodov. Aké množstvo titulov kníh prežije nové storočie? Knižnice pod vedením IFLA v spolupráci s ďalšími medzinárodnými organizáciami neustále pracujú na tom, aby dokázali, že sa Eco mýlil – využívajú výhody nových technológií a metód na ochranu informácií a ich uchovanie pre budúce generácie pomocou vzdelávacích programov na školenie knižničných profesionálov v oblasti uchovávania informácií. 20. storočie sa tak stane epochou pamäti sveta prekvitajúcou pod energickým vedením IFLA a ostatných medzinárodných organizácií.

SLUŽBY A ŠTANDARDIZÁCIA

Rôznorodosť knižníc z hľadiska používateľov, zbierok a personálu spôsobila vytvorenie národných a medzinárodných noriem, čo predstavuje principiálnu otázku knihovníctva a informačného manažmentu. IFLA celé desaťročia intenzívne pracovala na príprave noriem pre výmenu informácií, vzdelávanie a školenia a pre služby. IFLA aj naďalej pokračuje vo vývoji noriem v spolupráci s organizáciami celého sveta a aktívnou účasťou svojich členov propaguje ich aplikáciu takmer vo všetkých knihovníckych činnostiach. IFLA taktiež podporuje rozličné akčné programy na školenia o nových normách, ktoré odrážajú dynamické zmeny v informačnom prostredí.

Významné podujatia

Na medzinárodnej konferencii o národných bibliografických službách, ktorá sa konala v Kodani v roku 1998, 120 účastníkov zo 72 krajín diskutovalo o bibliografickej registrácii v globálnom meradle, čo zároveň znamenalo aktualizáciu odporúčaní z Parížskej konferencie z roku 1977. Jeden z najdôležitejších záverov konferencie sa viaže ku potrebe pokračovať v podpore bibliografických štandardov predovšetkým pre elektronické dokumenty a súbory. Účastníci konferencie sa zhodli na názore, že širšia spolupráca medzi inštitúciami v oblasti bibliografických dát bude možná len za predpokladu dodržiavania jednotlivých štandardov.

Na regionálnom seminári IFLA o bibliografickej registrácii, ktorý sa konal v roku 1998 v Malajzii, zaznela výzva pre národné knižnice juhovýchodnej Ázie, aby sa ujali hlavnej úlohy pri rozvoji a prijímaní bibliografických štandardov. Veľmi dôrazne bolo zúčastneným národným knižniciam odporúčané, aby rozvíjali národnú bibliografiu (tam, kde ešte neexistuje), ako aj prostriedky na výmenu bibliografických záznamov medzi knižnicami.

V roku 1997 boli na IFLANETe (cez Internet) zverejnené stručné príručky UNIMARC/Bibliografický záznam a UNIMARC/Autority. Od roku 1998 sú obidve príručky dostupné na www serveri vďaka úsiliu Stáleho výboru IFLA pre UNIMARC a základnému programu pre prenos informácií a telekomunikácie. Prístup k UNIMARCu umožní knižniciam a knihovníkom na celom svete využívať tento štandard v ich bibliografických činnostiach slúžiacich potrebám používateľov i knižníc samotných.

Je možné aplikovať klasické kurzy o tradičnej bibliografickej registrácii v mori informácií na Internete? Na túto otázku zaznelo jednoznačné áno” na seminári Funkcia bibliografickej registrácie v globálnej informačnej infraštruktúre”, ktorý sa konal vo Vilňuse v júni 1998. Pokusy s marcovským formátom, metadátami a inými štandardami znamenajú prísľub v rozvoji štandardov a postupov, ktoré umožnia sprístupniť informácie na Internete.

V roku 1998 IFLA schválila smernice o knižničných službách pre nevidiacich a vyzvala knižnice, aby spropagovala dokumenty v slepeckom písme a uľahčila prístup k nim pre svojich používateľov. Štúdie potvrdili, že nevidiaci dokážu lepšie rozvíjať čitateľské návyky, čo pozitívne ovplyvňuje ich ďalšie štúdium a kariéru. Smernice odprúčajú celý rad krokov na propagáciu používania slepeckých tlačí a na budovanie takýchto zbierok.

