-
Antonín Horák-O slovanoch inak Slovania povodny obyv. Europy
-
Kazdu chvilu natrafim na daky napis a jeho “vedecky” preklad. Vzdy je to rovnake: Ja XY, syn XYona a sused XYona z XYilonie… a tak podobne. Ake lahke je rozhodnut ze slovo ktoremu nerozumieme je asi meno. Dakedy mam pocit, ze nasi predkovia vytesavali na skaly telefonny zoznam!
Tak to si krasne vystihol! :lol: -
BibraX- jasne, skvela teoria. Da sa dokonca dojst aj do paleolitu, staci trochu zelania.
A pana Imre Boba pozname, skvely chlap ten clovek, sudit o niekolkostorocnej historii z jedneho toponymu…. Este ze sa ta mala riecka Morava nenachadza v USA, to by mal zase ktosi radost )))Nepoznam teroriu p. Boba. Toponyma by som prilis nepodcenoval, su zivym dokazom nasej minulosti.
Slovinski autori napr. ponukli desiatky miestnych nazvov vrchov, riek, dolin – o ktorych povode sa pru s Nemeckymi historikmi. Pritom to casto uplne jasne toplice-Toplitz, Tauplitz atd.
Jeden priklad – Gossvenediger 3675m – vychodne Alpy. Jeden z vykladov nemeckych hostorikov – vrch z ktoreho vidiet az do Venecie :lol: . Teza, ze ide najv. vrch v teritoriu Slovanov-Venetov neprijaty.Ale netreba chodit daleko, mame i doma fundovane vyklady miestnych nazvov – prof. Krajcovic slavista. Pri citani jeho knihy Zive kroniky slovenskych dejin som sa divil, posudte sami:
Hron – praslovanske (psl) znenie Gron vzniklo z germanskeho gran- (smrek. porast), Hron povodne pretekal teda smr. porastom.
Nitra-povod slova vznikol z orientacno-informacneho udaja z dielne rimskych cestnych odbornikov, adresovaneho rim. legiam. Povodne vraj bol napis urcite vytesany do kamen. milnika v blizkosti predslov. sidliska pri Nitre. Lat. rimsky – Neui-iter. Neuius-novy priestor za hranicami. Iter-lat. rimske pods. meno – uzsia cesta pre rad jazdcov za sebou. Prisidlenci vraj nazov prevzali od rimskych osadnikov, ktori v dolnom Ponitri zostali. Je pre mna zahada, preco nie je v rimskych mapach tisice Neuiter. Uzkych ciest za hranicami presli rimski pesiaci a jazdci tisice.
Tatry-psl Trtry sa vyvinul z lat. rimskeho Triter, prevzaty od zvysku rimskych prisidlenov. Tritum – sloveso triet, otupovat. iter – uzka cesta. Teda, uzka cesta vydrata v skalnom priestore. Nazov povodne umiest. na milniku pri ceste mal inf. charakter adresovany rim. posadkam. Asi mali namierene na Gerlach.8O
Devin-devia in praesidium-cesta k straznej posadke, k hradu na jej konci. Prva cast slova motivovala prvych slovienov prevziat koren DEVI a pridat domacu priponu -ina.
Samozrejme v knihe su i ine teorie vykladov nazvov od inych autorov -zväcsa slovanske.
Co k tomu dodat?
Slovania narod tak uzko späty s prirodou, prevzal miestne nazvy od hrstky rimanov a milnikov na cestach.
Autor nezabudol tiez pridat svoje dolezite prednaskove pobyty v Lipsku, Regensburgu a vo Viedni… -
…mame i doma fundovane vyklady miestnych nazvov – prof. Krajcovic slavista. Pri citani jeho knihy Zive kroniky slovenskych dejin som sa divil…
Rudolf Krajčovič: Živé kroniky slovenských dejín skryté v názvoch obcí a miest
Vydavateľstvo: Literárne informačné centrum, 2005230 strán, pevná väzba, rozmer 13,7×23,1 cm, ISBN 8088878993
Dielo univerzitného profesora, známeho jazykovedca Rudolfa Krajčoviča, prístupným literárnym štýlom spracúva údaje o najstarších dejinách našej krajiny. Prináša slová získané retrospektívnou analýzou súčasného alebo historického názvu obcí a miest na Slovensku. Obsahuje kapitoly o živote našich predkov v skorom stredoveku (po ich príchode na stredný Dunaj, v čase príchodu staromaďarských kmeňov a podobne). Táto téma sa takto komplexne spracúva v slovenskej historickej jazykovede po prvý raz. Publikácia obsahuje aj register hesiel a register miestnych názvov.
