-
Antropológia – zaujímavosti
Predkovia moderných ľudí sa možno krížili s neandertálcami
Vyplýva to z výskumu genómu neandertálcov, pričom hlavným zdrojom genetického materiálu boli tri úlomky kostí z chorvátskej jaskyne VindijaBRATISLAVA 7. mája (SITA/AFP) – Medzinárodný tím vedcov na čele so Svantem Pääbom z Max-Planck-Institut für evolutionäre Anthropologie v Lipsku publikoval v časopise Science prvú génovú mapu neandertálcov (Homo neanderthalensis). Z výsledkov ich výskumu vyplýva, že predkovia moderných ľudí (Homo sapiens) sa pravdepodobne v niektorých prípadoch krížili s neandertálcami.
Hlavným zdrojom genetického materiálu neandertálcov boli tri úlomky kostí nájdené v chorvátskej jaskyni Vindija. Na dvoch z týchto úlomkov sa zachovali stopy kolagénu, vďaka ktorým dokázali vedci určiť ich vek na 38-tisíc až 44-tisíc rokov. Po porovnaní genómu neandertálcov s genómom piatich súčasných ľudí z rôznych častí sveta (Papua-Nová Guinea, západná Afrika, Južná Amerika, Čína a západná Európa) odborníci objavili niekoľko oblastí DNA, ktoré sa vplyvom prirodzeného výberu pozmenili až po oddelení obidvoch druhov niekedy pred 270-tisíc až 440-tisíc rokmi. Sú medzi nimi napríklad gény regulujúce metabolizmus, vývoj kostry a ovplyvňujúce kognitívne schopnosti. Tieto odlišnosti od genómu neandertálcov sú spoločné pre celú súčasnú ľudskú populáciu. Po porovnaní genetických rozdielov medzi súčasnými ľuďmi afrického a neafrického pôvodu však vedci zistili, že jedno až štyri percenta genómu zdieľajú neandertálci iba s ľuďmi eurázijského pôvodu. Na základe týchto poznatkov sa vedci domnievajú, že k medzidruhovému kríženiu medzi Homo sapiens a Homo neanderthalensis mohlo dôjsť v období pred približne 80-tisíc až 50-tisíc rokmi, keď časť populácie Homo sapiens v prvej migračnej vlne opustila Afriku, ale ešte sa nerozdelila do skupín osídľujúcich Európu a Áziu.
Vedci však taktiež nevylučujú, že v Afrike sa mohla pôvodne vyskytovať samostatná genetická podskupina moderných ľudí, ktorej predstavitelia opustili Afriku a začali osídľovať iné časti sveta. V tomto prípade by predkovia súčasných ľudí neafrického pôvodu mohli byť geneticky podobnejší s neandertálcami než predkovia súčasných ľudí afrického pôvodu aj bez medzidruhového kríženia. Na túto teóriu však zatiaľ odborníci nemajú žiadne dôkazy.
-
16 odpovede/odpovedí
-
A ďalší príklad- Předmostí.
Antropologicky sú jedinci z Pŕedmostí predstaviteľmi archaickej populácie anatomicky moderného človeka, ktorá je odlišná od západoeurópskych “kromaňonských” nálezov. Sú hodnotení ako príklad hybridizácie neandertálskej populácie a moderných ľudí. Podrobnejšie info, spolu so zoskenovaným Maškovým denníkom a fotografiami dochovaných kostier: Jana Velemínska and Jaroslav Bružek, Early modern humans from Předmostí- a new reading of old documentation. -
…škoda že si už nepametám odkaz na štúdiu, ktorá skúmala pozostatky malého 8 ročného dievčatka myslím z Francúzka o ktorej sa domnievajú že je kríženec na základe typických neadrtálskych čŕt v kostre homo sapiens.
Vyplinulo z nej, že sa neandrtálci sa síce mohli krížiť s homo sapiens sapiens, ale už ďalej nemohli mať potomkov.( Ešte to skúsim pohľadať. )
Na druhú stranu na prenáškach nám hovorili ako zújamvosť, že červené vlasy sú genetické pozostatky práve od neandrtálcov. -
Objavili najstaršie dôkazy o prítomnosti neandertálcov
BRATISLAVA 2. júna (SITA) – Britskí vedci z University of Southampton a Oxford Archaeology objavili na juhu Anglicka dva kusy pazúrika staré 110-tisíc rokov, ktoré sú najstarším dôkazom o prítomnosti neandertálcov (Homo neanderthalensis) na území Veľkej Británie. Tento objav zároveň posúva prítomnosť neandertálcov na Britských ostrovoch o minimálne 40-tisíc rokov dozadu.
