-
archeoland, na Slovensku? PRECO NIE
-
Pred pár dňami som videl a pre vás odfotil jeden plagát:
-
Neviem aky presny rozdiel je medzi muzeom v prirode a archeolandom.
Ale chcel by som k tejto teme uviest priklad z nedalekeho Rakuska – obec Aspran, nedaleko Mistelbachu. V arealy nizinneho (vodneho) hradu, neskor prestavaneho na utulnejsi kastiel (v madarcine maju dobry termin varkastely), sa nachadza niekolko rekonstrukcii domov od paleolitu po laten (ten paleolit reprezentuje “stan” z kozusin). V arealy sa okrem ineho da vcelku pekne vrhat ostepmi, snazia sa pri neolitickom dome starat o (akoze) praveku zahradku a pecu tam praveky “chlieb”, myslim, ze aj keramiku tam vyrabaju. Snazia sa aspon pokial sa da postupovat podla povodnych technik. V tom “kastiely” je muzeum kde ked som bol, bola zaujimava vystava doby bronzovej v Albansku a prilahlej oblasti. Dost zaujimave. Tak isto je vcelku pekne zastupeny halstat.
Da sa tam ist aj na bicykly z Vysokej pri Morave. A ti co chcu este vidiet nieco zaujimave, tak cestou spat sa da malou odbockou pozriet velmi pekne zachovane valove opevnenie hradku – motty v Gaiselbergu.
Davnejsie som mal tu moznost navstivit aj anglo-sasku dedinu v Norfolku. To bola uz trosku vacsia zalezitost. Ustrednu cast arealu tvorila dedina so vsetkym co potrebovala na svoje fungovanie v 1.tisicroci n.l. Bol tam mlyn (kamenny pohanany zieratami), hrnciarska dielna, kovacska dielna. Chodili tam studenti na tyzdnove pobyty. Zili a snazili sa teda zit tak aby aspon trosku pocitili zivot v tej dobe. Pracovali na pozemku, tocili z hliny keramiku (alebo nalepovali), trieskali do zeleza, vyrabali kozene veci, a oblecenie.
-
Z časopisu Múzaum 2OO2/ č.3
Projekt Prehistorického parku Mochovce
René Masaryk, Jozef Koštial, Radovan MlatecIniciátorom a koordinátorom projektu Prehistorický park Mochovce (ďalej PPM) je Katedra archeológie Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa (ďalej FF UKF) v Nitre. Realizátormi projektu PPM sú UKF v Nitre, Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre a Slovenské elektrárne, a. s., Atómové elektrárne Mochovce o. z. (ďalej SE-EMO).
Cieľom projektu PPM je vytvorenie múzea v prírode, ktoré by malo názorne demonštrovať vývoj prehistorickej, protohistorickej a ranohistorickej architektúry, funkčnosť výrobných objektov, stavebné a výrobné činnosti podľa aktuálnych poznatkov. V súčasnosti prebieha prvá etapa výstavby parku, v rámci ktorej sa realizujú terénne úpravy pozemku (1,15 ha).
Základom budúcej prezentácie parku sú štyri základné sídelné areály, z ktorých každý predstavuje jednu časovú a funkčnú entitu (obr. 1):
1. Mladšia kamenná doba (neolit)
2. Bronzová doba
3. Železná doba (doba halštatská, doba laténska)
4. Stredovek
Výber epoch zaradených do parku bol podmienený niekoľkými faktormi, ktoré súvisia s celkovým zámerom projektu. Expozícia parku bude vychádzať z archeologického bádania a poznania z územia Slovenska (všetky rekonštruované objekty v parku budú pochádzať z územia Slovenska) a výber bol tiež podmienený stavom a úrovňou poznania o konkrétnom časovom úseku.
Takto koncipovaný park by mal vo svojej prezentácii obsiahnuť základné zmeny v charaktere a štruktúre sídiel, so zreteľom na technické a technologické postupy a inovácie v architektúre, hospodárstve a spôsobe života vôbec. Práve výber už spomenutých štyroch sídelných areálov z rôznych časových úsekov poskytuje ideálnu možnosť poukázať na zásadné vývojové zmeny a inovácie a ich odraz v materiálnej kultúre.