Rudolf Krajčovič nám poskytuje možnosť vnoriť sa do našich dejín, zostúpiť k predchodcom, do našich veľkomoravských a stredovekých časov. Odhaľuje stopy po veľmožoch, panovníkoch i služobníkoch, ktoré po nich ostali ešte aj dnes v názvoch obcí a miest. Nemusí teda mýtizovať, môže sa opierať o presné a nezvratné dôkazy, ktoré uchoval jazyk vo svojej pamäti.
Kniha Rudolfa Krajčoviča Živé kroniky slovenských dejín skryté v názvoch obcí sa spolu s ďalšími 29 titulmi uchádzala o Výročnú cenu Literárneho fondu za rok 2005 – Cenu za vedeckú a odbornú literatúru v kategórii spoločenských vied. Porota v zložení PhDr. Valerián Bystrický, DrSc. (predseda), Prof. PhDr. Vincent Šabík, DrSc., PhDr. Vladimír Petrík, DrSc., Doc. Ing. Alexander Moravčík, DrSc. a Prof. JUDr. Ľubor Cibulka, DrSc. jej – ako jednej z 13 kníh – udelila prémiu.
Prof. PhDr. Rudolf Krajčovič, DrSc. (1927) – pracuje v oblasti dejín slovenského jazyka, historickej dialektológie, slavistiky a onomastiky.
-
RECENZIA: Živá kronika vzniku slovnej zásoby
Popredný slovenský jazykovedec a slavista, univerzitný profesor Rudolf Krajčovič dlhé roky pracoval na publikácii Živé kroniky slovenských dejín skryté v názvoch miest a obcí, ktorú vydalo Literárne informačné centrum v Bratislave. Kniha je zhmotneným výkladom názvoslovných pomenovaní slovenských miest, riek, pohorí, geografických lokalít a jedinečností, v ktorej nájdu hodnoverné a pútavé informácie aj záujemcovia zo širšej čitateľskej society.
Recenzent a univerzitný profesor Pavol Žigo pripája publikácii na cestu k čitateľovi túto výstižnú charakteristiku: „Kniha je napísaná na vysokej odbornej úrovni, ale zhromaždené fakty sú podávané štýlom zrozumiteľným každému čitateľovi, ktorý prejaví záujem o hľadanie pôvodu konkrétneho miestneho názvu. Poznávaciu hodnotu má aj z hľadiska skúmania staršej slovenskej slovnej zásoby a jej porovnávania s ostatnými slovanskými jazykmi, takže sa stáva hodnotným zdrojom poznatkov rovnako pre fundovaných odborníkov, ako aj pre bežného čitateľa. Živé kroniky slovenských dejín skryté v názvoch obcí a miest sú v pravom zmysle kronikou slovnej zásoby, ktorá motivovala vznik našich miestnych názvov. A práve nimi autor odhaľuje významnú národnoidentifikačnú povahu slov, ktoré naši predkovia používali a zachovala sa nám v podobe miestnych názvov v domácich, často aj v inojazyčných pamiatkach.“
Jazykovedec – historik vie z týchto názvov čítať nielen to, ktorí naši predkovia a v ktorom období sa v tej ktorej lokalite usídlili, ale aj ďalšie zaujímavé fakty z ich života – akým remeslám sa venovali, aké poľnohospodárske plodiny pestovali a ako svojou zručnosťou prispievali k upevňovaniu moci svojich zemepánov, panovníka a k celkovému rozvoju krajiny.
Jednotlivé názvy sú v publikácii zoradené tematicky, chronologicky a areálovo, a to od najstarších čias – od pobytu Rimanov a Kvádov, cez veľkomoravské obdobie, Nitrianske kniežatstvo až po súčasnosť. Osobitný tematický okruh tvoria názvy pochádzajúce z najstarších slovanských osobných mien ako sú trebárs Mojmírovce, Sebedražie, Majcichov… Osobitne sa predstavuje skupina názvov, v ktorých sa odráža hierarchizácia spoločnosti v čase vzniku názvu. Napríklad pomenovania motivované slovami kráľ, kňahyňa, špán, kňaz vo význame náčelník, správca väčšej obce, oblasti: Kráľová, Kráľovce, Kráľovany, Špania Dolina, Kňažia, Kňažice. Činnosť, zamestnanie alebo postavenie k panstvu odrážajú služobnícke názvy Hrnčiarovce, Štitáre, Tesáre, Obsolovce, Sokolče, Sokokolce, Zlatníky. V samostatných celkoch sa približujú pomenovania zo zaniknutej vrstvy slovnej zásoby a o jej prítomnosti v starej slovenčine svedčia práve miestne názvy – trebárs Veča od slova veča, ktoré označovalo miesto poradného zhromaždenia ľudu, alebo názov Leles od slova lel, čo je lietajúci bôžik lásky. Kto teda chce vedieť viac o pomenovaniach a názvoch vo svojom okolí, ale aj na celom území Slovenska má naporúdzi mimoriadne cenného a odborne zdatného radcu a pomocníka.
