-
ako vytipovat miesto,kde by sa mohla nachadzat hradna studna
-
Ahoj Pavol, máš pravdu už v dvanástom storočí, teda v ranogotickom období boli budované na hradoch cisterny, studne neviem, tie čo poznám, sú (myslím tým Slovensko) až z neskoršieho obdobia. Teraz konkrétne k tým studniam, trenčianska cca 80m, Ľubovnianska, že vraj 150m,dokonca na Muráni, hĺbku neviem, ale čo ich spája, je fakt, alebo úvaha, že ich dno je na úrovni spodnej vody, resp. doliny, kde je voda. Takže nechápem načo by tam bol prútikár, okrem toho to sú už také hĺbky, kde by naozaj nemal šancu. Ešte Červený Kameň, Lietava, prvý hrad studňa 109m. riečisko v skale, druhý hrad hĺbka okolo 104m, neviem, či v nej voda bola, ja naozaj nechcem spochybňovať prútikárov, ale tu nemali šancu vodu zistiť. Ľudia naozaj vtedy neboli blbí,
ale studne podľa mňa kopali iba tam, kde bol naozaj predpoklad výskytu vody a kopali až do hĺbky kým na vodu nenarazili a polohu studne zrejme neurčoval prútikár.
Ešte niečo z praxe, na základe určenia zdroja vody prútikármi sa vŕtali vrty, ja osobne viem o 3, z počutia viac, boli to vrty v skalnom položí, najplytší 17m, najhlbší 50m výsledky 0,000 mm hladiny vody, ja ich nespochybňujem, len ich limity sú niekde inde,
tých 10m bolo obrazných, záleží od daných podmienok.
Vodu na hrade by som riešil ako Bacil a Stratus, hľadanie ako Bibrax a Stratus. Bodka.
Na prútikárov verím, ale… -
:)
Pavol – v 12 storoci mozno ludia nepoznali to co vieme teraz, ale boli dost chytri na to aby vedeli, ze voda je kvazi vsade…zavisi to len od hlbky. Aj v skale najdes vodu v dostatocnej hlbke, pretoze na slovensku je malo neporusenych skalnych masivov, kde vodny stlpec nikdy nenavrtas. Slovensko ma v tomto uzasnu vyhodu, a to ze voda je fakt ze skoro vsade. Ak na hrade potrebovali vodu a rozhodli sa pre studnu, tak im bolo jedno ci budu kopat 20 alebo 100m. Z okolia im bolo jasne ako hlboko priblizne ten horizont asi je.
Osobne som na prutikarov v tomto skepticky, pretoze volat ho na zahradu niekde na poddunajskej nizine ci na riecnych nivach je zbytocne vyhadzovanie penazi. Hocijaky aj ten najhorsi hydrogeolog majitelovi povie, ze kde bude kopat tak tam voda urcite bude. Takze vytycenie studne prutikarom na konci zahrady je z mojho pohladu blbost, lebo majitel preplati na vedeniach vody do domu a to nehovorim o zvysenych nakladoch ak sa ma vrtna suprava trepat niekde do zastavaneho uzemia. Na obhajjobu tohoto mozem povedat este jedno. Ak si vsimneme kde su studne na hradoch, tak je to na miestach, kde sa to naozaj hodilo. Nikde nieje studna napriklad pod branou, alebo vchodom do palaca, ci niekde hore na skalnom brale v najvyssich miestach hradu. Studne su proste tam, kde sa to naozaj hodilo z pohladu zasobovania a z pohladu znizenia vykopovych prac. Taka studna nesluzila len na to aby si pani mali z coho varit ale aj pre zvierata, umyvanie a rozne ine ucely. Predstava zaspineneho a nehygienickeho pristupu je davno prekonana. Preto su studne napriklad na nadvoriach a velakrat na spodnych, pretoze spotreba vody na zvierata, kovacov a ine veci co ma teraz nenapadaju bola daleko vacsia ako to z coho varili a pili. Taketo mnozstvo sa dalo pokojne nosit v sudoch do vyssich casti. Ale nemusi to byt pravda pravidlom. Osobne sa domnievam ze studna bola sucastou projektu hradov, takze umiestnenie bolo dopredu urcene. Nemyslim si ze by najprv vystavali hrad a potom volali prutikara aby im urcil kde kopat. Vsak aj na stavbu bolo treba vodu a tak miesto malo korespondovat s tym, ako bude stavba prebiehat. Nieco ako vykopanie studne na mieste buducej hradby neprichadza do uvahy tak ako aj posuvanie hradieb ci objektov kvoli studni (viete si predstavit vyklenok hrubej hradby aby nezastavali studnu?). Pre mna to vsetko je dokazom, ze tak ako dnes tak aj ludia v stredoveku mali analyticke myslenie.
Chcel som este napisat preco sa niekde rozhodovali viac pre studne a niekde pre nadrze, ale uz toho sem pisem privela tak mozno neskor… :)
Log in to reply.