V Trenčíne – Záblatí sa učili tretiaci miestneho stredného odborného učilišťa stavebného opravovať historické pamiatky pri použití klasických technológií. Projekt s názvom stavbár – pamiatkar je prácou Centra kariérneho poradenstva na Trenčianskej univerzite Alexandra Dubčeka, hradený je z Európskeho sociálneho fondu. Mladí murári, stolári a inštalatéri pod dozorom Spoločnosti pre pamiatky z Banskej Štiavnice opravovali pôvodnými metódami a technológiami dvestoročné vchodové dvere a čelnú fasádu domu správcu priľahlého kaštieľa. Podľa vlastníkov – urbárnikov pochádza dom zo 17. storočia, kaštieľ je ešte starší. Lektor Michal Hrčka zo Spoločnosti pre pamiatky z Banskej Štiavnice hovorí, že práce treba robiť s rozumom, najvhodnejšie sú pôvodné materiály. Dvere si po opracovaní vyžiadajú litre ľanového oleja, čo je problém, pretože podľa Hrčku sa už komerčne vyrába len v Leviciach. Čelnú fasádu študenti osekávali, pôvodné stĺpy niekto v minulosti prekryl betónom. Pri oprave štukových prvkov je podľa Hrčku problém so zháňaním kusového vápna. Pri prácach používajú technológiu horúcej malty. Študenti praxovali aj na troch budovách v Banskej Štiavnici, vlani na jeseň prácam predchádzala teoretická príprava. Hrčka uviedol, že na škole ich podobné veci neučia, pritom stavbári s týmto zameraním sú žiadaní ľudia, preto aj ich práca je lepšie platená. Po absolvovaní kurzu získajú potvrdenie. Medzi študentmi trenčianskeho učilišťa bol aj Tomáš Bednárik. Ten hovorí, že práce na pamiatkach sú lepšie a zábavnejšie ako klasická „stavbárčina“. Študent má pred záverečnými skúškami, podľa svojich slov dostal ponuky na prácu v tomto obore po škole. Očakáva, že aj mzda bude lepšia. Práve podobné projekty by mohli v budúcnosti zamedziť neodbornému ošetrovaniu pamiatok, ako to bolo aj pri spadnutej hradbe Trenčianskeho hradu, ktorú rekonštruovali v druhej polovici 20. storočia. „Problém Trenčianskeho hradu spočíva v tom, že tam v minulosti bola séria nevhodných konzervátorských zásahov,“ povedal Hrčka. Nadstavovaná cementová injektáž zamedzila prirodzenému odvodňovaniu muriva a roky na múry pôsobila vlhkosť, vyplavovala pôvodné spojivo. Hrčka sa domnieva, že za použitia klasických metód sa dá docieliť veľmi dobré zastabilizovanie hradných múrov. Projekt Stavbár – pamiatkar potrvá do konca apríla 2008. Náklady sú vyčíslené na vyše 4,3 milióna korún. „Vzdelávací program je zameraný na komplexný prístup v odbore stavebníctvo s bližšou špecifikáciou na profesie murár, maliar, stolár a inštalatér. Cieľom je integrovať do pracovného procesu v oblasti pamiatkar stavbár osoby dlhodobo nezamestnané, absolventov stredných odborných škôl vstupujúcich po prvýkrát na trh práce, osoby so zdravotným postihnutím a osoby s rizikom sociálnej exklúzie. Celkový počet frekventantov, s ktorými budeme pracovať v projekte, je 30,“ píše sa na stránkach Trenčianskej univerzity.