-
ako reštaurovať bankovky
Púšťam sa do malého experimentu s neurčitým koncom. Reštaurovanie papiera a podložiek s ním súvisiacimi je “pomerne” rozsiahla téma. Ale ako je to s papierom, ktorý držíme v rukách každý deň? Ako reštaurovať bankovku(historickú) bez straty hodnoty? Dopĺňať straty materiálu? Retušovať? Rada si vypočujem názor skúsených. :wink:
-
29 odpovede/odpovedí
-
ok danica spýtam sa ťa či máš konkrétny prípad bankovky , ktorú chceš reštaurovať, dopĺňať a retušovať?
-
*100 K Sto korún Československo 1944.
Rozmer 166x84mm. V obehu od 23.3.1945 do 31.10.1945. Korunové poukážky “1944” boli určené pre vojenské jednotky a československé úrady na oslobodenom území. Texty na bankovke: REPUBLIKA ČESKOSLOVENSKÁ, TATO POUKÁZKA PLATÍ, STO KORUN, PADĚLÁNÍ SE TRESTÁ.Strata papierovej podložky jev pravom dolnom rohu z lícovej strany a čiastočne zasahuje do farebnej plochy. Banovka je ináč v celkom zachovalom stave, mierne zašednutá nánosom nečistot a prachového depozitu, sklady.
Nejaký postup ma napadol, ale nemám s tým priamu skúsenosť. Napadá niekoho niečo rozumné? Kontaktovala som aj istý numismatický spolok, ale presnejšie stanovisko som z nich nedostala.? tak neviem neviem -
Danicaa, uz sa tu o tom pisalo tisickrat, ze pre relativne primeranu odpoved na otazky tykajuce sa urcenia artefaktu alebo jeho konzervovania / restaurovania treba OBRAZKY.
Samozrejme nie taketo ale predmetu, ktoreho sa dopyt tyka.
-
Pre: docent
Dobrý deň, ďakujem za upozornenie.
Skutočnosťou posledných dní je, že po mojom nacenení tejto zákazky sa zadávateľ rozhodol upustiť od reštaurovania. Napriek tomu ma táto téma zaujala a rada by som sa jej naďalej venovala, či už z hľadiska teórie, alebo možností reštaurovania.
Chcela by som sa Vás opýtať či máte s reštaurovaním bankoviek praktickú skúsenosť. -
danicaa, pripájam k reštaurovaniu bankoviek niekoľko poznámok, pretože téma je dosť okrajová. Nezáujem o reštaurovanie (!) bankoviek nepramení ani tak z komplikovanosti zásahu ako zo skutočnosti, že bankovky sa NEOPLATÍ reštaurovať. Sú to polygrafické výrobky, síce často spracované špičkovou technológiou s použitím mimoriadnych materiálov, ALE vydávané vo veľkých sériách a dochované vo veľmi veľkom počte výborných exemplárov.
Najdrahšia československá štátovka – 100 korún z roku 1919 (dochovaná vraj v počte 27 ks) je ponúkaná za 149 000 Kč = 5905 €.
Cena 100 korunovej československej vojenskej poukážky, resp. sovietskej okupačnej poukážky, sa pohybuje v rozpätí 2-3 € za exemplár v perfektnom stave.
Preto sa nemôžeš čudovať, že reštaurovanie takéhoto platidla si objedná iba šialenec.
Iná situácia nastane keď treba bankovku konzervovať, teda uchovať v analytickom stave vrátane poškodení, zmien a doplnkov. Konzervovanie papiera má rozpracované viac-menej štandardné postupy a pokiaľ nezanedbáš prieskum a technologický rozbor vo väčšine prípadov by to nemal byť problém.
Osobne som bankovky nereštauroval (nebol záujem), ale využíval som ich niekoľkokrát ako pokusné králiky na overenie niektorých postupov. -
Úplne súhlasím s Docentom. Vôbec samotné reštaurovanie a konkrétne retušovanie bankoviek považujem za veľmi náročnú vec. Prakticky som sa vôbec ešte nestretol s retušovaním bankoviek. Bežný postup spočíva v čistení a prípadnom dopĺňaní chýbajúcich častí. Pri špecifickosti bankového papiera (materiál, grámáž a pod.) sa nejedná o jednoduchú záležitosť (ak sa chce zachovať pôvodnosť materiálu). Bežné je snáď len lepenie trhlín.