Park bude zároveň slúžiť aj ako experimentálne centrum, kde bude možné testovať a overovať predpoklady o technologických a funkčných atribútoch archeologických prameňov:
– opracovanie neolitickej industrie,
– výroba keramiky (celý technologický postup od prípravy suroviny po finálne výpaly),
– stavba replík obydlí, výrobných objektov a ich komponentov,
– spracúvanie organických surovín a látok, napríklad opracovanie koží, textilná výroba,
– metalurgia.
Jednotlivé podrobnosti techník a zvolené postupy budú predmetom diskusie výberového seminára na Katedre archeológie FF UKF.
V súčasnosti sa vo svete dosť výrazne prejavuje kríza experimentálnych archeologických pracovísk, resp. archeologických skanzenov, ktorá vyplýva z ich stacionárnosti a veľkých nákladov na ich prevádzku. Hlavná otázka spočíva v tom, že nie je problémom takýto projekt etablovať, ale udržať v zmysluplnej činnosti na dlhšiu dobu tak, aby bol pre verejnosť príťažlivý a prinášal očakávané vedecké výsledky. Po počiatočnom “boome” v 70. a 80. rokoch so stavbami archeologických osád je v súčasnosti zreteľný posun k čiastkovým experimentom a experimentom “in situ” na archeologickej lokalite, kde nálezová situácia evokuje takúto činnosť. Tieto experimenty reagujú na aktuálnu potrebu testovania nálezovej situácie bez nákladného finančného a organizačného manažmentu.
Aj napriek týmto skutočnostiam sme sa rozhodli experimentálnu a experienciálnu archeológiu v PPM inštitucionalizovať. Vychádzame z predpokladu, že univerzitné pracovisko (katedra archeológie) ako miesto so značným intelektuálnym potenciálom (študenti) je schopné v prípade kvalitnej organizácie generovať nové myšlienky a stimulovať nové a nové činnosti. Základnou myšlienkou v tomto prípade je poňatie univerzity ako miesta, ktoré má okrem základnej pedagogickej činnosti zapájať študentov do konkrétnych praktických úloh, príp. obrátene – projekt parku umožňuje študentom archeológie prakticky testovať predpoklady, ku ktorým dospejú na akademickej pôde. Projekt je však otvorený pre všetky inštitúcie či záujmové skupiny, ktoré by sa chceli podieľať na výstavbe alebo činnosti parku.
Prezentácia parku a jeho aktivít je jedným z hlavných cieľov celého zámeru. Je prostriedkom demonštrovania výsledkov archeológie verejnosti a poskytuje študentom archeológie, muzeológie a príbuzných odborov možnosť atraktívnej odbornej praxe.
Prezentácia PPM sa bude uskutočňovať týmito tromi spôsobmi:
1. Stála expozícia PPM, určená pre najširší okruh návštevníkov areálu EMO. Expozícia by mala byť prístupná väčšiu časť roka, aj mimo hlavných prezentačných verejných akcií. Takáto expozícia bude teda obmedzená len na prehliadku sídliskových areálov a replík archeologických objektov (pasívna prezentácia).
2. Demonštračné akcie pre verejnosť (tzv. dni otvorených dverí). Viacdenná akcia, raz za rok, formou festivalu experimentálnej archeológie. Súčasťou akcie budú špecializované workshopy (odborná stránka), medializácia a výstavy.
3. Viacdňové pracovné sústredenia zamerané na prácu so žiakmi základných a stredných škôl. Ich cieľom je v spolupráci s učiteľmi vytvoriť príjemné hravé ovzdušie a snažiť sa netradičným spôsobom učiť žiakov chápať vývoj vo formách bývania, výroby a zmien prostredia.
Významným faktorom realizácie projektu a budúcej činnosti v parku je spolupráca medzi odbornými pracoviskami z oboch univerzít – UKF a SPU (hlavných spoluautorov projektu a perspektívne aj jeho realizátorov v najbližších rokoch, hoci v budúcnosti chceme do projektu zapojiť aj ďalších akademických a neakademických partnerov).
Katedra biotechniky zelene FZKI SPU sa podieľa na projekte vypracovaním podkladov pre vytvorenie štruktúry vegetačného pokryvu – jej kvantitatívnym a kvalitatívnym definovaním. Prostredie sídelných areálov by malo názorne demonštrovať okrem architektonickej a funkčnej stránky prehistorických a ranohistorických sídel tiež pôvodnú skladbu vegetácie v jednotlivých obdobiach. Okrem divorastúcich druhov sa plánuje aj pestovanie základných úžitkových rastlín, ktorých genofond sa zachoval až do súčasnej doby.
