Titus Kolnk
Vila sa predstava, e archeolg me objavi dleit nlez iba pri vykopvkach. Aj ke toto veobecne plat, predsa len existuj vnimky: niektor dleit artefakty, naprklad kameosochrske prce rmskeho pvodu alebo aj epigrafick pamiatky mu by po stroia ukryt ako splie pod vrstvami omietok. ). Toto bol aj prpad nlezu z Boldogu. Ke som sa v roku 1976 nhodou dozvedel, e sprvca tamojej rmskokatolckej farnosti Jlius Koller odkryl pri oprave kostola zamurovan kamenn tabuu s rmskym npisom, netuil som ete, ak vznamn objav sa tu skrva. Dodnes vdy, ke mm pred sebou text tohto npisu, zmocn sa ma zvltny, priam sviaton pocit. Nielen preto, e ide o jedinen epigrafick prame k poznaniu minulosti celho strednho Podunajska. Fascinuje ma predovetkm skutonos, e medzi tisckami nhrobnch npisov zo Slovenska je tento spo), Valens (364 – 378), Gratianus (367 – 383), Valentinianus II. (375 – 392), Theodosius I. (379 – 395), Arcadius (383 – 395), Honorius (395 – 423), Valentinianus III. (425 – 455), Zeno (474 – 491) a Basiliscus (475 – 476). Spolu predstavuj kolekciu 25 zlatch rmskych minc, z toho je 10 aureov a 15 solidov. Okrem Honoria, ktor m dve mince, Theodosia II. tyri mince, maj ostatn vymenovan panovnci iba po jednej razbe. Nlezov okolnosti, ako sme u uviedli, s overen pri minciach Traiana, Valensa, jednej razby Theodosia II. a Zenona. Spomenuli sme, e uveden zlat razby zahaj irok obdobie od 1. storoia a po koniec 5. storoia. Toto dlh asov rozptie nm umouje sledova na jednotlivch minciach odraz hospodrskych pomerov v Rmskej ri, vvoj mincovho umenia a zrove ponkaj prleitos ich prostrednctvom interpretova niektor udalosti z obdobia vldy zastpench panovnkov. Na zlatch rmskych minciach sa nm zachoval umeleck odkaz kadho obdobia vldy panovnka. Nemali iba praktick poslanie, ale slili ttnej reprezentcii a zdrazovali suverenitu a osobnos vldcu. Boli teda plnohodnotnm platidlom a zrove aj umeleckm dielom. Na jednej strane minc sa striedaj podobizne panovnkov a na druhej vjavy zachytvajce dleit udalosti z verejnho a skromnho ivota panovnka a ttu. Spomnali sme, e portrt panovnka sa na rmskych minciach stal jeho prvom a od roku 44 po Kr. a odvtedy preiel celm stredovekom a do sasnosti. A prve tto mincov ikonografia z 1. a 5. storoia je pre ns neobyajne cennm dokladom. Mincov portrty rmskych panovnkov odzrkaduj spoiatku umeleck klasicistick tl s idealizujcimi grckymi vzormi, odraj sa na nich vplyvy orientalizujce a napokon sa stretvame s mincovmi portrtmi realistickmi, s individulnymi rtami zobrazovanho. Dokumentuj to aurey Augusta, Tiberia, Claudia I. a Agrippiny, Nera, Traiana, Marciany, Manlie Scantilly a Galerie Valerie. Z konca 4. a zaiatku 5. storoia s vak u podobizne na minciach nzornou ukkou tylizcie portrtovanch. Mincov portrt sa stva plonm a neosobnm symbolickm vyjadrenm zobrazovanej osobnosti. Dokladom toho s mincov podobizne na solidoch Constansa, Valensa, Valentiniana II., Theodosia I., Arcadia, Honoria, Theodosia II. a Zenona. Vber minc zo zbierky SNM-Historickho mzea c zachytva cel vvoj umeleckho tlu a portrtneho zobrazovania panovnkov od Augusta na zaiatku 1. storoia po Kr. a do konca 5. storoia. Aureus cisra Augusta zo zaiatku 1. storoia po Kr. sa razil v mincovni Lugdunum (dnen Lyon) a znzoruje idealizovan portrt panovnka s uachtilm profilom so snahou o zachovanie vernej podoby. Na reverze mince s prslunci cisrskeho dvora Caius a Lucius Caesar, deti Agrippu, ktor Augustus adoptoval. Z obdobia julinsko-klaudiovskej dynastie s zlat mince Tiberia a Claudia I. s Agrippinou. Aureus cisra Tiberia z roku 15. po Kr. pochdza tie z mincovne v Lugdune a na reverze zobrazuje jeho matku Lviu, sediacu na trne. Titul na minci oznauje Tiberia ako najvyieho kaza. Aureus Claudia I. a jeho tvrtej manelky Agrippiny mladej, matky vtedy dvansronho syna z jej prvho manelstva, adoptovanho Claudiom I., neskorieho cisra Nera, sa razil v Rme v rokoch 51 – 54 po Kr. Agrippina