Slávny spisovateľ Jules Verne v roku 1892 údajne navštívil hrad Nevické pri Užhorode na Zakarpatskej Ukrajine. Bola mu krásna príroda jeho okolia a samotný hrad inšpiráciou pri písaní románu “Tajomný hrad v Karpatoch”?

INTERVIEW S ING. DUCÁROM

Dr. Jesenský: Pri našom predošlom stretnutí ste spomínali akúsi “draculovskú” stopu, ktorú ste objavili na Zakarpatskej Ukrajine. Môžete prezradiť niečo viac?

Ing. Ducár: Áno, pred rokom som bol členom trojčlennej delegácie cyklistov z Prešova na obhliadke trasy Karpatskej turistickej cesty v Užhorode. Spolupracoval som na tvorbe cykloturistického sprievodcu na tejto trase, ktorá má pokračovať aj do Rumunska a Maďarska. V Užhorode nás čakal ukrajinský spolupracovník Alexander Riško, ktorý nás sprevádzal po Užhorode a okolí. Po návrate domov nám zaslal faxom materiál o obci Nevické. V ňom ma zaujala veta hovoriaca o tom, že hrad Nevické navštívil v roku 1892 slávny spisovateľ Jules Verne. Krásna príroda okolia nevického a samotného hradu mu bola inšpiráciou pri písaní románu “Tajomný hrad v Karpatoch”.

Dr. Jesenský: Prepáčte, ale čo má s tým spoločné gróf Dracula?

Ing. Ducár: Všetko je to tak trochu zamotané. Bram Stoker podľa všetkého na území dnešného Rumunska, Ukrajiny, resp. Slovenska asi nebol, ani v štátnych útvaroch spred sto rokov, ktoré mali odlišné názvy ako dnes. Podľa všetkého sa pri opise sídla grófa Draculu inšpiroval spomínaným románom Julesa Verna. Gróf Dracula pôsobil v oblasti vzdialenej desiatky resp. stovky kilometrov od Nevického, Bram Stoker si z Vernovho románu vzal iba opis hradu a okolia.

Dr. Jesenský: A aká je skutočná realita na hrade?

Ing. Ducár: Do sedla pod hradom vedie lesná asfaltová cesta k akémusi turistickému táboru so zachovalými budovami, reštauráciou, tenisovými kurtami a parkom. Chodník vedie alejou okolo hradného múra až ku hlavnej bráne. Hrad alebo presnejšie zrúcaniny hradu Nevické slúži dnes ako cieľ turistických vychádzok a miesto pre trávenie času miestnej mládeže. Vidno, že tu v minulosti prebiehal archeologický výskum a čiastočná konzervácia múrov. Svedčí o tom zvyšok akejsi lanovkovej dráhy, ktorou sa pravdepodobne vyvážala z hradu sutina. Zreteľná je pomerne nová šindľová strecha na centrálnej veži hradu. Možno je to tá veža, ktorá sa viackrát spomína v románe. Hrad je pomerne priestranný, je obkolesený vonkajším valom, na ktorom bolo niekoľko vojenských veží so strieľňami. Za nimi je hlboká priekopa. Archeológovia predpokladajú, že hĺbka vonkajšej priekopy dosahovala až 14 metrov. Vnútorná priekopa a val chránili hrad zo severnej, východnej a južnej strany a boli ohraničením jadra hradu. Zo západnej strany bol hrad neprístupný, pretože je tu strmý svah. Potom nasleduje prstencový kruhový val, na ktorom bol postavený vonkajší hrad, múr s troma baštami. Z vnútorného hradu sa zachovali aj zvyšky palácov, veží, hospodárskych budov. Zaujímavé sú niektoré detaily, napríklad otvory pre schodište do veží v múre a podobne.

Dr. Jesenský: A čo okolie hradu?

Ing. Ducár: Z hradu je nádherný výhľad do okolia a chápem Julesa Verna, že sa mu na hrade páčilo, a že ho použil pre svoj román. Rieka Uh pod hradom tečie vo výraznom, krásnom údolí a teraz už chápeme, prečo to v románe “Tajomný hrad v Karpatoch” Verne tak zvýrazňoval. Podľa materiálu od Alexandra Riška hrad leží 125 m nad úrovňou rieky. Lesy sú tam zachované, je to miesto ako stvorené pre turistiku.

Dr. Jesenský: A keď porovnáte opis hradu v knihe a v skutočnosti?

