Strat tt kontrolu nad mzeami a galriami?

5. 9. 2001 – Presun kompetenci na samosprvy v oblasti kultry sprevdzaj problmy. Predkladateom novely zkona o mzech a galrich je minister kultry Milan Kako……Jednm z bodov verajieho rokovania Nrodnej rady Slovenskej republiky mala by novela zkona . 115/1998 Z. z. o mzech a galrich. (V ase uzvierky tejto strany sa na program rokovania ete nedostala – pozn. redakcie). Zmerom predloenej novely je prava systmu vvozu a dovozu zbierkovch predmetov a predmetov mzejnej a galerijnej hodnoty, ktor sa neuchovvaj mimo zbierkotvornch intitci. Novela vak zrove poskytuje v priestor pre prpadnch zriaovateov alebo zakladateov mze a galri, u v slade s koncepciou reformy verejnej sprvy. Tendencia k vyatiu tchto intitci spod rk ttu vak zrove vyvolala obavy z toho, e by mohlo djs k nekontrolovanm zriaovaniam mze alebo galrinotlivch krajn. Vekm zitkom bola architektrav Dubaji, kde projektuj svetov architekti. Magnetom je v tomto smere Vea Arabov,jedin sedemhviezdikov hotel na svete, ktor navrhol pikov britsk architektsir Richard Rogers. alou pastvou pre vtvarnkov oi bola p, ktor vpodobe ptneho safari bola aj vzvou pre n adrenaln.

Amerika

len grafickho zdruenia G-Bod Karol Felix bol minul mesiac spolu so slistomOpery SND Martinom Malachovskm hosom zimnho slovenskho konzulrneho plesu, kdemal absolvent legendrnej koly Albna Brunovskho prezentciu svojich grafickchdiel. Neskr sa stal hosujcim umelcom na North Central College v Naperville, priomnajdleitejm bodom jeho pedagogickho programu bola 30-mintov prednkaspojen s premietanm diapozitvov na festivale Nov hlasy Eurpy.

Poas takmer trojtdovho pobytu sa Karol Felix stretol so starostom mestaChicago Richardom M. Daleym, starostom Napervillu Georgeom Pradelom, ktor pri prleitostiotvorenia vstavy slovenskho vtvarnka v Oesterle Gallery vyhlsil De KarolaFelixa a spolu s jeho manelkou Zuzanou Felixovou mu udelili estn obianstvo mesta.Prjemnmi a podnetnmi chvami bola nvteva v ateliri Eda Paschkeho,vznamnho predstavitea americkej maby chicagskej koly, a stretnutie s oscarovmhercom Clifom Robertsom.

Eurpa

K sasnm spenm prezentcim slovenskho umenia v zahrani patr ajvstava dvanstich slovenskch vtvarnkov, ktor je do konca aprla sprstupnenvo franczskej galrii Tourgville, situovanej nealeko prstavnho mesta vNormandii Deauville. V priestoroch bvalej syrrne zrekontruovanej do exkluzvnejvstavnej siene sa prezentuj takmer stovkou prc od maby cez plastiku a sklo aumeleck textil Oto Bachork, Roman Balogh, Vo Bojansk, Rudolf Fila, Eva Fierov,Jozef Hobor, Milan Luk, Pavol Macho, Ivan Pavle, Soa Pavleov, Rudolf Sikora aStanislav Stankoci.

Vstavu pripravilo slovensk vevyslanectvo v Pari a Galria Art 11 na ele sAnnou Stachovou-Vasseurovou a Jarmilou Freauxovou, priom starosta Tourgville Herve VanColen ju oznail za al vznamn prspevok k nadviazaniu kultrnych kontaktovmedzi Slovenskom a Franczskom. UDO PETRNSKY



Publikovan na: www.sme.sk da 23. 4. 2001

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

Hodnotenie innosti Slovenskho nrodnho mzea za rok 2000

Pln hlavnch loh SNM na rok 2000 vychdzal z Koncepcie innosti a rozvoja SNM v rokoch 1996 – 2000 , zo zsad, ktor stanovuje pre innos mze Zkon NR SR . 115/1998 o mzech a galrich a ochrane predmetov mzejnej a galerijnej hodnoty a aiskovch loh stanovench pre tento rok. Dleitm ukazovateom pri zostavovan PH na rok 2000 bola zloit hospodrska situcia ttu a rezortu kultry zvl, o bolo v poiatkoch zostavovania PH brzdiacim faktorom a pln skr predstavoval program na zabezpeenie najzkladnejch loh organizcie…

Umenie retaurovania v Galrii mesta Bratislavy

Magdalna Brzdilov

S odstupom smich rokov sa po druhkrt verejnosti predstavila tvorba Komory retaurtorov Slovenska, samostatnej stavovskej organizcie, ktor vznikla v roku 1994 na zklade zkona Nrodnej rady Slovenskej republiky . 200/1994 Zb. zkonov. Po prvkrt sa obec retaurtorov prezentovala v roku 1992 vekou profilovou vstavou retaurtorskho diela v Zhorskej galrii v Senici.

HISTORICKÉ PRAMENE AKO SAMOSTATNÝ REŠTAURÁTORSKÝ PROBLÉM 1z3

IVAN GALAMBO SLOVENSK NRODN ARCHV, BRATISLAVA

Psomn pamiatky predstavuj pre kad nrod nesmierne bohatstvo. Tm, e dokumentuj a preukazuj minulos, potvrdzuj i sasn prva nrodov i jednotlivcov. Vyjadri ich hodnotu je takmer nemon. asto sa vyjadruje monosami toho, kto nakupuje i predva. Prav hodnota je vak finanne nevysliten. Preto je potrebn s originlnymi dokumentmi zachdza vdy s maximlnou a pietnou pozornosou, aby sa nami, sasnkmi prevzat odkaz minulosti zachoval i pre alie genercie…