-
Ako uvádzať zdroje
Určite to pozná každý, kto publikuje: Súpis použitej literatúry a zrojov má v rôznych publikáciách inú formu. Niekde (hlavne u tých starších) je uvádzaný rok vydania na konci zápisu, v niektorých (spravidla novších) za menom. Niektoré zdroje nemajú uvedeného vydavateľa, ale len miesto (mesto) vydania. Niektoré publikácie majú veľmi precízne uvedený výpis strán, avšak autori sú celkom diletantsky uvádzaní aj s titulom, iní zasa bez – podľa akého meradla skutočne neviem… Zaujímajú ma odkazy (na nete) a doporučenia, ale taktiež osobný názor. Som z toho jednoducho jeleň a táto vec mi dáva zabrať viac, ako samotné publikované texty…
-
15 odpovede/odpovedí
-
Neviem ci vysvetlenie v anglictine pomoze, ale mozno ano tak uvadzam:
-
Pomohlo, ale získal som aj poradcu, skúseného autora, teda autorku.
-
Citácie a použitú literatúru a uvedený problém som riešil na začiatku svojho doktorského štúdia, v čr upravuje citácie a použitú literaturu upravuje norma ČSN ISO 690 Bibliografické citace, pripadne dobrou pomockou pre uvádazenie citacií je stránka http://www.citace.com …
-
Ďakujem za vodítko, ale nejak im tá diskusia zamrzla. Podľa môjho názoru je to dobrá myšlienka, ale už je to už mŕtvy projekt len nadupaný reklamami (MFA – Made For AdSense).
Ale podľa tej normy čo si uviedol sa dajú nájsť potrebné údaje, napríklad tu:
http://www.boldis.cz/citace/citace2.pdf -
Vážení kolegovia, všetko čo sa tu popísalo je síce zaujímavé ale pre Slováka nanič. Citovať podľa českých alebo dokonca anglických pravidiel môžete ale potom sa nečudujte. Pre slovenské potreby existuje knižočka
KIMLIČKA, Š: Ako citovať a vytvárať zoznamy bibliografických odkazov podľa noriem ISO 690 pre “klasické” aj elektronické zdroje. Bratislava, 2002.
Túto publikáciu nájdete v každej knižnici na Slovensku, pretože ju knihovníci potrebujú každý deň. Má 82 strán formátu A5, takže sa dá skopírovať.
O pravidlách vytvárania bibliografického záznamu sa nemá čo diskutovať, treba ich dodržiavať.Niečo nájdete aj tu:
http://www.uk.ukf.sk/data/epca/Ako_citovat_-_metodika_popisu.pdf
http://vssvalzbety.sk/dokumenty/strnavnacit.pdf
http://www.ssgg.sk/G/Bib%20odk%20ISO%20690.doc -
saša dávam na zamyslenie – uvádzaš ako správny zdroj a postup ako vytvárať bibliografický záznam, podľa nejakej knížočky…
čo može závazne určiť nejaký postup – kniha, článok, norma, vyhláška?
tebou uvedená kniha sa odkazuje na európsku normu ISO 690, ktorá bola neskor implementovaná do českého aj slovenského zoznamu STN/ČSN…
citace.com používa práve túto normu -
Porovnával som obe znenia (české aj slovenské), a zatiaľ som niečo čo by si protirečilo nenašiel. Jedna Sashova slovenská linka má dokonca ako doporučený zdroj aj ten zmienený český (teda okrem slovenského Kimličku aj českého Boldiša), takže aj to poukazuje, že asi bol v oboch prípadoch použitý rovnaký meter – teda norma ISO 690 a ISO 690-2. Ten Boldiš má ale ešte prvú časť http://www.boldis.cz/citace/citace1.pdf , tá dvojka sú len príklady použita.