Archeológovia vedení Francisom Wenban-Smithom objavili nástroj vyrobený z pazúrika a úlomok z druhého, ktorý neandertálec zahodil pri výrobe podobného nástroja, počas výkopových prác na ceste v meste Dartford. Odborníci použili na určenie veku metódu zvanú opticky stimulovaná luminiscencia (OSL), pomocou ktorej stanovili vek pazúrikov na 110-tisíc rokov. V tomto období bola výška morskej hladiny nižšia než v súčasnosti, takže neandertálci mohli prejsť z Francúzska do južného Anglicka po pevninskom meste v mieste Lamanšského prielivu. Odborníci predpokladajú, že neandertálcov mohlo do Anglicka prilákať množstvo pazúrikov na plážach, ktoré videli z dnešného Francúzska. Tieto nerasty im slúžili na výrobu nástrojov vrátane zbraní, ktoré používali na lov mamutov a iných veľkých živočíchov. Vek nových nálezov však spochybňuje Mark White z University of Durham, ktorý nepovažuje OSL za dostatočne spoľahlivú metódu a myslí si, že pazúriky sú v skutočnosti mladšie.
Informácie zverejnila webová stránka news.bbc.co.uk.
-
Jaká šikovná metóda, doteraz som ju nepoznal, informácia sa určite hodí. ďakujem :)
-
Ľudia obývali Filipíny už pred 67-tisíc rokmi
BRATISLAVA 3. augusta (SITA/AFP) – Fosília tretej metatarzálnej kostičky, ktorú objavili v jaskyni Callao na Filipínach, dokazuje, že ľudia obývali toto súostrovie už pred 67-tisíc rokmi. To je približne o 20-tisíc rokov skôr než sa doteraz predpokladalo.
Fosíliu objavili v roku 2007 filipínski archeológovia Armand Mijares a Phil Piper v jaskyni Callao neďaleko mesta Peňablanca, ktorú vedci skúmajú už od 70. rokov minulého storočia. Podľa veľkosti kostičky odborníci predpokladajú, že tento jedinec, ktorého nazvali človek z Callao, bol nižšej postavy. Jeho pohlavie však určiť nevedia. Neďaleko nálezu sa našli kosti jeleňov a divých svíň, ktoré nesú známky po opracovaní. Na základe toho vedci usudzujú, že ľudia obývajúci túto jaskyňu pred takmer 70-tisíc rokmi lovili a používali nástroje.
Vedci však stále s určitosťou nevedia povedať, či človek z Callao naozaj patrí k druhu Homo sapiens. Niektoré charakteristiky kostičky totiž vykazujú podobnosť s Homo habilis a Homo floresiensis. Podľa Mijaresa však nález zdieľa takmer všetky charakteristiky s príslušníkmi etnika Aeta, ktorí sú považovaní za priamych potomkov prvých obyvateľov Filipín. Doteraz najstarším dôkazom ľudskej prítomnosti na Filipínach boli fosílie takzvaného človeka z Tabonu staré 47-tisíc rokov. Ide o časti kostier troch jedincov, ktoré v roku 1962 objavili v jaskyni Tabon na ostrove Palawan.
-
Predkovia ľudí používali nástroje pred vyše 3 miliónmi rokov
BRATISLAVA 11. augusta (SITA/AFP) – Predkovia ľudí začali používať kamenné nástroje na vykosťovanie mäsa zvierat o takmer milión rokov skôr ako sa doteraz predpokladalo. Vedci si to myslia vďaka nálezu dvoch kostí cicavcov v etiópskom regióne Afar, starých približne 3,4 milióna rokov. Doteraz najstaršie dôkazy o používaní nástrojov ľuďmi na rezanie mäsa pochádzali spred 2,5 milióna rokov. Vyrábanie a používanie nástrojov je považované za prelom vo vývine ľudstva, vďaka tomu sa zrejme predkovia ľudí definitívne odlíšili od zvierat.