Na regionálnej konferencii o verejných knižniciach v Kuala Lumpur v roku 1997 250 knihovníkov z juhovýchodnej Ázie, Austrálie, Indie, Pakistanu a Sri Lanky diskutovalo o štandardoch a pokynoch na sledovanie hodnoty zbierok a služieb. Knižniciam bola adresovaná výzva na spoluprácu na regionálnej, národnej a medzinárodnej úrovni, aby sa lepšie využívali zdroje a odborné poznatky na uspokojovanie potrieb rozličných skupín používateľov.

Na medzinárodnom seminári o všeobecnej bibliografickej registrácii, ktorý sa konal v Mexiku, zazneli návrhy na posilnenie bibliografickej registrácie v Latinskej Amerike a Karibskej oblasti. Účastníci diskutovali o mnohých otázkach, ktoré sa týkajú návrhu databáz, výmeny bibliografických informácií a úsilia o štandardizáciu v bibliografických produktoch vytváraných v knižniciach.

Základný program IFLA o všeobecnej dostupnosti dokumentov pracoval na spojenom programe, ktorý sa viaže na rozvoj partnerských vzťahov medzi knižnicami v celosvetovom meradle pri prehlbovaní služieb a budovaní zbierok. Napríklad verejná knižnica v Konžskej demokratickej republike takto spolupracuje s knižnicou v Kanade na tvorbe vzdelávacích programov a výmene zamestnancov medzi obidvomi knižnicami.
Zhrnutie

S rýchlym rozvojom informačných zdrojov a súbežných nástrojov na uloženie, vyhľadávanie a ďalšiu identifikáciu médií sa súčasne zvýši význam štandardov, ako globálneho komunikačného jazyka určeného na prenos identity a charakteristiky informačných zdrojov. Očakáva sa, že siete a ostatné digitálne formy spojenia skrátia vzdialenosti medzi inštitúciami, knihovníkmi a používateľmi, štandardy uľahčia prístup k informáciám a umožnia ich prenos z jedného miesta na druhé bez obmedzenia. V tejto situácii IFLA aj naďalej bude propagovať používanie štandardov v každodennej praxi tisícok knižníc a iných inštitúcií na celom svete prostredníctvom pracovných stretnutí, seminárov a ďalších vzdelávacích programov.

PROFESIONÁLNY ROZVOJ

Na konci 20. storočia, v období informačnej revolúcie, zohrávajú knihovníci principiálnu úlohu. Knižnice a knihovníci poskytujú používateľom kľúčové služby tým, že získavajú, spracovávajú a sprístupňujú informácie. Viac než kedykoľvek predtým pomáha odborné vzdelávanie knihovníkom udržať si náskok pred implementáciou najnovších technológií v oblasti distribúcie informácií. IFLA má vedúce postavenie vo vzdelávaní knihovníkov na celom svete, ale najmä v rozvojových krajinách a využíva pri tom nové komunikačné technológie na spojenie s kolegami v ktoromkoľvek kúte na svete. Okrem toho IFLA organizuje kurzy, pracovné stretnutia a programy na takmer všetkých kontinentoch a umožňuje tak knihovníkom na rozličnej odbornej úrovni získať skúsenosti a poznatky z oblasti bibliografickej registrácie, autorského práva, spolupráce a technológie. Profesionálne celoživotné vzdelávanie pomáha knihovníkom spoznať nové technológie, pochopiť význam konkurencie na informačnom trhu a pracovať s rozličnými novými informačnými zdrojmi v globálnom meradle. Oživená profesionalita knihovníkov na druhej strane podporuje vznik poznatkov a informácií v spoločenstvách na celom svete, napomáha výskumu a osobnostnému rozvoju.

Významné podujatia

Generálna konferencia IFLA v roku 1997 prilákala do Kodane 2 976 delegátov zo 141 krajín. Delegáti si vypočuli 170 odborných príspevkov, zúčastnili sa na 20 pracovných stretnutiach, absolvovali 35 návštev v dánskych knižniciach a prezreli si 185 stánkov vo výstavnej hale. Vďaka grantu Danida sa mohlo na konferencii zúčastniť 150 knihovníkov z 85 krajín. Pre 42 knihovníkov z rozvojových krajín sa uskutočnil predkonferenčný seminár, ktorý sa konal v Aarhuse. Danida spolu s holandským ministerstvom na pomoc rozvoja a holandským ministerstvom vzdelávania, kultúry a vedy poskytla grant 79 mladým knihovníkom z rozličných krajín na účasť na Generálnej konferencii v Amsterdame.

