aktivita › diskusia › Hrady, zámky a kaštiele › Ako sa dá sprzniť hrad!
Tagged: cat_hrady
-
Ako sa dá sprzniť hrad!
andrejzm odpovedal 12 years, 8 months ago 14 Členovia · 51 odpovede/odpovedí
-
No ono sa dajú "neškolení" využiť na dopĺňanie hmoty múru… majster robí líce, šichník za ním dokladá dovnútra – niektorým to aj celkom ide…keď sa naučí a vidno, že vie s kameňom, môže skúsiť na nejakej nenápadnej kaverničke…
…selektovať sa dá aj pri stavbe skládky kameňa – kto postaví nasucho kolmý 2m vysoký múr – ten vie murovať…
…a kosiť sa dá donekonečna – to mi ver, na Čabradi naisto, tam je burina zakliata…
-
Už len preto by mal pomocník poznať techniku a spôsob konzervácie, aby vedel, čo a prečo vlastne robí. Veľakrát sú na prvý pohľad niektoré techniky a spôsoby nelogické a nedávajú zmysel človeku, ktorý nevie. Áno, skutočne sa každá ruka zíde, pokiaľ hovoríme o dobrovoľníckych prácach najčastejšie robených po víkendoch. Iné je, ak by si mal 15-20, nebodaj viac ľudí k dispozícií každý deň pol roka vkuse ! Iste by nikoho nebavilo a ani baviť nebude robiť 2-3 nezáživné roboty tak dlho dokola…Najmä ak hovoríme o zapojení do práce dlhodobo nezamestnaných, ktorí sú často už bez pracovných návykov. Po pár dňoch začnú mnohí špekulovať, kde a ako sa zašiť, prípadne imitovať činnosť. A keď budú musieť robiť, tak je riziko flákania práce. Vyčistiť a pripraviť areál je pri takom množstve ľudí otázka niekoľko dní. Dnes ak sleduješ Lietavu, tak posledné 3-4 roky sa 90% murárskych prác robí vo výškach z lešení. A do toho by som z nezamestnanými veru nešiel…
Debatu o rekonštrukciách vôbec neberem ako rypnutie. Okno nad Peréničkou bola konzervácia pomocou obnovenia záklenku okna. Z dlhodobého hľadiska vhodný spôsob, navyše metodik mal k dispozícií pomerne kvalitné a detailné fotky, kedy ešte záklenok jestvoval. A neobávam sa stavu, kedy bude všetko zakonzervované a nebude čo robiť. Tento moment nikdy nepríde, je to nemožné. Už len kolo domu, hoc aj novostavby sa človek krúti neustále, nieto okolo ruiny hradu, čo je kolos oproti domu. Je to nikdy nekončiaci proces.
Žiaľ už to, čo si bežní ľudia predstavujú a nezhoduje sa to z realitou…nieje môj problém. Avšak pokiaľ je záujem, vždy si nájdem čas a aspoň v základe to vysvetlím. Čiže je to otázka osvety, ktorú si mislím združenia väčšinou celkom dobre robia.
-
Rado prepac, ale tomuto nerozumiem:''A neobávam sa stavu, kedy bude všetko zakonzervované a nebude čo robiť. Tento moment nikdy nepríde, je to nemožné. Už len kolo domu, hoc aj novostavby sa človek krúti neustále, nieto okolo ruiny hradu, čo je kolos oproti domu. Je to nikdy nekončiaci proces.''
To vazne nebude nikdy mozne ani len zakonzervovat ruiny hradu?Fuuuha, tak o rekonstrukcii sa potom ani len bavit nemozme :-)
Nedavno sa partii okolo Harpa podarila nadherna obnova kaplnky na hrade Beckov, v celkom rozumnom case.
http://www.obnova.sk/galeria/2011-hrad-beckov-kaplnka
Ja tu v tejto vasej pomerne horucej diskusii najviac zdielam vlckove nazory.
-
Dve veci Peeeto1 : na Lietave som bol aktívny 8 rokov a niektoré zásahy spred 6 rokov by bolo už teraz treba znova ošetriť.
Druhá vec je, že členom partie na Beckove a práci na kaplnke som bol i ja. Hrubá robota sa spravila, no kaplnka zďaleka nieje ukončená. Viac som písal o prácach v besede o Beckovskom hrade. A podstatná vec je i to, že na objekte sa pracovalo nepretržite 3 mesiace, stálo to toľko, čo sa z grantov na jeden zásah ešte žiadnemu združeniu nepodarilo schrastiť a pomer hmoty kaplnky k celému hradu je zlomkový. Čelilo sa mnohým výzvam, atď atď…Pre mňa – obrovská skúsenosť, za ktorú som vďačný a teším sa už teraz na ďalšie.
Pozrime sa na Bratislavský hrad, ktorý v 60-tych rokoch prešiel REKONŠTRUKCIOU a bol kompletne zastrešený. Po sotva 50 rokoch ho bolo nutné ( otázka je, či to bolo ozaj tak nutné ) rekonštruovať zas. Stálo to niekoľko miliárd korún a trvalo tuším 5 alebo 6 rokov. Preto som si istý, že konzervácia ruiny hradu je nikdy nekončiaci proces. O rekonštrukciách sa baviť možné je, ale vo veľmi obmedzených rozsahoch, veľmi individuálne a veľmi citlivo. No konzervačných prác na našich hradoch – aspoň na tých, kde nejaká činnosť už prebieha – je taká halda, že téma rekonštrukčných zásahov má ešte kopec času na realizácie. Keď – tak len zlomkové a vo výnimočných prípadoch, Lietavu nevynímajúc.
-
Vlastne v prípade Lietavy je ten priestor na rekonštrukcie obrovský – formou zaostrenej ceruze v rukách Jozefových, čo v inej téme takmer denne aj realizuje. Hawk
-
[quote=strombus72]
Nechcel som odpovedať, ale…
Vĺčik, neviem prečo tak vehementne zastávaš to isté "len v ružovom", keď sa jedná o hrad v osterajchu a prečo tak strašne odsudzuješ v podstate tú istú vec na slovensku???
[/quote]
Ani ja som už nechcel reagovať.
Myslím, že moje názory sú jasné a konzistentné. Ak chcem ísť na hrad, chcem vidieť iba hrad, žadny western ani panoptikum. Dovolil som si iba nie úplne súhlasiť s tým rakúskym hradom, na ktorom napriek tomu, že tá krčma kričí zďaleka, kričí menej, ako panoptiká na Topoľčanoch a Beckove, ktoré zvonku nevidno, a na rozdiel od nich tam vidím dokonca akú takú architektúru. Je to samozrejme môj názor a nikomu ho nevnucujem.
Nie som malomyseľný, ale ani jedna, opakujem ani jedna krajina nemá tak zdevastované a to aj také konzervatívne oblasti ako je Orava, Zamagurie…čo sa týka architektúry, dokonca ani to posr…Maďarsko, na ktorého hrady, kam šiahla ich ruka sa nedá ani dívať. Budem sa opakovať, niekto tu spomínal, že patríme (slováci) k tomu najstaršiemu, čo v Európe existuje, ale správame sa tak, ako keby sme sem padli z mesiaca včera a to priamo na hlavu, viď naše správanie sa ku kultúrnemu dedičstvu etc………..škoda slov.
Trochu sa zopakujem, tá tisícročná kontinuita stavania tradičných čínskych mostov tu chýba a tým je povedané všetko.
Ešte odpoveď Antikovi, za Čachtice, myslím tým Báthoryland bude zodpovedné ministerstvo, lebo sa k tomu vyjadruje, povedala pani starostka, a za projekty na ktoré sa vypracovali, vypracovávajú, budú vypracovávať tiež.
Neviem, či obsahujú aj také fajnovosti ako trebárs rakúsky Griffen, ktorý inak tiež spadá do tejto agendy projektov s nezamestnanými a fondami, ak áno, môžem iba skonštatovať smola, a to je asi tak všetko, čo môžem.
Peter prvý, RadoMT je súvislý, až mi je to divnô (nie, nie je mi to), vie čo hovorí, aj o tom, že nie je to iba prachsprosté lepenie skál, ako by sa to niekomu mohlo zdať.
Hrady by mali konzervovať odborníci, čo majú za sebou adekvátnu školu, zopár už znalých dobrovoľníkov, pár nezamestnaných iba ako pomocná sila, tak by to v kultúrnej a civilizovanej krajine malo byť, ostatné reči sú len naozaj zbytočné reči a že nie sú, treba sa spýtať na kompetentných miestach, čo s tým robili, prípadne čo s tým chcú robiť.
Vége.
-
[quote=antiK]
Ono v dôsledku je jedno či hrad przní niekto nezamestnaný, alebo pseudoremeselník, ktorý sa ulakomil a podcenou polepí nejaké to "lastovičie hniezdo"(myslím, že netreba zdôrazňovať ako remeslo upadá aj vďaka tomu, že nie je adekvátne ohodnotené, veď vždy sa nájde nejaký "lepil", ktorý prácu spraví aj podcenou), alebo aktívny dobrovolník s jedinou ideou v have, že hradu treba za každú cenu nejako pomôcť(napr. viď diskusia Branč a ing.Praženka a neospravedlňoval by som to dobou v ktorej sa to dialo a naviac takí dobrovolníci existujú aj dnes) a najhoršie dopadá ak na pamiatku nabehne firma bez skúseností[/quote]
Spomenul som si ešte trebárs na metodiku špárovania. Na Starom Zvolene sa začalo tuším v roku 1992, ale to murovanie je asi o rok staršie, to je jedno, medzi pôvodným a novo vymurovaným prebiehala širšia špára, ktorá ich oddeľovala, vtedy ešte z cementovej malty, zatiahnutá špachtličkou za líce muriva a malta bola špachtľou vyhladená. V 95 keď som tam začínal bolo detto, iba malta bola vápennocementová. V 96 sa už hubá špára medzi starým a novým prestala robiť a až tuším od 97 je to tak ako dnes, teda až na maltu, tá obsahovala viacej cementu, pomer vápno cement cca 2:1, malta sa zatiahla za líce, nechala trochu zatuhnúť a chlapci ju cirokovou metličkou zdrsňovali, aby nebola hladká. Čiže ten cement v špárovaní trval cca do 94 roku, aspoň tam.