A ako už bolo spomenuté, reštaurovať pomerne bežnú bankovku musí byť naozaj hobby hraničiaca s posadnutosťou :) -
Púšťam sa do malého experimentu s neurčitým koncom. Reštaurovanie papiera a podložiek s ním súvisiacimi je “pomerne” rozsiahla téma. Ale ako je to s papierom, ktorý držíme v rukách každý deň? Ako reštaurovať bankovku(historickú) bez straty hodnoty? Dopĺňať straty materiálu? Retušovať? Rada si vypočujem názor skúsených. :wink:
Ahoj, myslím že každá snaha sa cení bez ohľadu na ekonomickú stránku :)
Alebo aj s málom sa dá pomoct, odkyseľovať sa dá minerálkov Magnesia( perliva), prach sa dá z povrchu vytrieť štetčekom s nastrúhanou bielou gumou, nepravý japonský paier na podlepenie sa dá vyrobit aj doma v mixéry a vprípade podivných škvrín s roznymi odtienmi( vačšinou plesne) sa dajú odstrániť etanolom v lepšom prípade butanolom z lekárne..
Stači si nájsť postup, zájsť do drogérie a zábava može začať :)
Výborná vec, je mať po ruke foťák a dokumentovať si všetko. -
pre mazoslav:
Tento nápad mi pripadá celkom vtipný.Neviem si predstaviť ako by som tieto materiály popísala v reštaurátorskej dokumentácii :lol: a odovzdala.pre tanter a docent:
Ďakujem za odpovede.
Rada by som nadviazala na docentovu myšlienku že “bankovky sa neoplatí reštaurovať”…..
Ako je to s hodnotou poškodenej bankovky? Ak je to ojedinelý exemplár a je poškodný ( trhlinou alebo chýbajúcou časťou- napr okraj alebo roh) reštaurátorský zásah by mal tú hodnotu ešte znížiť?
Alebo zostane rovnaká ako u poškodenej bankovky?
Komu (inštitúcia- súkromník) sa oplatí zaplatiť za reštaurovanie bankoviek? -
danicaa, v prvom rade treba odlíšiť hodnotu predmetu od jeho ceny. Hodnota je výsledkom SUBJEKTÍVNEHO hodnotenia a mení sa v priestore i čase, napr. gotická socha má inú hodnotu keď si v pohode a inú keď zomieraš od zimy. Cena je výsledkom snahy vyjadriť hodnotu v peniazoch. Rozoznávame viacero cien, z ktorých prevažná väčšina vychádza z písanej alebo nepísanej normy.
Tak je tomu aj u predmetov zberateľského záujmu i keď “laický” prístup súkromného zberateľa sa dosť líši od “odborného” prístupu, napr. múzea.
Pri oceňovaní predmetov zberateľského záujmu je jedným z prioritných kritérií STAV predmetu. Existujú rôzne stupnice stavu predmetu – bežné artefakty majú 8 stupňov, numizmatika 7. Stredný stav je označovaný ako DOBRÝ a reštaurovať sa oplatí iba predmety v horšom stave. Stav predmetu po reštaurátorskom zásahu nemôže byť označený inak ako DOBRÝ. Reštaurátorský zásah by mal stav a teda aj hodnotu a cenu zlepšiť / zvýšiť.
Zaplatiť za reštaurovanie sa oplatí súkromníkovi i inštitúcii, najmä ak ide o ojedinelé, vzácne exempláre, ktoré kompletujú typovú zbierku. Pokiaľ však je dominantná reprezentačná hodnota zbierkového predmetu,napr. obsah peňaženky robotníka z päťdesiatych rokov 20. storočia, odporúčal by som iba konzervovanie. -
Tá veta …že sa bankovky neoplatí reštaurovať mi stále rezonuje v ušiach a nedá pokoja:)
Príchod eura predsa prináša skutočnosť, že zaniká jeden zo znakov štátnosti SR.