Lenže ja to budem potrebovať aj tak v ČR viacej ako na Slovensku, pretože na pripravovanú publikáciu ktorá bude v slovenčine sa mi podarilo zohnať väčšinové finančné krytie práve v ČR. A to som sa na Slovensku extra snažil, aby som pomer aspoň vyrovnal… -
Ja som pouzival takyto druh citacii:
ZOZNAM LITERATÚRY
Ambrušová, U., 2000: Podľa tovarišských a majstrovských značiek ľahko identifikovali autora diela: Málokedy sa zhodli a predsa boli v jednom cechu, In: Korzár . – Roč. 3, č.44, 23.2.2000, s. 9Andreska, J., 1969. Vývoj nářadí v rybničním hospodářství, Praha, Československá akademie zemědělská, 165 s.
Katalóg železiarskeho tovaru, bez titulnej strany, dep: Múzeum Obchodu Podunajské Biskupice, (inv. č. 08 491).
Kufčák, E., 1979. Sezónne vysťahovalectvo v Liptove do prvej svetovej vojny, In: Liptov 5, Vlastivedný zborník Liptovského múzea v Rúžomberku, Osveta.
Suchý, M., 2005. Archív pražského hradu. Osobná korešpondencia 2005-06-21. E-mail: meno.priezvisko@hrad.cz
Treba povedat, ze v roznych oblastiach vedy sa cituje stale inak. Prirodne vedy s oblubou pouzivaju odkaz pod ciarou a technici skor citovanie v zatvorkach. A to bol iba jeden priklad.
-
Tomboy, tá “nejaká knižočka” je myslím jediná slovenská oficiálna explikácia medzinárodných štandardov
* ISO 690:1987 (Documentation – Bibliographic references – Content, form and structure);
* ISO 690-2:1997 (Information and documentation – Bibliographic references – Part 2: Electronic documents or parts thereof),
teda nejakých iných knižočiek. Pokiaľ sa Ti neľúbi môžeš si objednať medzinárodný štandard v originále za 58,70€ alebo 74 švajčiarskych frankov a naštudovať si to v angličtine alebo francúzštine.
Môj osobný názor je, že pokiaľ chcem citovať na Slovensku alebo v slovenskej publikácii zoberiem si Kimličku. Kimličku nepotrebujem iba ako študent vysokej školy kde je bibliografický záznama upravený interným predpisom, ktorý je pre študentov záväzný. Pokiaľ by som chcel publikovať v Čechách poobzeral by som sa po českej norme. Okrem toho, i keď angličtinu celkom zvládam, nepovažujem sa za až takého odborníka aby som vychádzal z anglického znenia.
Je pochopiteľné, že nikoho nenútim aby s takýmito diletantskými názormi súhlasil iba som si dovolil niečo špitnúť v rámci “diskusie” a je mi srdečne jedno kto ako cituje pokiaľ nemám jeho prácu posúdiť alebo recenzovať. -
saša nechcel som útočiť na zdroje, ktoré si uvádzal ani na tvoje názory len so to dával ako podnet do diskusie…
uvedenú normu mám v českom preklade, záujemcovi ju možem neoficiálne poskytunúť bol som nútený si ju zohnať pre písanie dizertačnej práce…
harp: u tvojich bibliografickcky jednoznačne tam chýba issn alebo isbn, poradie je podľa mňa neprehladné
čo sa týka odkazov na citácie a podobne, použivané v texte – plne súhlasím ako si to napísal, používam hranaté zátvorky ako odkaz na citovaný zdroj. Poznámky pod čiarov sú síce prehľadné, že hneď pod textom vidieť citovaný zdroj ale podľa mojho názoru to zbytočné, ak chceš vedieť čo je to za zdroj, pozrieš si zoznam použitej a citovanej literatúry… -
Pozrite, účel sa splnil, nerozoberajme názory do podrobností.
Pre také oživenie odvediem pozornosť inam:Prečítal som si túto recenziu , na český titul “Poselství dřeva”(druhá v poradí):
Kniha je predstavená tu:
http://www.zlateruce.com/poselstvi-dreva/A tu je perlička – ukážka jednej citácie:
MACHEK Miroslav: Zápis v městské kroniceAkosi postrádam o aké mesto sa jedná a o čom ten zápis je a kedy vznikol. Jedná sa o kroniku, takže tie údaje asi boli k dispozícii.