Na 64. generálnej konferencii IFLA v roku 1998 v Amsterdame sa zišlo 3 300 delegátov zo 120 krajín. Odznelo na nej 192 príspevkov a uskutočnilo sa 213 stretnutí. Konferencia prebiehala v čase, kedy Kráľovská knižnica v Amsterdame (národná knižnica) oslavovala 200 rokov od svojho založenia, čo poskytlo priestor na návštevu výnimočnej výstavy.

Grant Hansa-Petra Geha poskytovaný na účasť na konferenciách IFLA bol založený v roku 1991 na každoročnú podporu jedného knihovníka z bývalého Sovietskeho zväzu vrátane pobaltských krajín zúčastniť sa na seminári alebo konferencii. V roku 1997 grant získala Sirje Virkus z Talinskej pedagogickej univerzity v Estónsku. Pani Virkus predniesla príspevky na predkonferenčnom seminári o ďalšom profesionálnom vzdelávaní i na konferencii v Kodani v Sekcii pre vzdelávanie a školenia. V roku 1998 grant získala Alevtina Choulinina z Konzervátorského strediska Ruskej štátnej univerzity.

IFLA má dlhú tradíciu v podporovaní spolupráce medzi knižnicami. Len nedávno takúto spoluprácu nadviazala knižnica múzea výtvarného umenia v Houstone s knižnicou Gulbenkianovej nadácie v Lisabone. Umelecké knižnice s rovnakým zameraním si navzájom vymieňajú odborných pracovníkov i skúsenosti.

V spolupráci s Kráľovskou školou knihovníctva a informačnej vedy v Kodani boli vypracované vyhodnotenia oboch Generálnych konferencií – v Kodani i Amsterdame. Výsledky vyhodnotenia poskytli cenné informácie pre Odbornú radu IFLA na úpravu profesionálneho programu. Štúdie zároveň poslúžia pri plánovaní budúcich konferencií. Školiaci program na oživenie verejných knižníc v Thajsku začal rozvojom kvalifikácie thajských knihovníkov. 200 knihovníkov školili experti v rámci základného programu IFLA pre pokrok v knihovníctve a tí potom pokračovali v školeniach pre knihovníkov v rámci celého Thajska. Nadácia Margreet Wijnstroomovej pre regionálny knižničný rozvoj je financovaná z príspevkov na počesť M. Wijnstroomovej, tajomníčky IFLA v rokoch 1971-1987 a čestnej členky IFLA od roku 1987. Nadácia umožňuje knihovníkom z rozvojových krajín aktívne pracovať v odborných skupinách IFLA ako i na projektoch v jednotlivých knižniciach tretieho sveta.

S podporou IFLA sa reprezentanti PIALA (Pacific Islands Association of Libraries and Archives – Asociácia knižníc a archívov Tichomorských ostrovov) oboznámili s významom knihovníckych asociácií. Seminár vysvetlil zmysel knihovníckych asociácií v Mikronézii ako sprostredkovateľa rozvoja sietí, spoločenskej podpory, spoločného využívania zdrojov a úspešných rokovaní s vládnymi agentúrami. Na seminári získalo vedenie asociácie skúsenosti z rozvoja nových programov pre ďalšie vzdelávanie a na propagáciu knižníc v regióne. V roku 1997 sa za účasti 27 študentov konal 5. pracovný seminár o mikropočítačoch v Kapskom meste, ktorý poskytol nové poznatky knihovníkom so základnými znalosťami o počítačoch v knižniciach. 6. pracovný seminár o mikropočítačoch sa ukutočnil v roku 1998 pre portugalsky hovoriace krajiny Afriky: Angola, Guinea-Bissau, Mozambik atď. Pracovné semináre oboznámili knihovníkov z rozvojových krajín so základnými spôsobmi využívania osobných počítačov v každodennej praxi riadenia knižníc.