Stopy po vykosťovaní na spomínaných kostiach naznačujú, že použili nástroje, okrem toho kosti majú stopy akoby po kladive. Pozostatky zvierat, jedného veľkosti kravy a druhého veľkosti kozy, objavili len dvesto metrov od náleziska doteraz najúplnejšej kostry predka ľudí z roku 2000 – ženy pomenovanej Selam, patriacej k Australopitekus afarensis. Tá žila pravdepodobne pred 3,3 miliónmi rokov. “Vo svetle týchto objavov je veľmi pravdepodobné, že Selam nosila tenké kusy kameňa a pomáhala členom jej rodiny pri porcovaní mŕtvych zvierat,” vyjadril sa vedúci tímu Zeresenay Alemseged z Kalifornskej akadémie vied. “Teraz si môžeme po prvý raz predstaviť Lucy s kamenným nástrojom, ako hľadá mäso,” doplnil Shannon McPherron z Inštitútu Maxa Plancka v Nemecku na margo australopiteka žijúceho pred zhruba 3,2 milióna rokmi.
Vek oboch kostí, rebra a stehennej kosti, určili analýzou sopečných sedimentov, kde ich našli. Vedecký tím ďalšími analýzami vrátane röntgenovej spektometrie zistil, že stopy po nástrojoch vznikli pred skamenením kostí a nespôsobili ich zuby zvierat. V súčasnosti nie je možné zistiť, či si predkovia ľudí tieto nástroje vyrábali sekaním, alebo jednoducho hľadali už ostré kamene. Na základe nedostatku kameňov v oblasti Shannon McPherron usúdil, že ich zrejme prinášali z iných oblastí. “Jedným z našich cieľov je … zistiť, či vieme nájsť tieto miesta, aby sme mohli hľadať dôkazy, že v tomto ranom období v skutočnosti vyrábali, nielen používali nástroje,” dodal. Odborníci a odborníčky tiež predpokladajú, že takéto používanie nástrojov prinútilo našich predkov k tímovej práci, aby sa dokázali ochrániť pred inými dravcami.
-
Z jaskyne vytiahli viac než 10-tisíc rokov starú kostru
BRATISLAVA 25. augusta (SITA/Reuters) – Mexickí vedci z Národného inštitútu antropológie a histórie (INAH) vytiahli zo zatopenej jaskyne v štáte Quintana Roo kostru chlapca starú viac než 10-tisíc rokov. Ide o jednu z najstarších ľudských kostier objavených na území celého amerického kontinentu.
Pozostatky chlapca objavili v jaskyni na polostrove Yucatán nemeckí jaskynní potápači ešte v roku 2006. Kostru nasledujúce tri roky skúmali vedci z INAH priamo na mieste nálezu, neskôr sa však rozhodli ju vyniesť na povrch, aby ju mohli preskúmať v laboratórnych podmienkach. Odborníci dúfajú, že im pomôže získať viac poznatkov o osídľovaní amerického kontinentu po skončení poslednej ľadovej doby.
-
Chlapec s jantárovým náhrdelníkom pochádzal zo Stredomoria
Vyplynulo to z chemických analýz prvkov kyslíka a stroncia nachádzajúcich sa v jeho zubnej sklovine.BRATISLAVA 29. septembra (SITA) – Chemické testy pozostatkov mladíka nájdeného na starovekom pohrebisku neďaleko Stonehenge ukázali, že pochádzal z okolia Stredozemného mora. Uvedené závery vyplývajú z analýzy rozličných foriem prvkov kyslíka a stroncia nachádzajúcich sa v jeho zubnej sklovine. Tínedžer zomrel pred 3 550 rokmi a pochovali ho so zvláštnym jantárovým náhrdelníkom, podľa čoho je medzi archeológmi známy ako “chlapec s jantárovým náhrdelníkom”. Aj výskumy inej kostry, ktorú sa archeológom tiež podarilo nájsť neďaleko Stonehengeu ukázali, že išlo o prisťahovalca.
Chlapca objavili v roku 2005 približne päť kilometrov juhovýchodne od Stonehengeu. Jeho pozostatky ležali vedľa pohrebného násypu z bronzovej doby. “Mal približne 14 alebo 15 rokov a pochovali ho s týmto nádherným náhrdelníkom,” uviedla výskumníčka Jane Evans z katedry archeológie na University of Nottingham. “Umiestnenie jeho hrobu, fakt, že sa nachádza blízko Stonehengeu a náhrdelník naznačujú jeho významné postavenie,” dodala.
Zubná sklovina sa formuje v prvých niekoľkých rokoch dieťaťa, takže uschováva chemický záznam o prostredí, kde človek vyrastal. V teplom podnebí obsahuje pitná voda vyšší podiel ťažkého kyslíka-18 v pomere ku kyslíku-16 ako v chladnejších oblastiach. Preto porovnanie pomeru izotopov kyslíka v zuboch s pomerom obsiahnutým v pitnej vode v rozličných oblastiach, môže poskytnúť informáciu o klíme, v ktorej človek vyrastal. Podobne je to i s chemickým prvkom stroncium. Väčšina kameňov obsahuje len malé množstvo spomínaného prvku a pomer izotopov stroncia-87 a 86 sa odlišuje v závislosti od miestnej geológie. Jeho pomer v ľudskom zube môže poskytnúť informáciu o geologickom prostredí, kde človek vyrastal.
“Začiatok bronzovej doby bol obdobím veľkej mobility naprieč Európou,” uviedol Andrew Fitzpatrick z nadácie Wessex Archaeology. “Je možné, že ľudia navštevovali Stonehenge, pretože to v tom čase bolo neuveriteľne známe a dôležité miesto, ako aj dnes. Odpoveď však nepoznáme,” uzavrel.
Informáciu zverejnila webová stránka news.bbc.co.uk.
-
Človek rozumný žil vo Východnej Ázii už pred 100-tisíc rokmi
Naznačuje to nález fosílnych zvyškov zubov a časti čeľuste, ktorá bola nižšie položená a mala odlišnú bradu, čo sú črty typické pre človeka rozumného.BRATISLAVA 27. októbra (SITA) – Človek rozumný sa mohol dostať do Východnej Ázie omnoho skôr, ako sa predpokladalo, vyplýva to z najnovších zistení. Medzinárodný vedecký tím skúmal skamenelinu zubov a časti čeľuste, ktoré sa podarilo objaviť v južnej Číne už v roku 2007. Vedci v časopise PNAS uviedli, že úlomky patria druhu Homo sapiens, ktorý žil pred 100-tisíc rokmi. Štúdia pravdepodobne vyvolá protichodné reakcie, pretože predchádzajúce nálezy človeka rozumného vo Východnej Ázii boli najviac asi 50-tisíc rokov staré. Skamenené ľudské zvyšky sa podarilo nájsť na nálezisku Zhirendong.
Podľa amerického vedca Erika Trinkausa z Washington University v Saint-Louis, ktorý sa podieľal na štúdii, spomínaný objav naznačuje, že človek rozumný existoval v Ázii súčasne s našimi najbližšími ľudskými príbuznými – neandertálcami. Fosílne zvyšky objavil vedec Chang-Zhu Jin počas vykopávok na nálezisku v južnej Číne a dokázal tieto vzácne skameneliny odlíšiť od ostatných hodnotných fosílií. Podľa Trinkausa spomínané zvyšky vykazovali črty typické pre človeka rozumného – nižšie položenú čeľusť a odlišnú bradu. “Znamená to teda, že človek rozumný sa pred 100-tisíc rokmi dostal prinajmenšom do južnej Ázie,” dodal vedec. Podľa jeho tvrdení zrejme existovalo niečo, čo umožnilo človeku rozumnému rozšíriť sa po južnej Ázii, no zároveň sa nedokázal dostať ďalej na sever Ázie alebo do Európy.
Informáciu zverejnila webová stránka news.bbc.co.uk.
-
Chlapec s jantárovým náhrdelníkom pochádzal zo Stredomoria
Vyplynulo to z chemických analýz prvkov kyslíka a stroncia nachádzajúcich sa v jeho zubnej sklovine.“Je možné, že ľudia navštevovali Stonehenge, pretože to v tom čase bolo neuveriteľne známe a dôležité miesto, ako aj dnes. Odpoveď však nepoznáme,” uzavrel.
Informáciu zverejnila webová stránka news.bbc.co.uk.
Nooo – moje vysvetlenie – trochu jednoduchšie – by bolo , že jednoducho domáci na počesť svojich bohov proste obetovali turistov, čím zaručili, že všetky svoje cennosti “minuli” v tomto regióne a urobili prietrž jednodňovej turistike. Tento bohumilý zvyk sa stále ešte udržiava v niektorých regiónoch pralesov. Ak o tisíc rokov nájdu niekde na Novej Guinei pozostatky zarezaného misionára, miestni archeológovia budú tiež tvrdiř, že Nová Guinea už začiatkom 20 storočia bola vyhľadávanou turistickou destináciou :wink:
-
Pračlovek používal štiepenie kameňa už v Afrike
Vedci objavili v jaskyni v južnej Afrike hroty šípov staré 75-tisíc rokov. Boli opracované technikou, o ktorej predpokladali, že vznikla až o 55-tisíc rokov neskôr.BRATISLAVA 28. októbra (SITA/AFP) – Prehistorickí ľudia v južnej Afrike vynašli vysoko vyvinutý spôsob opracovania kameňa oveľa skôr ako Európania, uverejnili vedci vo štvrtok v časopise Science. Doteraz sa predpokladalo, že štiepanie tlakom vyvinuli v Európe asi pred 20-tisíc rokmi. Ide o spôsob opracovania kameňa, pri ktorom sa z kameňa odlupujú malé odštiepky pomocou iného nástroja, napríklad zvieracej kosti.
Odborníci z americkej University of Colorado v Boulderi skúmali kamenné nástroje zo strednej doby kamennej staré okolo 75-tisíc rokov. Našli ich v jaskyni Blombos na juhu Juhoafrickej republiky. Porovnávali opracované kremenné úlomky, najpravdepodobnejšie hroty šípov, s tými, ktoré si sami vyrobili z ďalšieho kremeňa, ktorý v jaskyni našli. Použili pri tom zahrievanie a štiepanie tlakom. Z podobnosti replík s pôvodnými nálezmi vyplynulo, že tento spôsob spracovania kameňa nevynašli vo Francúzsku a Španielsku pred 20-tisíc rokmi, ale v južnej Afrike už oveľa skôr. “Tento objav je dôležitý, pretože ukazuje, že moderný ľudia v Južnej Afrike mali vysoko vyvinutý repertoár výroby nástrojov už veľmi dávno,” vyjadrila sa spoluautorka štúdie Paola Villa, správkyňa prírodovedného múzea v Colorade (University of Colorado Museum of Natural History). Autori uvažujú, že táto technika sa do Európy, Austrálie a severnej Ameriky dostala až neskôr práve z Afriky.
Štiepanie tlakom slúžilo predovšetkým na detailnejšie opracovanie kamenných nástrojov a naostrenie okrajov. Najprv sa kameň vytvaroval do želaného tvaru údermi väčším nástrojom podobným kladivu. Následne sa z jeho okrajov odštiepali malé úlomky podobné rybím šupinám a nástroj sa upravil do výslednej podoby. Podľa Villy táto technika “vyžadovala silné ruky a umožňovala dosiahnuť vysoký stupeň kontroly nad konečným tvarom a hrúbkou, ktorý sa nárazom nedá dosiahnuť. Táto kontrola pomohla vytvárať užšie a ostrejšie hroty nástrojov”.
-
ŠPANIELSKO: Našli fosílie neandertálcov, ktorých vyvraždili kanibali
Pozostatky dvanásťčlennej rodiny sa podarilo objaviť v severnej provincii Astúria. Vedci na základe stôp na kostiach tvrdia, že ich zabili a zjedli iní neandertálci.BRATISLAVA 22. decembra (SITA) – Archeológom v Španielsku sa podarilo vykopať zvyšky rodiny dvanástich neandertálcov, ktorých zabili pred približne 49-tisíc rokmi. Stopy na kostiach sú nepochybným dôkazom kanibalskej aktivity, uviedli výskumníci. Skupinu pravdepodobne vyvraždili iní neandertálci.
Fosílie sa podarilo objaviť v jaskyni v provincii Astúria. Hoci polámané kosti šiestich dospelých a šiestich detí našli vedci v jaskyni, vedci sa domnievajú, že pravdepodobne žili a zomreli na povrchu a až po ich smrti sa zem pod nimi prepadla. “Všetci členovia rodiny vykazujú známky kanibalizmu. Na mnohých kostiach vrátane lebky a čeľuste majú stopy po rezných ranách,” uviedol vedúci výskumu Carles Lalueza-Fox z barcelonského Inštitútu vývojovej biológie. “Dlhé kosti zlomili, aby sa mohli dostať k dreni, takže všetky známky kanibalizmu, ktoré sa opísali v iných náleziskách neandertálcov, sú u týchto jedincov prítomné,” dodal. Tvrdenie, že v prípade spomínanej skupiny neandertálcov ide o členov jednej rodiny, sa podarilo dokázať prostredníctvom analýzy mitochondriálnej DNA. Detaily o náleze publikovali vedci v časopise Proceedings of the National Academy of Sciences.
Informáciu zverejnila webová stránka news.bbc.co.uk.
-
Neandertálci konzumovali aj rastlinnú potravu
BRATISLAVA 28. decembra (SITA) – Človek neandertálsky (Homo neanderthalensis) varil a konzumoval rastliny. Zistili to americkí vedci z The George Washington University a Smithsonian National Museum of Natural History, ktorí v zuboch neandertálcov objavili zvyšky tepelne spracovaných semien. Ide o vôbec prvý priamy dôkaz, že zástupcovia tohto vyhynutého druhu nekonzumovali iba mäsitú potravu.
Rozšírenú teóriu, že neandertálci sa živili iba mäsitou potravou, podporovali napríklad výsledky chemickej analýzy ich kostí, podľa ktorých títo ľudia takmer vôbec nekonzumovali potravu rastlinného pôvodu. Na základe týchto poznatkov niektorí vedci tvrdili, že neandertálci vyhynuli po tom, čo sa znížili počty veľkých cicavcov akými boli napríklad mamuty. Najnovšia štúdia zverejnená v časopise Proceedings of the National Academy of Sciences je však s touto teóriou v rozpore. Vedci skúmali fosílie neandertálcov z Iraku a Belgicka a v ich zuboch našli zvyšky rastlinnej potravy, pričom niektoré boli tepelne upravené. Išlo napríklad o datľovníky, strukoviny alebo obilniny. “Už predtým sme našli na lokalitách s fosíliami neandertálcov peľové zrnká, ale pri nich nebolo isté, či pochádzali zo skonzumovaných rastlín alebo rastlín, na ktorých sa spalo. Teraz sme však objavili malé kúsky rastlín priamo v ústach neandertálcov, z čoho vyplýva, že sa živili aj rastlinnou potravou,” uviedla Alison Brooks z The George Washington University, podľa ktorej predchádzajúce chemické analýzy kostí zamerané na hodnoty proteínov túto skutočnosť neodhalili, pretože vedci sa domnievali, že proteíny pochádzali z mäsitej potravy. “Mali sme tendenciu myslieť si, že veľmi vysoké hodnoty proteínov musia pochádzať z mäsa. Niektoré proteíny však môžu byť aj rastlinného pôvodu,” dodala Brooks.
Informácie pochádzajú webstránky bbc.co.uk/news.
-
Praveké ženy svoje domovy opúšťali, muži zostávali s rodinou
BRATISLAVA 2. júna (SITA) – Výskum týkajúci sa pravekého obyvateľstva v južnej Afrike naznačuje, že vtedajšie ženy opúšťali miesta, v ktorých vyrastali, kým muži zostávali so svojimi rodinami. Medzinárodný tím skúmal stopy kovov vo vzorkách zubov, vďaka čomu mohli zistiť, v ktorých oblastiach daný jedinec vyrastal. Ich výsledkom je, že kým väčšina mužov žila a zomrela v blízkosti tej istej rieky, ženy sa sťahovali. Podobný model života možno pozorovať aj u šimpanzov učenlivých, šimpanzov bonobo či u moderných ľudí. Detaily svojho výskumu zverejnili v žurnále Nature.
Vedci skúmali jaskynné náleziská Sterkfontein a Swartkrans severozápadne od juhoafrického mesta Johannesburg. Kedysi tam žili zástupcovia dvoch predchodcov dnešného človeka – Australopithecus africanus, možný priamy predok moderného človeka, ktorý žil pred dvoma až tromi miliónmi rokov, a Paranthropus robustus, ktorý žil asi pred 1,2 až dvoma miliónmi rokov. Zo zubov ôsmich príslušníkov prvého druhu a 11 druhého odobrali laserom vzorky skloviny. V tých následne hľadali konkrétne izotopy kovových prvkov stroncia, vďaka ktorému je možné určiť geologickú oblasť, kde jedince vyrastali. Konkrétne formy stroncia sú totiž dominantné v rôznych oblastiach obývaných týmito jedincami a nahromadili sa v sklovine ich zubov.
Zo vzoriek z veľkých zubov, ktoré podľa predpokladov odborníkov pravdepodobne patrili mužom, výskumníci zistili, že títo jedinci žili a zomreli v oblasti spomínaných jaskýň. Vzorky z väčšiny menších zubov, ktoré patrili ženám, naznačili, že do tejto oblasti prišli z iného geologického regiónu. Vedci nevedia, či prišli dobrovoľne, či sa premiestnili, pretože museli alebo ich uniesli, ale jasné je, že ženy pochádzali “zvonka”.
Informácie pochádzajú z webstránky bbc.co.uk.
-
Archeológovia v Peru objavilu 500 rokov starú kostru muža, ktorý zomrel na následky zranenia strelnou zbraňou. Experti veria, že sa jedná o prvú známu obeť zastrelenú conquistadormi v Novom Svete.
Log in to reply.