bola nesmierne ctiiadostiv. Nikdy predtm sa v Rme nesstredilo v rukch eny tak vea moci. Jej postavenie na cisrskom dvore charakterizuje tie skutonos, e jej poprsie s titulom “Agrippinae Augustae” sa objavuje na rube nho aurea, teda na oficilnej zlatej razbe rmskeho ttu. Tto vsada dovtedy nebola priznan iadnej ene cisrskeho rodu. Agrippina bola prvou enou, ktor prelomila dvnu tradciu, hoci na zlatch minciach nie je sama. Spolu s jej portrtom tu je tie podobize jej cisrskeho manela. Mince s klasicistickmi portrtnymi vyobrazeniami na oboch stranch tejto mince patria medzi vzcne numizmatick pamiatky. Aureus znmeho a smutne preslvenho Nera z mincovne v Rme zobrazuje realistick podobu tohto panovnka s individulnymi rtami, odkrvajcimi aj jeho negatvne vlastnosti. Na reverze mince je sediaci najvy boh – Jupiter s fakou a kopijou. Zlat minca cisra Traiana z roku 111 bola objaven pri prci na poli v roku 1991 v obci Nesvady (okr. Komrno). Ponc tmto panovnkom nastva a do konca 2. storoia obdobie tzv. adoptvnych cisrov. Je to obdobie pokoja, hospodrskej stability a mieru. Za devtnsronej vldy cisra Traiana dosiahlo Imprium najviu rozlohu. Z mincovch portrtov cisra vyaruje jednoduchos a vyrovnanos. Tto razba je vznamn nielen preto, e sa zachovala z nho zemia, ale aj tm, e jej vydanie sa viae k 5. vroiu dobytia re Nabatov a zriadeniu provincie Arabia Felix, o sa objavilo aj na vyobrazen reverznej strany mince. Stojaca ensk postava, personifikcia Arbie, je zobrazen so svojimi atribtmi, vetvikou, z ktorej sa zskaval vzcny balzam a zvitkom hodvbu. Hodvb bol v tomto obdob v Rme vekm luxusom, doval sa prve z Arabie Felix. eny v tchto asoch obdivuhodne upravovali run kadernci. Dkazom ich tvorivosti s aj zloit umeleck esy na mincovch portrtoch. Aureus Marciany, sestry cisra Traiana, patr medzi rarity rmskeho mincovnctva. O ivote Marciany vieme vemi mlo a vetky jej razby, vydan a po jej smrti v roku 114, s vemi vzcne. Tto zachovan posmrtn razba znzoruje na reverze orla. Tie aureus Manlie Scantilly, ktor zomrela v roku 193, sa razil v Rme. Svojou jedinenosou a krsnym stavom zachovalosti patr k pozoruhodnm predmetom numizmatickej zbierky SNM-Histirickho mzea. Meno Manlie Scantilly sa v histrii vyskytuje iba zriedkavo a kus sprvy o tejto ene poznme len z vemi malho potu vydanch minc. Jej manel cisr Didius Julianus bol po krtkej, iba 66-dovej vlde zosaden sentom a v roku 193 popraven. Manliu Scantillu i s dcrou Didiou Clarou zbavili estnch titulov a poslali ich do vyhnanstva. Tret aureus s portrtom eny patr Galerii Valerii, dcre cisra Diocletiana a manelke Galeria Maximiana (305 – 311), ktor zomrela v roku 315. Na reverze mince razenej v Nicomedii je stojaca Venua s jablkom zahalen v zvoji. Obdobie vldy cisra Constantina I. (306 – 337) predstavuje posledn etapu vo vvoji rmskeho portrtneho umenia na minciach. Mincov portrty sa menia na neosobn, symbolick obraz cisrskeho velienstva. Vypracovan plone a schematicky stvaj sa vzorom pre portrtne typy neskorormskych cisrov a s u predzvesou byzantskho umenia. Majestt cisrskeho portrtu sa zvyuje rozlinm spsobom. Panovnk je znzorovan vo vojenskom odeve alebo v brnen, s kopijou na ramene, so ttom, v ozdobnej prilbe, alebo v okzalom rchu so ezlom v ruke a diadmom na hlave. Neodmyslitenou ozdobou hlv cisrov za Constantinovch synov je diadm, ktor tvorila ho stuha uviazan okolo hlavy, prpadne na prilbe. Cisr Constantinus I. pouil tto ozdobu hlavy prv raz v roku 325. Za Constantina I. v 4. storo pochdzali zlat emisie najastejie z tch mincovn, ktor pracovali v blzkosti alebo priamo v mieste cisrovho pobytu. Rubov strany zlatch minc sa zmenili na trval oslavu cisrstva ako takho a na oslavu cisra ako absoltneho vldcu v jeho okzalosti a posvtnej nedotknutenosti. Solidus s poprsm Constansa, najmladieho syna Constantina I. a Fausty s diadmom na hlave sa razil v mincovni Augusta Treverorum (Trier). Solidus s mincovm