Z ekonomických dovodov je pravdepodobné že vačšina domácností peniaze zamenila…zvlášť tie papierové:)…..v Národnej banke možno nejaké zostanú…
Konzervovanie a reštaurovanie NAŠICH bankoviek može byť otázkou pre nasledujúce desaťročia… -
pre mazoslav:
Tento nápad mi pripadá celkom vtipný.Neviem si predstaviť ako by som tieto materiály popísala v reštaurátorskej dokumentácii :lol: a odovzdala.No v úvode si popisovala domáci experiment, nečakal som že máš vypracovávať zprávu :)
Každopádne všetky vymenované veci len v profi značke sa bežne používajú takže by sa ti asi nikto nesmial. Dokonca Magneziu perlivú používajú aj v Národnom Archíve (ČR)…
Kde študuješ ak sa smiem spýtať…myslel som že u nás také dačo nedá študovať… -
Tlieskam Docent..pekne si napísal :)
Naozaj treba rozlišovať hodnoty…laický odhad je z pravidla vždy vyšší než odhad povedzme múzea (resp. odborníka). Hlavne keď sa jedná o predmet, ktorý vlastníme a chceme ho povedzme predať. Potom prichádza zväčša veľké sklamanie.
O tom, že či reštaurovaním dochádza k zvýšeniu hodnoty predmetu snáď netreba moc diskutovať. Reštaurovanie je špecifické aj v tom, že jeho cena bežne prevyšuje tú “trhovú” samotného predmetu. Konzervovanie je samozrejme lacnejšia forma a ak je prevedené správne, tak ho môžeme považovať za východisko pre “menej” cenné predmety. Ale tu treba dodať, že niekedy prechádza až to polohy filozofickej…
-
Tlieskam Docent..pekne si napísal :)
Naozaj treba rozlišovať hodnoty…laický odhad je z pravidla vždy vyšší než odhad povedzme múzea (resp. odborníka). Hlavne keď sa jedná o predmet, ktorý vlastníme a chceme ho povedzme predať. Potom prichádza zväčša veľké sklamanie.
O tom, že či reštaurovaním dochádza k zvýšeniu hodnoty predmetu snáď netreba moc diskutovať. Reštaurovanie je špecifické aj v tom, že jeho cena bežne prevyšuje tú “trhovú” samotného predmetu. Konzervovanie je samozrejme lacnejšia forma a ak je prevedené správne, tak ho môžeme považovať za východisko pre “menej” cenné predmety. Ale tu treba dodať, že niekedy prechádza až to polohy filozofickej…
Zdravím Tanter, prečo si myslíš že reštaurovanie je finančne náročnejšieako konzervovanie?
Ja si myslím že tieto dva pojmy neodlúčitelne patria k sebe, takže moc nemá zmysel ich chápať oddelene. Okrem toho pri konzervácii premdetov je potrebné zvadča zložitejšie vybavenie a veľa krát sú potrebné analýzy.
Z tohto Hĺadiska si myslím že je konzervácia finančne náročnejšia ako samotné reštaurovanie. Samozrejme záleží na charaktere predmetu.
Ešte by som rád podotkol, že bohužial velĺa krát sa stáve že práve konzervovanie-reštaurovanie znehodnotí premet. Napr. reštaurovanie ružencovej slávnosti od Durera. -
No na tému reštaurovanie vs konzervovanie sa toho tu už popísalo veľa vrátane mňa. Vždy som tvrdil, že neexistuje presná hranica, hoci po určitých krokoch tu existujú rozdiely. Veď definícií je hneď niekoľko. To však neznamená, že by sme ich mali chápať oddelene.
Keďže sa zaoberám papierom a knižnou väzbou, tak budem písať len o tejto oblasti. Rozdiel vo finančných nákladoch pri konzervovaní a pri reštaurovaní robí hlavne cena samotnej práce tj. počet odpracovaných hodín (pri konzervovaní je to podstatne menej). To, že pri konzervovaní treba zložité prístroje sa nepremieta do jeho ceny za konz. resp. rešt..
