Pokračujúce archeologické vykopávky v chrámovom komplexe na území britskej metropoly, ktorý postavili Rimania, nedávno priniesli pozoruhodný výsledok: nádobku s látkou, očividne slúžiacou na kozmetické účely. Vedci teraz určili zloženie prípravku.Malá plechová škatuľka z cínu, datovaná do polovice druhého storočia nášho letopočtu, je unikátnym nálezom v rámci celej starorímskej archeológie. Je totiž úplná, aj s viečkom. Navyše uzavretá, takže jej obsah, belavá látka, pôvodne krém, sa zachoval v slušnom stave. Nádobka má priemer 60 milimetrov a vysoká je 52 milimetrov.
Ako v najnovšom čísle časopisu Nature napísal Richard Evershed z Univerzity v Bristole (Veľká Británia) s kolegami, jemne zrnitý krém obsahuje tuk prežúvavého hospodárskeho zvieraťa – kravy alebo ovce. Niet v ňom významnejšieho množstva bielkovín. Zato však škrob, v pomere asi 1:1 s tukmi. Dokopy predstavujú 80 hmotnostných percent. Ďalších 15 percent tvorí anorganická zložka oxid ciničitý, úmyselne pridaný do krému (nepochádza z plechu nádobky), aby obelel.
Evershed s kolegami krém podľa tohto receptu znovu vyrobili. Získali látku, ktorá mala po nanesení na pokožku príjemnú textúru, sprvoti mazľavú (keď telesné teplo roztopilo tukovú zložku), no rýchlo vystriedanú hladkú práškovitú (vďaka škrobu). Rímske dámy v Británii zrejme tento krém používali ako kozmetický podklad na pleť pred nalíčením. Keďže bieliacou prísadou krému bol oxid ciničitý, a nie ako v Ríme zvyčajný octan olovnatý, bol aj zdravší. (zu)

Zdroj: SME.sk