Ing. Ducár. Najprv som videl hrad a potom som si prečítal spomínaný román od Verna. Preto moje konštatovania by mali byť objektívnejšie. Už som spomínal výrazné údolie Uhu. Verne poznal hradby z troch strán hradu, ich opis v románe sa zhoduje s tým, čo som videl na vlastné oči. Čo sa týka miestností, kde býval majiteľ, zamilovaný do opernej speváčky, tak to je už ťažké posúdiť. Pred sto a viac rokmi to na hrade vyzeralo asi inakšie ako dnes, z hradu sa vyviezlo množstvo sutiny, takže by ma neprekvapilo, keby bol opis hradu v románe autentický. Chce to ale poriadny prieskum, ja som bol na hrade iba krátko a vlastne som na Nevické ani nešiel porovnávať opis hradu v texte románu s realitou.

Dr. Jesenský: Pokiaľ si dobre pamätám, tak neohrozený mladík dostal nejaký úder elektrickým prúdom …

Ing. Ducár: Áno, keď som čítal román, tak som si vedel v pamäti predstaviť to miesto za hradbami, kde sa mu to mohlo eventuálne stať. Ale všetko je vec autorovej fantázie, ako opíše miesto deja.

Dr. Jesenský: Trochu sa nám z rozprávania vytratil gróf Dracula …

Ing. Ducár: Ďalšia zaujímavosť potvrdzujúca túto hypotézu o Vernovej predlohe je tá, že opis Slovákov v knihe Brama Stokera je pravdepodobnejší z Vernovej návštevy Užhorodu a Nevického, ako keby to bolo z oblasti niekde ďaleko vo Valašsku, dnešnom Rumunsku. Predsa Užhorod je len pár kilometrov za slovensko-ukrajinskou hranicou a aj v súčasnosti tu Slováci žijú ako národnostná menšina, napríklad v obci Storožnica.

Dr. Jesenský: Čo vás ešte zaujalo na hrade Nevické z hľadiska záhad, alebo lepšie povedané, čo by stálo za zverejnenie, aby sme sa tam opätovne vydali my alebo aj iní záujemcovia?

Ing. Ducár: Na návštevu Nevického a na celú cestu rád spomínam a chcel by som sa tam ešte pozrieť na pár dní, lebo ide o veľmi zaujímavú krajinu a oblasť okolo Užhorodu. O samotnom hrade som sa z materiálov Alexandra Riška dozvedel aj iné podrobnosti, napríklad aj to, že názov Nevické pochádza z dôb, kedy sa na tomto hrade ukrývali mladé dievčatá, nevinné panny pred útokmi nepriateľských barbarov. Dejinami Nevického sa zaoberal aj český vedec Gabriel František, ktorý tvrdil, že prvá zmienka o Nevickom sa viaže k roku 1343. Hrad patril rodu Omodejovcov, ale po bitke pri Rozhanovciach ho od kráľa Karola Róberta dostal Ján Drugeth. Na hrade sa razili falošné mince, slúžil ako útočisko rôznym povstalcom a rozostrieľali ho počas tridsaťročnej vojny.

Dr. Jesenský: Pokiaľ viem, uvažuje sa, že Jules Verne pre svoj román využil iný hrad z karpatskej oblasti.

Ing. Ducár: Áno, viem o tom. Aj v doslove románu, ktorý som čítal, sa píše o tom, že predlohou bol hrad Devín nad sútokom Dunaja a Moravy. Tejto téme sa najviac venoval historik Ivan Rumanovský, ktorý svoje zistenia publikoval pred niekoľkými rokmi. Na základe toho vyslovil hypotézu, že predlohou románu bol práve tento hrad. Túto hypotézu však spochybňujem na základe toho, čo som už pred chvíľou povedal a pokiaľ viem, ide o zverejnenie informácie doteraz na Slovensku, či v Čechách neznámej.

Dr. Jesenský: Čo teda navrhujete?

Ing. Ducár: Myslím, že by sa mal v Užhorode a Nevickom urobiť seriózny výskum, mali by sa napríklad prezrieť v archívoch miestne noviny z roku 1892, veď návšteva slávneho spisovateľa sa asi nedala úplne zatajiť. Mal by sa presne porovnať popis hradu s realitou. A možno to všetko už za nás niekto urobil, veď počas prvej Československej republiky tu pôsobilo mnoho zvedavých ľudí, a tiež aj po druhej svetovej vojne sa snáď našli ľudia, ktorí sa zaujímali o danú problematiku. Viem si napríklad predstaviť pamätnú tabuľu na hrade Nevické alebo na hoteli, kde bol ubytovaný Jules Verne. To sa už dostávam na jeho teritórium – teritórium fantázie. Ale po sto rokoch vidíme, ako sa množstvo jeho nápadov a snov vyplnilo. Možno sa vyplní aj tento môj nápad. Prípadným záujemcom o túto problematiku som pripravený pomôcť alebo aspoň poradiť.

Dr. Jesenský: Ďakujem za rozhovor.

(koniec)

Miloš Jesenský, 16. 09. 2003

Zdroj: http://www.slovakradio.sk/radiozine/page.php?id=1286