Stredoslovenské múzeum v Banskej Bystrici pripravilo ďalšie pokračovanie zo seriálu s názvom Čo sa skrýva v depozite. V utorok 23. augusta o 17-tej hodine vyrozpráva riaditeľ múzea historik Roman Hradecký príbehy rodín z obce Kalište, ktorých osudy kruto poznačili zverstvá druhej svetovej vojny. Ešte začiatkom roku 1945 bola obec na úpätí svahov Nízkych Tatier plná života. Najstaršie zmienky o nej pochádzajú zo 17. storočia. Obyvatelia v nej žili a zveľaďovali ju dlhé tri storočia. Spoločnými silami si postavili Robotnícky dom, v ktorom sa stretávali, učili sa i zabávali. Neskôr si postavili vlastnú školu, aby ich deti získali základné vzdelanie vo svojej rodnej obci. Vojna však zmenila nielen poslanie školy, z ktorej sa stala nemocnica, ale aj sny a túžby Kališťanov. Za pomoc partizánom ju nacisti vypálili. „Pripomínať osud, ale najmä koniec Kališťanov je potrebné najmä preto, aby sme pochopili, že išlo o konkrétnych ľudí s ich životmi, snami a túžbami, ktoré vojna tak kruto preťala,“ zdôrazňuje autor prednášky.

V archívnych záznamoch sa zachoval aj osud rodiny Bučkovcov. Ako jednej z mála rodín sa jej podarilo postaviť kamenný dom na okraji dediny. V neľahkých časoch, keď rodina už nedokázala splácať úver za dom, sa Júlia Bučková obrátila so žiadosťou o pomoc na samotného prezidenta Tomáša Garrigue Masaryka ako zúfalá matka dvoch detí, ktorá ponúkala prezidentovým deťom letný pobyt v Kališti. Aj napriek tomu, že sa rodina finančnej pomoci nedočkala, o dom neprišla. Čo sa nepodarilo finančnej kríze v rodine, to zavŕšila vojna vo svojej najkrutejšej podobe. Dňa 18. marca 1945 nacisti zastrelili Júliu Bučkovú spolu s manželom, staršieho syna odvliekli do koncentračného tábora a len tomu mladšiemu sa podarilo zachrániť si holý život. Zostal však sám na priedomí zhoreného domova. „Vojna vstúpila do života každej jednej rodiny v Kališti. Vypočujme si preto ich spovede, aby sme na nich nezabudli, pretože aj vďaka odvahe týchto mužov a žien sa našim predkom podarilo vyhrať nerovný boj s nacizmom,“ pozýva na prednášku Roman Hradecký.

Obec Kalište mala v roku 1940 presne 209 obyvateľov. Počas SNP sa stala jedným z centier takzvanej Partizánskej republiky v Nízkych Tatrách. Za pomoc partizánom nacisti obec 18. marca 1945 prepadli a zavraždili 13 obyvateľov. Vypálili 42 domov aj s hospodárskymi budovami. Ide o jednu z viac ako sto slovenských obcí a osád, ktoré boli vypálené počas 2. svetovej vojny. Život v nej ako v jedinej obci však dodnes nebol obnovený. Po oslobodení obyvateľov obce presídlili do Banskej Bystrice, do časti Fončorda, kde pre nich boli vybudované domy na ulici Nové Kalište. V roku 1961 bolo Kalište vyhlásené za Národnú kultúrnu pamiatku. V súčasnosti sú zrekonštruované dva domčeky, malá zvonička a základy zhorených domov. V roku 2007 Múzeum SNP sprístupnilo v dvoch domčekoch novú expozíciu pod názvom Partizánska republika. Spolu s expozíciou bol sprístupnený aj nový pamätník. O rok neskôr dalo múzeum do užívania náučný chodník s názvom Ako žili Kališťania. Tvorí ho 17 informačných tabúľ, ktoré sú umiestnené v areáli celej Národnej kultúrnej pamiatky. Návštevníci môžu vidieť aj zrekonštruované bunkre Partizánskej republiky, repliku miliera, ktorý symbolizuje spôsob obživy obyvateľov osady z čias, keď sa v Kališti vyrábalo drevené uhlie. Súčasťou areálu je Sad života, ktorý vysadili zástupcovia obcí, rovnako ako Kalište vypálených počas nacistických represálií v rokoch 1944 a 1945.