Mesto Banská Štiavnica vzniklo a stáročia sa rozvíjalo v členitom horskom teréne, v akom sa obyčajne mestá nezakladajú. Preto vo vývoji Banskej Štiavnice vznikli divy, ktoré sa vymykajú logike ľudských skúseností.Veď čo je to za mesto, kde sa pasie koza priviazaná o komín, kde voda tečie do kopca, komín čmudí na dvore a gazdiná chodí naberať vodu zo studne na strechu domu…Svet má svojich veľkých sedem divov. Banská Štiavnica bola vždy iným svetom, a preto má svojich deväť divov a záazrakov, ktorými zabáva zvedavých návštevníkov mesta. Tieto divy a zázraky sú súčasťou našej identity rovnako, ako vzácne architektonické a technické pamiatky, a preto si zasluhujú rovnakú ochranu ako všetky materiálne doklady histórie.

Vežové hodiny


Vežové hodiny na radnici majú opačne fungujúce rúčky. Veľká rúčka ukazuje hodiny a malá minúty. Tento div vznikol v Banskej Štiavnici v 18. storočí pri prestavbe radnice. Odborníci tvrdia, že hodinársky majster pochádzal z kraja, kde takéto používanie rúčok bolo bežné. Zlé jazyky zase tvrdia, že majster založenie rúčok zveril pomocníkovi, ktorý na pravé poludnie rúčky pred očami predstaviteľov mestského magistrátu slávnostne založil, pričom na chybu sa prišlo až po odchode hodinárskeho majstra z mesta. V roku 1982 boli vežové hodiny vymenené, ale rúčky zostali tak, ako ich pred stáročiami založil roztržitý pomocník hodinárskeho majstra.

Živé hodiny


V 17. storočí pri hrozbe tureckých nájazdov na štiavnickej radnici sa rozhodli zriadiť trvalú ostrahu mesta prostredníctvom pozorovateľne na Novom Zámku. Strážnici boli povinní pozorovať prístup k mestu zo všetkých svetových strán. Na znak toho, že si plnia svoje úlohy, boli povinní každých 15 minút zatrúbiť, čo signalizovalo obyvateľom mesta, že nebezpečenstvo nehrozí. Dnes tento div existuje už len ako atrakcia pre turistov počas letnej sezóny.

Koza priviazaná o komín


Nie, v Banskej Štiavnici sa nepasú kozy na strechách, ale ešte i dnes môžme vidieť kozu, ktorá sa pokojne pasie priviazaná o komín. Umožňujú to strminy štiavnického kraja, kde záhrady sú na úrovni striech.

Najprv na poschodie, na prízemie až potom…


K osobitostiam Banskej Štiavnice patrí to, že z cesty či chodníka je možné vstúpiť priamo na prvé poschodie. A tak sa stáva, že na návštevu ideme najprv k priateľovi na prvé poschodie a k známemu, či do obchodu na prízemí sa dostaneme až potom. Takýmto príkladom je Oberaignerov dom, kde sa do predného traktu vstupuje z Námestia Sv. Trojice a do zadného traktu zo starozámockej ulice.

Studňa na streche, komín na dvore


Tento štiavnický div naozaj existoval na Akademickej ulici, kde na streche prízemného domčeka bola studňa a na dvore vedľajšieho domu sa týčil zasa funkčný komín. Úsmevy návštevníkov mesta vzbudzoval pohľad na dymiaci komín na dvore, pri ktorom naberal vodu do vedier zo studne na streche. V roku 1994 pri rekonštrukcii domu tento div zanikol.

Voda do kopca tečie


Keď idú obyvatelia Banského Studenca do Banskej Štiavnice, hovoria, že idú hore do mesta. A predsa z Veľkého Kolpašského tajchu “hore” do Štiavnice samospádom tiekla voda. Išlo tu ounikátne technické riešenie odtokového jarku, kde sa využívali doslova milimetrové spády na gravitačnú dopravu vody. Odtokový jarok vybudovaný v kopcovitom teréne budil optický klam a nezasvätenému pozorovateľovi sa zdalo, že voda “naozaj” tečie do kopca. Tento div zanikol začiatko 80-tych rokov pri rekonštrukcii cesty medzi Banskou Štiavnicou a Banským Studencom.

Voda po moste tečie…


Všade vo svete pod mostom tečie voda a ľudia chodia po moste. V Banskej Štiavnici to bolo naopak, voda tiekla po moste a popod most chodili ľudia. Týmto divom bol akvadukt, ktorý umožňoval gravitačne preplavovanej vode z Banského Studenca do Banskej Štiavnice preklenúť údolie v Kysihýbli. Akvadukt je možné vidieť ešte aj v súčasnosti na ľavej strane cesty z Banskej Štiavnice do Banského Studenca.

Býk nocuje v komíne


Nie, v Banskej Štiavnici nie sú najväčšie komíny na svete. Predsa sa však stalo, že pasúci sa býk spadol do komínu. Nebol to však komín na dome, ale Banský vetrací komín. Býk spadol večer do hĺbky asi 6 metrov, a keď ho na druhý deň banskí záchranári vytiahli z komína, bol úplne zdravý a začal sa pokojne pásť, akoby noc strávená v banskom komíne bola úplne všedná.

V Štiavnici každý rok na Petra a Pavla napadne sneh


Keď štiavničan povie zvedavému turistovi, že v Štiavnici každý rok na Petra a Pavla napadne sneh, turista sa tomu čuduje, neverí tomu, že by v júni mohlo každý rok v Štiavnici snežiť. A keď mu našinec ponúkne stávku, krúti hlavou, no potom, čo počul o iných štiavnických divoch, stávku nepríjme. A urobí dobre, pretože v Štiavnici síce v júni sneh nenapadne, ale sochy sv. Petra a Pavla na Nemeckom kostole každý rok pokryje sneh. Touto slovnou hračkou sa končia rozprávania o štiavnických divoch.

Zdroj:
http://www.gymbs.sk, TIK B.Š.

Ilustracie: I. Lackovič