Takých informácií-neinformácií je tam celkom dosť a autor recencie má v mnohom pravdu.
Aj keď (oficiálnou) obornosťou nesiaham autorom ani po kotníky, predsa len mám záujem aby moja publikácia mala aj v tomto smere prijateľnú úroveň. No a k tomu ste mi pomohli obaja… Takže ďakujem
-
harp: u tvojich bibliografickcky jednoznačne tam chýba issn alebo isbn, poradie je podľa mňa neprehladné
ISBN nie je povinny udaj, ale doplnkovy, kazda kniha sa da identifikovat celkom dobre aj podla nazvu, ale uznavam ze ISBN obcas pomoze, priznam sa vsak ze som knihu nikdy nehladal podla ISBN, niekedy knihy nemaju ISBN, pre vydavatela to nie je povinnost a nic ho k tomu nenuti, zvysuje to jedine kredit publikacie a sprehladnuje hladanie okrem toho ma vydavatel v suvislosti s ISBN hlavne povinnosti (povinne vytlacky, ziadost, registracia, vykazy)
Moje odkazy boli vybrane nahodne preto su radene tak ako su. Plati uzsus ze citacie by mali byt zoradene abecedne. Ja osobne zvyknem zdroje clenit aj do sekcii: Knihy a clanky, web-odkazy, osobna korespondencia atd..
-
Mám zdroj informácií. 14 telefonátov na tri čísla s rozsahom okolo 3-4 minúty za posledné dva roky (podľa výpisov). Jedná sa o dôležitý zdroj, ktorý ale nechce byť uvedený. Ako postupovať v tomto prípade? Uviesť? Neuviesť?
-
Mám zdroj informácií. 14 telefonátov na tri čísla s rozsahom okolo 3-4 minúty za posledné dva roky (podľa výpisov). Jedná sa o dôležitý zdroj, ktorý ale nechce byť uvedený. Ako postupovať v tomto prípade? Uviesť? Neuviesť?
V tomto prípade sa, myslím, uvádza “zdroj, ktorý si neželá byť menovaný” (uviesť napr. “podľa údajov/informácie/konzultácie so zdrojom/nálezcom…”). Čitateľ a aj recenzent totiž musia vychádzať a prihliadať na to, že pisateľ uvádza pravdu, resp. nezavádza a neklame, teda že uvádzané údaje sú relevantné. Recenzent a kritický čitateľ by mal na prípadnú nerelevantnosť prísť (zistiť a odhaliť ju) – a potom, uznáte, je aj “zdroj, ktorý si neželá byť menovaný” akurát nafigu.
Napokon malo by platiť, že v oblasti vizuálnych disciplín sú skôr relevantné obrazové doklady/dokumentácie určitého materiálu (a jeho skúmanie a najmä hodnotenie, analyzovanie); spôsob zistenia a pôvodu informácií je preto podružná. Dôležité sú totiž výstupy (názory, zistenia, autorské poznatky) a závery (prínos) samotného pisateľa… -
Pekné vyjadrenie, ale rozhodol som sa že keď som sa obrátil na “oficiálny zdroj” očakávam aj oficiálne informácie, takže zdroj uvediem v súpise. Koniec koncov, na čo budú použité bol zdroj dopredu upozornený a mohol si určiť podmienky použitia dopredu, čo neurobil. Venoval som tomu nejaký čas, našiel som im chyby na stránke ktoré boli opravené, a ktoré mám v sreenschotoch zdokumentované… Archivujem starostlivo údaje, pravdivosť preukážem kedykoľvek aj viacerými spôsobmi, nehľadiac na to, že citácia v texte knihy bude viacmenej všeobecná (žiadny názov firmy, ani meno reprezentanta) len strohé bilacovanie stavu. Na Slovensku je pomer na identifikáciu tohoto zdroja v pomere 1:4 a uvedené budú všetky, takže v záverečnom súpise si dôvtipný čitateľ urobí aspoň približnú mienku a veľmi zvedavý sa obráti na mňa…
Log in to reply.