Myslím, že sa bavíme o dvoch rozdielnych veciach. Ty hovoríš skôr o finančnej náročnosti pri zariaďovaní takého pracoviska a ja skôr o komerčnom konz. a rešt.
No a k tomu znehodnotení resp. zhodnotení. Je jasne, že to priamo ovplyvňuje úroveň samotného zásahu a jeho spôsob a myslím, že Durer(resp obrazy a iné 2D vyt. diel sú na znehodnotenie náchylnejšie). No minimálna sa zvýši hodnota diela a cenu za jeho záchranu. Navyše predmet získa čosi ako pridanú hodnotu pretože sa s ním dá lepšie manipulovať a umožní ho povedzme študovať alebo vystavovať a čo je najdôležitejšie…predĺži jeho “životnosť” -
Danicaa, ja by som to napísal takto – nie príchod eura ale jeho prevzatie SR “prináša skutočnosť, že zaniká jeden zo znakov štátnosti”. Každý beduín žijúci na území Slovenska si koruny vymenil za € ale my ostatní, aj keď nie sme zberatelia, sme si niečo z mincí i bankoviek odložili. Z nostalgie, piety… čo ja viem. Okrem toho numizmatici a všetky múzeá urobili to isté. Predpokladám, že keby som mal za všetky odložené slovenské koruny euráče, nemusím do konca života nič robiť, len si užívať. Predpokladám, že patríš k nežnému pohlaviu a to nezbiera, neodkladá staré krámy ale kupuje nové. Ťažko teda pochopíš hlbiny zberateľskej duše.
mazoslav – pokiaľ existuje vedná disciplína, ktorú niektorí nazývajú muzeológia (teória riadeného / múzejného zberateľstva) musí mať vybudovaný terminologický aparát. Pokiaľ ťa to zaujíma tak v slovenskej terminológii znamená
konzervovanie múzejného typu
(teda nie uhoriek alebo bicykla)
konzervačný zásah, postup alebo postupy spomaľujúce alebo dočasne zastavujúce zmeny (degradáciu, poškodzovanie), ktorým podlieha každý materiál v čase. Postupy odďaľujúce zánik dokladu (zbierkového predmetu) bez zásahu do jeho hmoty. Doklad ostáva v analytickom stave, t. j. stave, ktorý je výsledkom jeho účasti vo sfére objektívneho bytia človeka, vrátane neskorších zmien a doplnkov – analytická konzervácia.múzejné reštaurovanie
reštaurátorský zásah, súhrn postupov vedúcich k navráteniu dokladu do pôvodnej, prieskumom určenej, overenej a potvrdenej podoby s minimálnou stratou informačnej, historickej a estetickej integrity.Z definícií vyplýva, že predmet
by sa po konzervačnom zásahu nemal vizuálne zmeniť ale má predĺženú životnosť.
Po reštaurátorskom zásahu sa jeho vzhľad zmení, je čistejší, farby sú živšie a má predĺženú životnosť, pretože reštaurátor vykonáva aj záverečné konzervovanie.
Pokiaľ by sme prirovnali konzervačno-reštaurátorské pracovisko múzea k nemocnici, reštaurátor je pán doktor, ktorý môže zlomeninu napraviť a konzervátor sestrička, ktorá zlomenú nohu môže len zafixovať. Z toho vyplýva aj náročnosť práce v oboch profesiách a tým aj ohodnotenie.
tanter, bavíme sa o bankovkách (!) a nie nábytku alebo obrázkoch. Tržná cena 50 rentermárk (stav ako na prvých dvoch obrázkoch) je cca 80 € alebo 2000 Kč. Odpracoval som 5 hodín a 24 minút 8O za čo by si automechanik zarátal 183,6 €. Ja som lacnejší ale aj tak si nemyslím, že by ju vlastník predal za 100 €. Pokiaľ je to súčasť zbierky je všetko v poriadku. Pokiaľ je to na predaj… íííha.
Log in to reply.