Výbor IFLA pre autorské práva a ostatné legislatívne záležitosti zložený z odborníkov z 23 krajín sa v roku 1998 začal zaoberať zložitou problematikou intelektuálneho vlastníctva a licencií. Pracovné skupiny boli ustanovené na preskúmanie niekoľkých rozličných oblastí vrátane zachovania súkromia, Florentského dohovoru a vzdelávania. Regionálny seminár o vzdelávaní školiteľov na využívanie vedeckých zdrojov na základných školách sa konal v Dakare v roku 1997. Účastníci zo školských a verejných knižníc z Burkina Faso, Kamerunu, Guiney, Pobrežia slonoviny a ďalších krajín sa oboznámili s využívaním vedeckých informácií a ich sprístupňovaním rôznym typom používateľov. FORCE (Foundation and Resource Centre – nadácia a centrum zdrojov) – organizácia so sídlom v Holandsku, ktorá podporuje knižnice na celom svete – a IFLA podpísali v roku 1998 Memorandum porozumenia. Memorandum stanovuje vzájomnú spoluprácu Nadácie FORCE a IFLA v oblasti knižničných a informačných služieb pre zrakovo postihnutých používateľov v rozvojových krajinách. FORCE poskytla grant 25 zrakovo postihnutým knihovníkom na účasť na Generálnej konferencii IFLA v Amsterdame.

V roku 1998 sa v Dakare stretli odborníci, aby posúdili potreby vzdelávania vidieckych komunít v Afrike. Dohodlo sa, že školenia by mali prebiehať na niekoľkých úrovniach a mali by byť orientované na knihovníkov a technikov. Profesionálne vzdelávanie by sa malo zamerať na rozhodovacie procesy, na vytváranie metód a plánov v rámci inštitúcií a spoločenstiev. Pre technikov by sa malo vzdelanie zameriavať na operačné činnosti a správu.

V roku 1998 sa v Paríži zišli historici, knihovníci a odborníci z ďalších oblastí, aby analyzovali informovanosť počas obdobia studenej vojny. Konferencia s názvom Knihy, knižnice, čítanie & publikačná činnosť v čase studenej vojny” privítala 60 účastníkov, ktorí diskutovali o výskume prístupu k informáciám a ich vyhľadávania na Západe a Východe za posledných 50 rokov.

Vydavateľstvo SilverPlatter a IFLA podpísali zmluvu, podľa ktorej bude SilverPlatter vyrábať kompaktný disk o IFLA s názvom IFLANET Unplugged” (IFLANET naživo) pre delegátov IFLA konferencií až do roku 2002. Členovia IFLA, ktorí sa nemôžu zúčastňovať na konferenciách, budú môcť využívať kompaktný disk na štúdium príspevkov odprednášaných na konferenciách ako aj ďalších dokumentov a správ. V roku 1998 sa vo Valparaise stretlo viac než 30 knihovníkov a informačných špecialistov, aby analyzovali praktické spôsoby aplikácie moderných riadiacich techník v knižniciach. Pracovný seminár potvrdil porozumenie pre súčasné riadiace techniky a podporil rozvoj štruktúrovaných školiacich programov na uspokojovanie potrieb profesionálov a inštitúcií.

Sekcia IFLA pre verejné knižnice usporiadala počas Generálnej konferencie v Amsterdame seminár zameraný na revíziu Smerníc pre verejné knižnice. Revízia si kladie za cieľ aktualizovať potreby knižníc fungujúcich v rôznych kultúrach a na rôznych stupňoch rozvoja.

Zhrnutie

Celoživotné vzdelávanie znamená pre profesionálnych knihovníkov rozvíjanie skúseností potrebných na zvládnutie využívania nových možností – vo forme technológií, zdrojov a spojení – sprístupňovania informácií širokému spektru verejnosti. Profesionálne vzdelávanie je hnacím motorom pri osobnostnom raste a prostriedkom na prezentovanie profesionálnej zodpovednosti pri chápaní nových spôsobov rozširovania a prijímania poznatkov vo všetkých formách. IFLA zohráva významnú úlohu v oblasti profesionálneho rozvoja v stovkách inštitúcií na celom svete a pre tisícky knihovníkov s rôznou úrovňou skúseností a talentu. IFLA predstavuje svetovú univerzitu ďalšieho vzdelávania knihovníkov a informačných špecialistov a svoje úsilie znásobí aj v 21. storočí.

Preložila a upravila
JARMILA MAJEROVÁ
——————————————————————————–