Realizácia PPM je rozdelená do niekoľkých etáp a predpokladáme, že počas nasledujúcich štyroch sezón (do jesene 2006) budú zrealizované naše zámery tak, že všetky štyri sídelné areály budú po prezentačnej a funkčnej stránke plnohodnotne napĺňať myšlienku projektu prehistorického parku. Tento časový údaj je však len odhadom, vzhľadom na minimum skúseností s takýmto projektom a súčasný stav jeho rozpracovania.
Cieľom projektu PPM je vytvoriť experimentálnu archeologickú osadu, ale hlavne poskytnúť širokej verejnosti možnosť bezprostredného kontaktu s minulosťou územia Slovenska a oboznámiť sa zaujímavou formou s výsledkami práce archeológov. -
:arrow: no, vida, aký zaujímavý projekt. Údaje (článok z r.2002) hovoria, že minulý rok počas jesene to už mohlo byť aj hotové. Mňa by však skôr zaujímala odpoveď na inú otázku: Začalo sa vôbec s budovaním tohto archeologického parku :?:
-
som velmi rada ze existuju taki ludia, kroi presne vedia co chcu :wink:
mojim velkym snom je presne nieco take ako ste kecali :lol: chcela by som sa vsak opytat co si myslite o “archeolande” slovenskej dediny a jej rekonstrukcii zpredvojnoveho obdobia – mohlo by to niecim zaujat alebo ani nie:) dik -
:arrow: aj život v medzivojnovom období na slovenskom vidieku je prezentovaný v múzeách ľudovej architektúry v prírode. Tak v celoslovenskom (Múzeum slovenskej dediny v Martine-Jahodnícke Háje), ako aj v regionálnych (Vychylovka, Zuberec, Pribylina, Svidník…). Tieto expozície sa však zameriavajú viac na typológiu, čiže spektrum objektov presahuje viac etáp/desaťročí, neorientuje sa “iba” na určité obdobie. Možná je však imitácia niektorého obdobia/etapy slovenského vidieka v rámci špecializovaných prezentácií. Možno stačí “vstúpiť” do dramaturgie konkrétneho múzea v prírode a iniciovať “produkciu” života pred 2.sv.vojnou :?: :!:
-
Eo Ipso
no projekt mochovce sa aj rozbehol a kdesi na obnove som aj videl link na stránku kde boli fotky a nejaká dokumentácia k výskumu tak nejak….no projekt skončil na nevôli a neochote a navyše tam začala raziť spodná voda takže výskum samotný a projekt bol ukončený skôr ako sa stihol poriadne rozbehnúť…
asi tak…. -
Ano je to dobre ze sa snazia urobit nieco aj na slovensku.ved sa pozrime do Ciech tam ich je aj desat a možno že aj viac a na Slovensku je iba jeden určite by to pomohlo cestovnému ruchu.som pro rozhodne ale táto stavba by sa nemala uponáhlit petože je náročná a taky archeopark výjde asi 40 milionov bol by som aj pro aby sa tam chovali povodné druhy zvierat pretože rodinná farma Mašekov mlyn píše že chová povodné druhy zvierat ale nájdeme tam bažanty královské no tie by sme na statku z 18. storočia márne hladali tiež aj kačice pižmové a dalšie druhy nemám rad ked dojdem do skanzenu a tam nájdem plemená z minulého storočia
-
a čo tak taký študentský projekt ako napríklad už spomenuté mochovce ale o niečo menšií…
napríklad len konkrétny objekt ako je napríklad chata z doby bronzovej teda jej podrobná rekonštrukcia……samozrejme s patričnými súvislostiami….
