Staroslovanská Divinka priblíži históriu významného hradiska
Sobotňajšie podujatie Staroslovanská Divinka priblíži históriu významného hradiska neďaleko Žiliny. V areáli kaštieľa v obci Divinka sa návštevníci môžu tešiť na historický šerm v podaní skupiny Svjatogor, ukážky remesiel, dobový tábor, staroslovanské recepty, scénicko-divadelné vystúpenia a tiež tvorivé dielne spojené s pasovaním za veľkomoravského bojovníka. Súčasťou tretieho ročníka bude aj poludňajší výstup na Veľký vrch spojený s prednáškou archeologičky Považského múzea. „Vo večernom programe budú účinkovať hudobné skupiny Whisky weekend, Nanosekunda a Nebeská muzika – terchovská. Večer bude pre návštevníkov podujatia pripravená aj vatra,“ dodala Michaela Koláriková z Považského múzea v Žiline. Starosta obce Divinka vyhlásil aj Súťaž o Rytiera Divinky, ktorá bude pozostávať z desiatich disciplín, napríklad skoku za roh, behu na Lovíšky či lukostreľby.
Veľký vrch v Divinke pri Žiline je jedno z najväčších hradísk na našom území. Archeológom pomohlo pochopiť osídľovanie Slovenska lužickou kultúrou, púchovskou kultúrou i Slovanmi. Pri archeologickom výskume v sedemdesiatych rokoch tam objavili napríklad striebornú mincu z 1. storočia pred naším letopočtom či sponu zo staršej doby rímskej. Potvrdili tiež, že prvé valy hradiska pochádzajú z 9. storočia pred naším letopočtom, na prelome letopočtov tam bola aj sýpka či kováčska dielňa a v 9. storočí aj centrum Veľkomoravskej elity. „V minulom roku obec Divinka slávnostne sprístupnila Náučný chodník – cestu na Veľký vrch. Tento rok Považské múzeum zorganizovalo Deň otvorených dverí na archeologickom výskume spolu so sprevádzaním po náučnom chodníku a čistením okolia hradiska Veľký vrch. Zúčastnilo sa na ňom približne 40 ľudí, ktorí nám zároveň pomohli zveľadiť okolie a vyzbierať tri vrecia odpadu,“ povedala riaditeľka Považského múzea v Žiline Monika Hriníková.
Na tak veľké hradisko, by
Na tak veľké hradisko, by (podľa mňa) trebalo asi aj 30 sond. Bol by v tom čert, aby sa nenašiel nejaký poriadný depot. Vôbec nemyslím na zlato, myslím na rozbité hrnce a kosti. Na akropole a okolo nej sa museli v období 500 B.C. až 1000 A.D. vystriedať desaťtisíce ľudí.
V roku 900 A.D. môhlo tam
V roku 900 A.D. môhlo tam hore byť napríklad takto živo:
“Slovenský Olymp” nad
“Slovenský Olymp” nad Divinkou očami impressionistu: