-
Ako umierajú na Slovensku pamiatky …
Ahojte! Tu je link k danej teme:
Autor: Peter Kubínyi
Od roku 1990, teda za sedemnásť rokov, sa stav kaštieľov na Slovensku, až na svetlé výnimky, výrazne zhoršil. Súvisí to predovšetkým so zmenou vlastníckych vzťahov. Niektoré úplne zanikli, iné sú na hranici zániku, stráca sa ich pamiatková hodnota.
Kostra bez hlavy pôsobila, akoby sa chcela oprieť o múr. Na nohách čižmy, okolo krku zvyšky šiat, vykĺbené ruky skrížené tam, kde bolo kedysi prirodzenie.http://www.izurnal.sk/index.php?option=com_content&task=view&id=1153&Itemid=89
-
13 odpovede/odpovedí
-
Tesim sa, ze vznikaju taketo popularizacne clanky aj pre beznu verejnost. Aj ked je v nich popisane vselico. Dofam ze budeme moct v buducnosti zaplatit redaktorov, kt. by mohli robit podobnu cinnost.
Pridavam este jednu:
Tatranské ruiny
-
Pamiatkový úrad ponúka aj to, čo na predaj nie je
Korlátka nepredajú
Medzi takýmito objektmi, ktoré sa nachádzajú na Záhorí, sme objavili v ponuke aj hrady Pajštún nad obcou Borinka či hrad Korlátka nad obcou Cerová s poznámkou, že starostlivého správcu hľadajú aj hrady, ktorých vlastníctvo nie je vysporiadané. Ako nás informoval starosta obce Cerová Vladimír Jánoš, táto informácia je zavádzajúca. Hrad Korlátka leží v katastri obce a je jej majetkom. Taktiež poprel informáciu, že by bol hrad na predaj. „Rôznym spôsobom podporujeme aktivity zamerané na jeho záchranu i úpravu okolia. Taktiež sa rôznymi akciami snažíme prilákať návštevníkov zo širokého okolia i exkurzie, pretože v susedstve hradu je ďalšie lákadlo – veterná elektráreň.“
Hrad Pajštún nad obcou Borinka patrí do katastrálneho územia mesta Stupava. Ako nás informovali na mestskom úrade, o novom hradnom pánovi zatiaľ nevedia. „Zatiaľ nikto neinformoval Mesto o predaji tohto objektu, ktorý je v starostlivosti Pamiatkového úradu. Vieme, že na údržbu a zachovanie hradu bola založená nadácia. O predaji s nami nikto nerokoval,“ uviedol prednosta Mestského úradu v Stupave J. Valachovič.So žrebčínom
majú vlastné plányŽrebčinec v Kopčanoch založil Karol III. a zveľadil manžel Márie Terézie František I. Lotrinský. Podľa informácií z katalógu je vraj na predaj za viac ako sedem miliónov korún. Informácie o pripravovanom predaji kopčianskeho žrebčína sa ukázali ako nepodložené. Starosta obce Dušan Dubecký nás informoval, že o predaji vôbec neuvažujú. Obec má v pláne svoj majetok zveľadiť. Z jednej časti komplexu chcú vybudovať ubytovaciu časť s reštauráciou. Tento projekt by mal byť ukončený v roku 2007. V druhej časti sa uskutočňuje chov koní, v súčasnosti majú ustajnených asi 20. Tretia časť žrebčína poslúži ako dvor ľudových remesiel, obec má k dispozícii kompletnú stavebnú dokumentáciu na keramickú dielňu. Starosta Dubecký sa vyjadril, že hoci odpredaj neprichádza do úvahy, nebránili by sa prenájmu žrebčína za výhodných podmienok.
Zmení majiteľa
aj Holíčsky kaštieľNového majiteľa hľadá aj Holíčsky kaštieľ. Najskôr patril mestu, no to ho odpredalo súkromnej firme, ktorej sa podarila len čiastočná rekonštrukcia bývalého letného sídla Habsburgovcov. Podľa slov primátora mesta Vladimíra Horáka malo o spätnú kúpu zámku záujem aj mesto. Z jeho rozpočtu by sa však len ťažko dalo uvoľniť potrebných dvadsať miliónov korún na kúpu. „Niečo iné je kaštieľ fyzicky vlastniť a niečo iné sa aj starať o jeho údržbu. Snažili sme sa o to cez rôzne granty i štrukturálne fondy, no vhodná forma na to, aby do toho mohlo mesto vstúpiť, neexistuje. Preto sa hľadá nový majiteľ či nájomca, s ktorým by mesto mohlo rôznymi formami spolupracovať na využiteľnosti i starostlivosti o objekt.“ Jednou z foriem spolupráce mesta a firmy, ktorá v súčasnosti kaštieľ vlastní, je napríklad zriadenie Mestskej galérie v budove zámku, na ktorom participovalo viacero miestnych podnikateľov.
Kto kúpi schátralý
kaštieľ v Jablonici?Budova zanedbaného klasicistického kaštieľa v Jablonici je už dlho predmetom starostí predstaviteľov obce. Budova im síce až na menšiu hospodársku časť nepatrí, je vo vlastníctve bratislavskej firmy UrbiCom, a.s., ale jej zlý stav odrádza návštevníkov obce. „O tom, že kaštieľ je na predaj, sa hovorí už tri roky,“ zareagovala starostka obce. „Sama by som rada vedela, ako to dopadne a kto konečne bude majiteľom. Je v hroznom stave, zvonku to ešte vyzerá ako – tak, ak zažmúrite oči, ale želala by som vám to vidieť zvnútra. Obec o ten objekt nemá záujem, nemá na to totiž peniaze. Chceli by sme to len za predpokladu, že by nám niekto položil na stôl tristo miliónov korún.“
Ako dodala, bola by rada, keby nový majiteľ, nech už to bude ktokoľvek, dal kaštieľ do poriadku. Kedysi boli s touto budovou iné plány, v sedemdesiatych rokoch sa uvažovalo, že by z nej vybudovali detský domov.Malacký kaštieľ
predávajú františkániPálfiovské sídlo v Malackách je majetkom františkánov. Hoci nefiguruje v katalógu pamiatkového úradu, tiež je na predaj. Podľa nich má o kaštieľ už dlhodobo seriózny záujem istá finančná spoločnosť. Je ochotná zaplatiť požadovanú sumu, ktorá sa pohybuje niekde okolo 55 miliónov korún. Podľa našich informácií sa má táto spoločnosť do konca augusta vyjadriť, či nehnuteľnosť odkúpi, alebo predaj sprostredkuje inému záujemcovi.
Ako hovorí páter Andrej Mihály, františkáni by kaštieľ určite nepredávali, ak by bol využiteľný pre nich. Podľa odhadov si objekt vyžaduje rekonštrukciu v hodnote sto miliónov korún.
Nuž darmo, do údržby poctivo investoval len pôvodný majiteľ gróf Pálfi. Bývalý režim nechal kaštieľ síce stáť, poslúžil v rámci nemocničného komplexu, no na jeho údržbu nikdy nezvýšili prostriedky.
Pred časom bol objekt istú dobu nestrážený a stal sa žiaľ útočiskom vandalov. Dnešný záujemca o kúpu kaštieľa zatiaľ znáša všetky výdavky spojené so strážením objektu.Zdroj :
-
V rámci projektu SPZ 2008 sme navštívili 11 hradov východného Slovenska, kde sme mapovali problémy týchto hradných zrúcanín. Výsledným produktom projektu bude zborník mapujúci a zhrňajúci, kde sa na hradoch Slovenska niečo dialo, robí, alebo sa plánuje diať na jeho záchranu.
Fotogalérie z mapovania hradov TU :
http://lietava.rajce.idnes.cz/Zoznam navštívených hradov : Šariš, Kamenica, Plaveč, Zborov, Jasenov, Vinné, Brekov, Čičava, Košický, Slanec a Turňa.
Hrad Číčava bol príjemným prekvapením -
Starý kostol svätej Heleny v Stránskom
Povolenie pre stavbu miestneho kostola roku 1368 žiadal miestny šľachtic Dominik Balog, syn Otta. Svoju žiadosť zdôrazňoval tým, že obec je značne vzdialená od rajeckého kostola a jej obyvatelia pre zimu, dážď a povodne nemôžu dochádzať do Rajca. Výstavbu farského kostola v Stránskom povolil ostrihomský arcibiskup Tomáš 29. júna 1368. Kostol svätej Heleny, ktorý postavili v druhej tretine 14. storočia prešiel niekoľkými úpravami. Koncom 15. storočia dostal neskorogotické úpravy (podporné múry, gotické okná). Po oprave roku 1694 ho posvätil nitriansky biskup Leopold Kolonič. V 18. storočí bol zbarokizovaný.
Na základe kanonických vizitácií z druhej polovice 18. storočia možno zrekonštruovať opis kostola. Kostol stál na vŕšku mimo dediny. Okolo neho bol cintorín s kostnicou, ohradený plotom.
Kostol bol postavený z pevného materiálu. V múroch sa objavovali trhliny, preto bol kostol podoprený opornými stĺpmi.
Starobylá svätyňa mala dve gotické okná a klenbu, ktorú po zrútení okolo 1800 nahradili drevenou povalou. Murovaná sakristia bola dosť priestranná, ale vlhká. Preto sa bohoslužobné rúch nedávali do vyrezávanej skrine, ale vešali sa na hradu zamurovanú do stien. Nachádzal sa tu dlhší drevený stôl, mosadzná nádoba na svätenú vodu a vyrezávaná pokladnička. Pri dverách visel zvonček. Pri sakristii stála umelecky vypracovaná drevená kazateľnica.
Priestrannú loď kostola od svätyne oddeľoval triumfálny oblúk. Mala bielu drevenú povalu z dosák. Osvetľovali ju tri okná a vchádzalo sa do nej dvoma dverami. Do lode vyčnieval drevený chórus, podoprený stĺpmi. Na ňom bol umiestnený päťregistrový malý orgán. Na evanjeliovej strane bol drevený balkón. Vystupovalo sa naň i na chórus po schodoch z kostola.
Ku kostolu prilievali murovaná veža z nízkou šindľovou strechou. Do veže sa vstupovalo dverami zboku, nahor viedli schody. Vo veži boli dva zvony. Menší zvon mal 2 centy. Väčší vážil 2,5 centa, bol zliaty vo Varíne, posvätený v Žiline roku 1788 a niesol meno sv. Jána Nepomuckého. Vo vežičke nad svätyňou bol štyridsaťlibrový zvonec. Strecha kostola bola šindľová.
Kostol mal dva oltáre. Uprostred hlavného oltára bol obraz svätej Heleny a nad ním svätej Rozálie. Po stranách stáli sochy sv. Jána Krstiteľa, sv. Apolónie, sv. Rócha a sv. Agnesy. Oltárny stôl s ostatkami svätých mučeníkov Vincenta a Duceviána bol posvätený biskupom Koloničom 10. mája roku 1694. Na oltári stál maľovaný svätostánok s obrazom Spasiteľa. V pozlatenom medenom cibóriu sa tu uchovávala Najsvätejšia Sviatosť v čase adventnom a veľkonočnom. Pri dvierkach svätostánku stál kríž. Po každej strane stáli tri drevené svietniky. Bohoslužby v kostole bývali každú tretiu nedeľu, v robotné dni pri zaopatrovaní chorých a pri pohrebe. Kostol pre údržbu vlastnil role o celkovej rozlohe 11,5 bratislavských meríc (Niže Teplíc, Po Kunerade, Za hájom, Popred Medzihorskú a Vrbisko). Role za mierny poplatok užívali miestni obyvatelia.
Žilinu a okole 15. januára 1858 zasiahlo silné zemetrasenie, ktorého centrom bol vrch Minčol (1364 m) na Turčianskej hranici. Vtedy bol kostol svätej Heleny v Stránskom natoľko poškodený, že v ňom nemohli byť bohoslužby. Keďže nebolo peňazí na opravu, roku 1877 bol načisto uzavretý. Sochy z kostola preniesli do Konskej a tri zvony premiestnili do novo vystavenej drevenej zvonice na školskom dvore. Za prvej svetovej vojny dva najväčšie zvony zobrali na výrobu kanónov.
Dnes zo starobylého kostola svätej Heleny zostala len zrúcanina na návrší nad obcou. V ruinách sa zachovali obvodové múry, kamenná veža, valcové prípory a niektoré gotické architektonické články: úzke štrbinové okná, rímska triumfálneho oblúku, detaily okien a južného portálu zo 14.-15. storočia. Na triumfálnom oblúku sú pozostatky renesančných nástenných malieb. Vežu kostola ako historickú pamiatku roku 1992 spevnili cementovou zálievkou.Text o kostole je zo stránky : http://www.stranske.sk/
Fotky urobil : Michal Moskal -
Kruté…. Pritom by z toho mohol byť (na cmiteri) úžasný dom smútku ?!
-
Kruté…. Pritom by z toho mohol byť (na cmiteri) úžasný dom smútku ?!
Vážený okoloidúci EoIpso Liptay,
najprv si pozrite stav podľa fotografií, a postup deštrukcie za ostatné roky (posledná sanácia 1992). Chcete, aby sa kapacita miestneho cintorína vyčerpala jedným pohrebom? Nestačí Vám k obrazu o stave obdobných pamiatok a o reálnosti vašich predstáv peripetia devínskeho kaštieľa, predávaného (napriek ruinóznosti), zo strany ústredného orgánu, v podstatne lepšom stavebno-technickom stave a v podstatne priaznivejších terénnych, priestorových aj ekonomických podmienkach (Bratislava)? -
KSČ…ksč….kto tu hovorí o obnove pamiatky?! (pozri: kauza kaštieľ v Devíne). Nikto od Vás nečaká, či si viete alebo nie predstaviť z torza kostola dom smútku. Je to nápad, nie ponuka projektu s cieľom ruinovať rozpočet obce. No ak sa múry býv. kostola nezastrešia, skôr či neskôr sa úplne rozpadnú….
PS: A keď Vás irituje každý môj príspevok, pustite si (nie plyn!) relaxačnú hudbu, možno Vás nutkanie rýpať za každú cenu prejde……. -
KSČ…ksč….kto tu hovorí o obnove pamiatky?! (pozri: kauza kaštieľ v Devíne). Nikto od Vás nečaká, či si viete alebo nie predstaviť z torza kostola dom smútku. Je to nápad, nie ponuka projektu s cieľom ruinovať rozpočet obce. No ak sa múry býv. kostola nezastrešia, skôr či neskôr sa úplne rozpadnú.…
PS: A keď Vás irituje každý môj príspevok, pustite si (nie plyn!) relaxačnú hudbu, možno Vás nutkanie rýpať za každú cenu prejde…….Pozrite sa, z piatich riadkov od vás, jediná veta s racionálnym obsahom; a predtým nebolo nič. Preto sa s vami diskutovať nedá, nevraviac o vašom symptomaticky uplatnenom prechode do osobných odkazovaní.
Čo už, je to hlboký relikt komunistického prístupu a zmýšľania, bez akýchkoľvek snažení o premenu… -
Pripajam sa k Eo Ipso, prosim, nerypte za kazdu cenu. Ten posledny okoloiduci, urcite nie je pan Liptay. ksc – pokial viete nejake zmysluplne riesenie, napad, dajte do diskusneho placu, urcite sa viaceri z praxe pripojime k jeho vylepseniu a azda i k naprave stavu.
-
Pripajam sa k Eo Ipso, prosim, nerypte za kazdu cenu. Ten posledny okoloiduci, urcite nie je pan Liptay. ksc – pokial viete nejake zmysluplne riesenie, napad, dajte do diskusneho placu, urcite sa viaceri z praxe pripojime k jeho vylepseniu a azda i k naprave stavu.
Neviem o čom sa tu bavíte – hádate, každopádne ten kostol v Stránskom si pôjdem nafotiť dôkladnejšie a hlavne sa chcem pozrieť ako sa správa cementová zálievka na korunách muriva po 16 rokoch. Nazdar howk
P.S. Ten nápad že by v ruine kostola by bol dom smútku je super, lebo to čo som počul,
že jeho vnútro sa využíva ako smetisko je podľa mňa horšie a zároveň smutné. -
To, že sú v Zemianskych Kostoľanoch dva renesančné kaštiele som vedel, ale až dnes som zablúdil ďalej v ulici a objavil som ďaľšie dva. Zaujal ma najmä úplne schátraný objekt v poslednom štádiu rozkladu – ktorý som spočiatku pokladal za nejakú hospodársku stavbičku náležiacu ku kaštieľom vpredu, lebo kedysi každý mal aj nejaké hospodárske zázemie. Ale pri bližšom pohľade sa ukázalo že aj táto budova bola obytná a dokonca môj úsudok je ,že asi najstaršia zo všetkých dochovaných stavieb! Je toho škoda, hlavne že susediaci tenisový kurt núdzou netrpí!,a ktovie či mu nepadla za obeť aj chýbajúca časť objektu?(toto len hádam!) Z toho čo dnes vidieť(interiér aj exteriér nesie stopy viacpočetných prestavieb, najviac asi zo začiatku a polovice 20. storočia!Ale i nejaké staršie…) je to prízemná ,podpivničená, bloková stavba, nepravidelného tvaru, jednotraktová a po odmyslení zadnej prístavby z nepáľenej tehly asi obdĺžniková stavba. Pivnice, o ktorých som sa dozvedel len vďaka diere v stene neďaleko jedného vstupu(vchod som nenašiel) ,sú zaklenuté. Taktiež miestnosti obytného podlažia majú klenby , prevažne krížové, no sú tam aj novšie valené klenby ktoré vyzerajú byť mladšie(tehla). Hnijúce zbytky krovu sediace na pomerne mladovyzerajúcej tehlovej podmurovke ,mali zrejme svojho renesančného predchodcu ukrytého za vyvýšenou atikou, prípadne nevylučujem ani možnosť , že bol pôvodne objekt dvojpodlažný! Dnes je objekt plný bordelu a steny a klenby pomaly padajú. V strednej mistnosti je otisk vykurovacieho telesa, zrejme krbu – o ktorý sa z najväčšou pravdepodobnosťou postaral nejaký “zberateľ”.
-
Pekny report,
nevytvoris k tomu aj heslo v databaze pamiatok, m ozno ho niekto doplni.
-
No, ja som sa pokúšal na nete niečo o tom nešťastnom objekte nájsť, ale neúspešne. Len jediná jedna stránka vôbec spomenula že v obci sa nachádzajú 3 kaštiele a 3 kúrie( so spomínaným zboreniskom to sedí)+vežička pôvodne obytná a dva kostoly. Iné ,aj oficiálne stránky obce už kúrie ignorujú. V jednej je obchod, v druhej takisto+krčma ,no a tretí musí byť môj ” neznámy padlý hrdina”— lebo tak nejako by som musel nazvať pamiatku v databáze!
Log in to reply.