projekt je zatiaľ na dobrej ceste a dúfame že mu nebude stáť nikto a nič v ceste…. -
Eo Ipso
no projekt mochovce sa aj rozbehol a kdesi na obnove som aj videl link na stránku kde boli fotky a nejaká dokumentácia k výskumu tak nejak….no projekt skončil na nevôli a neochote a navyše tam začala raziť spodná voda takže výskum samotný a projekt bol ukončený skôr ako sa stihol poriadne rozbehnúť…
asi tak….Tu sú tie stránky:
http://www.arch.studnet.sk/_mochovce/index.htm
Inak Demo presne si to vystihol…. Tá spodná voda tam je dosť veľký problém. Začala sa robiť rekonštrukcia slovanskej chaty, prišla zima, zakrylo sa to aby sa mohlo na jar pokračovať a po zime bola chata ešte pár mesiacov pod vodou… to drevo by to neznieslo a nedalo by sa tam vojsť, takže to nedávalo zmysel… No a potom sa zainteresovaní nejako nezhodli a rozleteli sa do všetkých kútov Európy… :(
=> základom archeologického parku je správna pozícia v teréne!!! :)
-
EXARC je medzinárodná organizácia archeologických múzeí pod holým nebom a iných zariadení experimentálnej archeológie. Jej zmyslom je medzinárodná výmena vedomostí, ľudských zdrojov, publikácií a faksimílií v záujme zlepšenia kvality práce všetkých svojich členov. Nemá záujem vylúčiť zo spolupráce ani tých, čo nedosahujú vysokú úroveň múzejnej práce. Naopak, snaží sa ich zapojiť do spolupráce a pomôcť im dostať sa na vyššiu úroveň.
Na začiatku to bola myšlienka troch ľudí: Švéda Tomasa Johanssona z Institute of Ancient Technology (IAT), Nemca Martina Schmidta z Archäologisches FreilichtMuseum (AFM) Oerlinghausen a Holanďana Roelanda Paardekoopera z Association of Archaeological Experiments and Education (VAEE), ktorí sa kvôli tomu prvýkrát stretli v marci 2000. Organizácia bola formálne vytvorená vo februári 2001, s 15 zakladajúcimi členskými inštitúciami.
V roku 2009 mal EXARC už 67 členov: 13 z Nemecka, 9 z Talianska, 7 zo Švédska, 5 z Holandska, 5 z Veľkej Británie, 4 zo Španielska, 3 z Francúzska, 3 z Nórska, 3 z Rakúska, 2 z Česka, 2 z Dánska, 2 z Lotyšska, 2 zo Švajčiarska, 1 z Fínska, 1 z Litvy, 1 z Maďarska, 1 z Moldavska, 1 z Poľska, 1 z Ruska.
Zdroj: internet
-
Videl som M3 archeopark, čo je archeologická rekonštrukciu osídlia zo 14. storočia. Postavená pri diaľnici, za diaľničné love, na zelenej lúke, iba podľa plánov archeologických expertov a premenenú v odpočívadlo. Webové stránky existujú v 7 jazykoch, vrátane toho nášho. Diaľničná poloha zaručuje stálu návštevnosť, ktorá to skôr či neskôr zasa finančne uhladí investíciu. Parádny nápad.
Čítajte viac: TU.
-
Svojho času moje obľúbené miesto, super skaly.
Na Kalamárke chcú vybudovať archeoskanzen
Hradisko bolo osídlené viacerými európskymi kultúrami, medzí inými aj Keltmi a Kvádmi. V období Pribinovho Nitrianskeho kniežatstva sa bralo dostalo do pozornosti Slovanov.
Čítajte viac: http://zvolen.sme.sk/c/5368130/na-kalamarke-chcu-vybudovat-archeoskanzen.html#ixzz0oI208WH5
-
V Rusku sa zjaví Osada Vikingov
13.01.2012
V Novgordskej oblasti pri archeologickom pamätníku IX. storočia Riurikovo Gorodište sa na základe informácie agentúry INTERFAX navrhuje vybudovať turistický komplex Osada Vikingov.
Projekt predpokladá vybudovať niekoľko historických etnických osád, vrátane anglickej a dánskej, ako aj výstavbu hotelov pre turistov a cesty, ktorá spojí Riurikovo gorodište s Veľkým Novgorodom. Na to bude ale treba odvodniť zatápané miesto vôkol historického pamätníka a postaviť ochrannú hrádzu.
Riurikovo gorodište sa nachádza 2 km na juh od centra súčasného Novgorodu pri sútoku rieky Volchov a jazera Ilmeň.
-
Občianske združenie Rodolesie pokračuje vo svojich činnostiach na výstavbe prvej etapy archeoskanzenu v obci Prestavlky. Výstavbu kultového objektu, sadu a prvého remeselného prístrešku máme bez mála úprav za sebou, a pristupujeme k výstavbe ďalších objektov.
Čítajte viac v článku Slovanský archeoskanzen hľadá nadšencov a dobrovoľníkov zo 4. júna 2012.
Log in to reply.