(se)Zdroj: Verejná správa č. 9/2006
-
…mame i doma fundovane vyklady miestnych nazvov – prof. Krajcovic slavista. Pri citani jeho knihy Zive kroniky slovenskych dejin som sa divil…
Rudolf Krajčovič nám poskytuje možnosť vnoriť sa do našich dejín, zostúpiť k predchodcom, do našich veľkomoravských a stredovekých časov. Odhaľuje stopy po veľmožoch, panovníkoch i služobníkoch, ktoré po nich ostali ešte aj dnes v názvoch obcí a miest. Nemusí teda mýtizovať, môže sa opierať o presné a nezvratné dôkazy, ktoré uchoval jazyk vo svojej pamäti.Vdaka redaktorovi, ze promtne vyvazoval moju “podpasovku” prof. Krajcovicovi prispevkom tazkeho kalibru. S tym “fundovanym” som to fakt nemyslel ironicky. Dalsi obsah za ironiu urcite povazujte. Zatial som zvladol len cca 1/5 knihy. Autor mytizuje podla mna velmi silne. Napr. dokaz silneho vpylvu rimskych osidlencov v naleze rimskej mince v blizkosti sidla je podla mna bez opisu nalezovej situacie smiesny. Rovnako niektore zavery o povode miestnych nazvov podla mna nemaju (laik) logiku. Pokial su este doplnene o konstrukcie s existenciou patnikov pre rimske posadky pod Tatrami …
-
…mame i doma fundovane vyklady miestnych nazvov – prof. Krajcovic slavista. Pri citani jeho knihy Zive kroniky slovenskych dejin som sa divil…
Pepe22, vobec som ta nechcel tym tazkym kalibrom odpalit. Ibaze po precitani tvojich citacii z knihy som sa divil aj ja, tak som si pohladal o co/o koho vlastne ide. A ked som si uz dal tu namahu, podelil som sa o jej vysledky aj s ostatnymi. -
No tak TOTO je jasny dokaz, ze je knizka dobra! “Velky” profesor napise knihu plnu nezmyslov, lebo musi. Ved treba robit daku cinnost. Ved on je velky profesor. Ooo obdivujme ho. A potom musi dakto napisat na knizku recenziu. Dakto kto veci nerozumie ani tak ako velky profesor. Aky postoj ma zaujat ked sa problematike hovno rozumie? Tak opise o com kniha je a prida daku oslavnu odu. …a recenzia je na svete. Utekajme do knihkupectva kupit si tu kvalitu! Hlavne ze sa hybe obchod.
-
Pepe22, vobec som ta nechcel tym tazkym kalibrom odpalit. Ibaze po precitani tvojich citacii z knihy som sa divil aj ja, tak som si pohladal o co/o koho vlastne ide. A ked som si uz dal tu namahu, podelil som sa o jej vysledky aj s ostatnymi.
Aha. Chapal som to i ako tvoju povinnost redaktora uviest navstevnikov do obrazu. Tvoj nazor na vec mi tam chybal. -
tak to ste prehnali. Nazvat PhDr. Valeriána Bystrického, DrSc. , Prof. PhDr. Vincenta Šabíka, DrSc., PhDr. Vladimíra Petríka, DrSc., Doc. Ing. Alexandera Moravčíka, DrSc. a Prof. JUDr. Ľubora Cibulku, DrSc. “DAKYM”, kto veci nerozumie, to je arogancia stylu hip hop textov (tento novodoby mor – nevzdelanost a arogancia sa siria akosi velmi rychlo). co take ste napisali vy, p. bask, ze si dovolujete takto sudit. mam pocit, ze ste tolko textu nevideli, nie to este citali, co tito pani napisali. uz som to spominal, ale opakovanie je matkou mudrosti: nesud, lebo budes sudeny. haugh
-
No ano, pouzil som mozno trochu silne slova. Ospravedlnujem sa. Tu slavnu knizku som tiez necital, ale tych par uryvkov ktore tu umiestnil Pepe22 su naozaj na smiech. Najma to o tych Tatrach :-) Tomu snad neveri ani autor.
Je ale pravdou, ze na mna neplati ak ma dakto 15 titulov. Ja som studoval na tolkych skolach, ze to ani neporatam, ale tolko blbcov ako na nasich univerzitach som pohromade este nevidel. Netvrdim, ze na univerzitach su vsetci blbci, ale je ich tam minimalne rovnake percento ako na poslednom ucilisti v republike a to je fakt hrozostrasne! Skor som chcel svojou reakciou poukazat na to, ze dokaz o kvalite diela ako nam ho tu dal Palo vo forme recenzie nema ziadnu vahu. A uz vobec nie ak je vytlacena na zahlavi knizky samotnej. Aka je to asi objektivita?