Aj to kyklopské murovanie nie je bohviečo, chlapci boli naozaj šikovní murári, (videl som ich domy), iba ich nemal kto dokopať k niečomu lepšiemu, aj keď som nemuroval, síce viem, ale ma vrcholne nebaví, tak som sa podieľal na prznení hradu, takže už by som mal byť asi ticho.
(Pre istotu, Antik, to určite nebolo nič proti Tebe, iba som zalovil v pamäti.)
-
Pardon, pomer vápna a cementu 4:1, používal sa suchý vápenný hydrát a neviem posúdiť či to cementové špárovanie bolo oficiálne, alebo partizánčina vtedajšieho dodávateľa.
-
Naozaj nepekná skladba muriva.
Vĺčik, bez toho čím človek prešiel, by nikdy nebol tým čím je dnes.
V istom zmysle som sa tiež podielal na prznení hradu. Nemyslím teraz ani tak na nejaké neadekvátne stavebné zásahy, v tomto (mojom) prípade mi ide skôr o súčasné využitie…vstupné a turistický gýč nepatria na zrúcaniny.
-
Ako som vyššie sľuboval, pridávam pár fotiek z Kamenice, ako by sa to naozaj NEMALO robiť. Podľa mojich info za tento paskvil miestne združenie ešte aj zaplatilo murárovi…
-
Takto> Milan, možno som to trochu prehnal, ale moja reakcia súvisela s pocitom, že sa už ľudia nevedia dohodnúť na základných veciach ohľadne záchrany pamiatok- potom nemožno čakať od ľudí(politikov) pre ktorých je to len politická agenda nejaké systémové opatrenia. A zaskočilo ma od teba to otvorené pochválenie(čím si zotrel môj zámer pre ktorý som sem ten odkaz dal). Následná reakcia patrila hlavne Jožovi, lebo jeho veľkéK+ na moju adresu a pľutie na francúzov, ktorý majú podľa mňa veľmi dobrý systém ohľadne pamiatok ma vytočil do biela. Tvoj telefonát ma zastihol v nevhodnej chvíľi -sorry!
Ale aj z odstupom to vidím tak, že už sem moc často chodiť nebudem. Moc sa tu vyhranili názory a ľudí to už viac rozdeľuje ako spája!
-
Nič sa nedeje Peťo, a Jozefa si nepochopil, práve, že Francúzov chválil, (to sú Tí inteligenti, nerozumie im občas ani vlastná mater), iba zasa porovnával neporovnateľné, ale to asi aj ja.
Nemyslím si, že by sa tu ľudia rozdeľovali, nazval by som to skôr podľa Vaška Havlú, že všeobecne panuje "blbá nálada", zo stavu pamiatok, nekoncepčného kampaňovitého riešenia problémov, fondy namiesto kvalitnej konzervácie devastujú. Neexistuje žiadna koncepcia, trebárs viď Paľov príspevok v téme Bystrica….
jednoducho kto sa tejto problematike venuje a rozumie jej vidí to skôr v čiernych, ako svetlých farbách. Iba príklad, niekto má plastové okno na veži či kde, ten túto nenormálnosť víta, z nás keby dal niekto na Gýmeši plastové okno už nežije, lenže nás by to ani nenapadlo, asi tak.
Je to na hovno, bude to na hovno a končím aj ja, iba sa opakujem a páčilo sa mi Tvoje spravodlivé rozhorčenie.
-
Aby som nebol nespravodlivý, na Lietave, Uhrovci, Zborove nezamestnaní význam majú.
-
Hehe, HERETIC mi nerozumie, strombus72 taktiež, ešteže je tu translater Milan-vĺčik … :-)
-
Rado, takéto niečo by malo niesť označenie — Len pre silné povahy a deťom neprístupné!!!!!!!
Myslel som že Branč bude posladný dodrbaný hrad a že súčastný trend, poznatky a hradologická "evolúcia" napreduje, no ako vidím mýlil som sa. Takto hrady "kazia"/ vylepšujú naši Poľský susedia, ale že sa to robí na Slovensku tak to som paf. Hanba združeniu, človeku čo to takto dopackal a pamiatkárom , že toto dovolili!!
Takéto fotky z Kamenice budú menemntom ako sa to NESMIE robiť a každý hradologický murár by mal povinne navštíviť toto "dielo" aby videl asi všetky chyby, čo sa pri murovaní robiť nemajú. Hádam sa toto už nebude opakovať nikdy!
Log in to reply.