portrtom cisra Valensa, brata Valentiniana I. z mincovne v Antiochii je tie ozdoben diadmom. Tento panovnk sa mrne snail o oivenie hospodrstva, stavebnctva a ponohospodrstva. Dkazom jeho snahy je aj opis na reverze solidu Restitutor Reipublicae (obnovite ttu) a s vyobrazenm Valensa vo vojenskom odeve s malou Viktriou s vencom na glbuse. Na reverze solidu Valentiniana II. je zobrazen tento cisr spolu so svojm otcom Valentinianom I. ako spolu sedia na trne a dria glbus. Solidus pochdza z mincovne Thessalonica. Solidus Theodosia I. patr panovnkovi, o ktorom sme hovorili, e pred svojou smrou v roku 395 rozdelil Rmsku ru medzi svojich dvoch synov Arcadia a Honoria. Razba pochdza z mincovne v Kontantnopole. Arcadius vyobrazen na solide razenom v tej istej mincovni, zskal vchodn as Rmskej re. Na reverze mince je znzornen vo vojenskom odeve s nohou na zajatcovi s labarom v rukch (vojensk tandarda bohato zdoben perlami a drahokamami s Kristovm monogramom XP) a s malou Viktriou stojacou na glbuse. Honorius na solide je synom Theodosia I. a Flacilly. Ako jedensron zskal zpadn as Rmskej re. Sdlom mincovne sa stva mesto Ravenna. Zmenu v portrtovan cisrov na zlatch minciach badme na solide Theodosia II., syna Arcadia a vnuka Theodosia II. Jeho poprsie je znzornen na averze mince frontlne, v brnen, s prilbou na hlave ozdobenou perami v rukch s kopijou a ttom. Hoci Theodosius II. vldol vye tyridsa rokov poznme iba vemi mlo typov jeho minc. Vina z nich najastejie znzoruje na reverze sediacu Romu alebo Constantinopolis v prilbe s krom a kopijou alebo s malou Viktriou na glbuse. Okrem mincovch znaiek nachdzame na zlatch minciach aj oznaenie pre rdze zlato. Od 4. storoia sa oznauje na reverzoch solidov psmenami COM alebo OB COM. V prepise znamen OB = obryzum (z istho zlata) a COM = comes auri (mincov radnk zodpovedn za zlato). Tieto znaky s umiestnen v spodnej sei na reverznej strane mince v tzv. exergu a pouvaj sa v rozlinch spojeniach. Skratka OB umiestnen za psmen oznaujce mincovu je naprklad na nami opisovanch solidoch Valentiniana II. (TESOB – Thessalonica), Theodosia I. (CONOB – Constantinopolis), Honoria (COMOB), Theodosia II. (COMOB) a Zenona (CONOB). Na niektorch zlatch emisich sa vyskytuje tie znaka PR. Znamen to: P(ercussa) R(omae) = minca razen v Rme. Poslednou zlatou Zpadormskou mincou, ktor predstavujeme z mzejnej zbierky SNM-Historickho mzea je tretina solidu – triens (tremissis) cisra Zenona. Minca pochdza z obdobia, kedy Vandali v roku 455 dobyli a vyplili mesto Rm a porazili rmske vojsko. al, u menej vznamn cisri sa do znienho mesta nevrtili a usadili sa v Ravenne. Poslednm panovnkom bol Romulus Augustus, ktorho porazil Odoakar v roku 476. Vtedy definitvne skonili dejiny Zpadormskej re a dejiny antickho Rma. Uzatvorila sa vznamn kapitola v dejinch rmskeho mincovnctva, ale zlat rmske mince uchovan do dnench ias aj v numizmatickom fonde Slovenskho nrodnho mzea-Historickho mzea v Bratislave aj po stroiach vypovedaj o dejinch, vekosti a zalej slve Rmskeho impria. LITERATRA CHRISTOL, M. – LASSALLE, CH.: Monnaies d’or de l’Empire romain aux muses de Nmes. Cahiers des muses et monuments de Nmes, 1988, 4. KOLNKOV, E.: Nlez neskorormskych solidov v Bni okres Nov Zmky (K minciam z doby sahovania nrodov na Slovensku). Numismatick sbornk, X, 1968, s. 5 – 50. KOLNKOV, E. – MINAROVIOV, E.: Najstarie razen zlato na Slovensku (keltsk a rmske mince). Mineralia Slovaca, 31, 1999, s. 435 – 444. MINAROVIOV, E.: Zlat rmske a byzantsk mince v Slovenskom nrodnom mzeu. Zbornk SNM, 74, Histria 20, 1980, s. 205 – 235. MINAROVIOV, E.: Vzcny aureus Manlie Scantilly v zbierke SNM. Slovensk numizmatika, 6, 1980, s. 207 – 208. MINAROVIOV, E.: Rmske mince v zbierke SNM I. Bratislava 1990. MINAROVIOV, E.: Nlez zlatej rmskej mince z Nesvd, okres Komrno. Zbornk SNM, 87, Histria 33, 1993, s. 99 – 100. STEVENSON, Seth, W.: A Dictionary of Roman Coins. London 1964.