-
Ja naozaj nikoho zo spominanych panov nepoznam, ale to ze su povazovany za kapacity neznamena ze nimi aj su. Pani ja som vo svojom zivote stretol mraky kapacit. Velke percento z nich su uplny psychopati a blazni! To nemyslim ako urazku, ale ako diagnozu. Mozno za to ani nemozu, ale je to tak. A to ani nehovorim o kapacite, sefovi historickeho ustavu SAV p.Kovacovi. O jeho primitivnych utokoch na p.Duricu a jeho knizku o dejinach Slovenska. p.Kovac vtedy preukazal elementarnu neznalost historie na ktoru by doplatil kazdy ziak na hodine dejepisu. A tato kapacita sefovala historickemu ustavu SAV.
-
Myslim, ze Bask to tak nemyslel. Chcel len poukazat na to, ze niekedy sa pise review v style oslavnej ody, bez naznaku kritiky. I pre mna tato forma sposobuje neistotu, istu stratu doverihodnosti. Uplne ma sokovali dost urychlene “iste” zavery povodov cez kopirak: germansky, rimsky, prevzaty od rimskych osadnikov. Pytam sa, preco nik na to nereaguje?
Preco nik z panov vedcov neposkytne laickej verejnosti reakciu na hromadu faktov pana Horaka. Myslim, ze na cast veci by sa im reagovalo tazko. Je pre nich jednoduchsie zostat v ulite a knihu odmietnut ako celok.
Ziadna trhlina historii tvorenej germaskymi historikmi nie je nepripustna. -
BibraX- jasne, skvela teoria. Da sa dokonca dojst aj do paleolitu, staci trochu zelania.
A pana Imre Boba pozname, skvely chlap ten clovek, sudit o niekolkostorocnej historii z jedneho toponymu…. Este ze sa ta mala riecka Morava nenachadza v USA, to by mal zase ktosi radost )))Ale ved preco nie?? V Australii je kraj zvany Morawa (pochadza z domorodeho nazvu), takze mozme sa presunut aj tam.
-
Horaka som cital aj ja a ohromil ma.Ani nie tym, co je obsahom knihy, (hoci je to riadna bomba) , ale faktom , ze podobna teoria- o povode sedliakov a ich nie velkej kompatibilite s nomadmi ma uz davno prenasledovala. Zda sa mi , ze debata sklzla zbytocne k nestastnemu jazykovedcovy.
Ja som tu knihu cital uz velmi davno(94-5 ?) Spolupracoval som vtedy s istymi novinami a p. Horak tam bol osobne kvoli rozhovoru. Ked som si s nim podaval ruku , netusil som este co napisal- az neskor. Je to fantasticka kniha a postoj vedeckej verejnosti k nej je neuveritelne ignorantsky. Hoci na druhej strane presne zapadajuci do spravania utlacanych sedliakov . Predposratost z panov je velka a nekonciaca.
Absolvoval som uz kopec debat na tuto temu a zistil som , ze vobec nema vyznam dovodit Horakovymi prekladmi- pretoze 99 ludi zo 100 nema potuchy o lingvistike, staroslovancine a podobnych veciach. (robi to ocividne problem, aj “odbodnikom” – inak by sa uz boli do toho zapojili. Navyse samozrejme aj Horak nie je ziadny neomylny clovek a dopusta sa chyb , ako kazdy smrtelnik. Podstatne je nemat klapky na ococh a byt vnimavy k okoliu . Dodnes sa prejavuju vsetky historicke vztahy tychto dvoch genetickych variant cloveka a biju do oci. Su daleko padnejsimi argumentami , ako tazke lustenie pisma – hoci to by malo byt tym hlavnym neodskriepitelnam dokazom.
Kulturne stopy vo folklore, filmoch , literature, obliekani, zbroji, architekture v com chcete. Mne uz na zakladnej skole neslo do hlavy to objavenie sa Slovanov z nicoho nic pri akomsi stahovani narodov…A potom samozrejme zakladny problem, ktory mi zacal vrtat v hlave len co som , zacal trenovat trocha bojove umenie v 12 – ako to tie bojovne narody robili , ze boli z nich neuveruteklne trenovany zabijaci, fundovany remeselnici na zbroj , oblecenie , vynikajuci kovotepci a kovaci , banici, neviem co este a navyse stihali aj policko poorat, zasiat, plet, kosit atd- chudaci moc sa nevyspali. Ak to ani “odbornikov ” netrapilo… nuz je to o ich svedomi. :lol: :lol: :lol:
Log in to reply.