-
Archeologia bagrom
-
Musíte postupovať aj podľa iného zákona. A to od času úvah o území v štádiu územno-plánovacom. (Veď Ag ústav má vraj sám dobré kontakty s niektorými orgánmi výstavby.)
V prípade nálezov a stavieb je relevantný § 40 ods. 6 zákona č. 49-2002 a § 127 zákona č. 50-1976.
Ale úplnou alfou a omegou je § 39 ods. 7 (najmä veta druhá) zákona č. 49-2002 – lenže jeho uplatnenie potom už vylučuje samotné výskumy, a teda aj archeologický kšeft…
Dohadovanie podmienok výskumu (predpokladáme na všeobecných lokalitách a tam, kde spravidla nedôjde k nálezom): Dohadovanie je v súlade s trhovými princípmi ponechané v “prvom kole” v pôsobnosti zúčastnených (oprávnený archeológ, stavebník). V prípade nedohody je postup ustanovený v zákone (§ 39 ods. 1 veta druhá zákona č. 49-2002). Aj u vážených archeológov by malo vzrásť právne povedomie a jednoznačnosť, striktnosť, dôslednosť konania, nie prehukovanie jedeného cez druhých a tretieho cez všetkých… Pravda, je možno nedostatkom, že súčasný odsek 3 nie je zaradený v § 39 ako prvý… -
doporučujem si čo to o archeológii naštudovať trebars začat v diskusii
ĆO JE TO ARCHEOLOGIA
aby ste získali ako taký prehľad…. o práci archeológa
lebo to čo tu po vás okrem Dextra a možno ešte jedného čítam je hotová hrúza….kopec blábolov o ničom pričom si každý presadzuje to svoje správne a neomylné ….celé zle …..
-
Odporúčam pokračovať v nadhodenej téme, a prípadne uvádzať len vecné pripomienky, argumentácie a kontraargumentácie – pripomínam slová, že “najväčšie hádky a zvady robili práve archeológovia z istého excelentného pracoviska, ktorým sa podarilo pretlačiť slovíčka a paragrafy, ktoré teraz komplikujú život úplne všetkým”; to teda znamená, že archeológovia (ako takí) mali v rozpore s váženým disk. Dexterom najviac príležitostí a aj “úspechov” v navrhovaní (v tvorbe obsahu ustanovení) legislatívneho predpisu…
-
Odporúčam pokračovať v nadhodenej téme, a prípadne uvádzať len vecné pripomienky, argumentácie a kontraargumentácie – pripomínam slová, že “najväčšie hádky a zvady robili práve archeológovia z istého excelentného pracoviska, ktorým sa podarilo pretlačiť slovíčka a paragrafy, ktoré teraz komplikujú život úplne všetkým”; to teda znamená, že archeológovia (ako takí) mali v rozpore s tvrdením a presvedčením váženého disk. “Dexter” najviac príležitostí a aj “úspechov” v navrhovaní (v tvorbe obsahu ustanovení) legislatívneho predpisu…
-
Demo,
myslím si, že ak si sťažujú archeológovia, tak je to dôkaz “trafenej husy”, ako aj toho, že valnou autoritou v praktickom živote netrpia – resp. len voči drobnejším občanom… -
Demo,
myslím si, že ak si sťažujú archeológovia, tak je to dôkaz “trafenej husy”, ako aj toho, že valnou autoritou v praktickom živote netrpia – resp. len voči drobnejším občanom… -
Alebo Ťa pozvem na nejaké rokovanie o podmienkach výskumu a uvidíme ako to všetko jednoducho vyriešiš, vyargumentuješ neschopnými zákonmi, ktoré dokáže na Slovensku ktokoľvek kto má peniaze a kontakty, prípadne drzosť obísť bez akýchkoľvek škrupúľ?
Stačí iba spomenúť momentálne platný Pamiatkový zákon, ktorý sa týka (aj) archeológov, ktorí ho dostali už hotový, podpísaný a schválený. A rozhodlo sa o nás bez nás. Bez akýchkoľvek konzultácií, otázok, možnosti pripomienok… Prečo? Na Slovensku je to tak…. A privítam to s veľkým potleskom ak to dokážeš zmeniť….
Okrem poznámok uvedených vyššie, čo ste urobili vy (archeológovia), napríklad aj pre operatívnosť uplatňovania verejného záujmu v oblasti archeológie a archeologických nálezísk (nielen “vašich zájmov”), keď podklady od vás jednoducho a dlhodobo nie sú, a preto je zložité vypracúvať podklady súvisiace s prípravou územno-plánovacej dokumentácie krajskými pamiatkovými úradmi (§ 11 ods. 2 písm. b/ zákona), ktoré ich majú poskytovať a uplatňovať ako dotknuté štátne orgány vo vzťahu k obciam a ÚPD?
-
Dohadovanie podmienok výskumu (predpokladáme na všeobecných lokalitách a tam, kde spravidla nedôjde k nálezom, “záchranný výskum”): Dohadovanie je v súlade s trhovými princípmi ponechané v “prvom kole” v pôsobnosti zúčastnených (oprávnená osoba – archeológ, stavebník). V prípade nedohody vyššie uvedených zúčastnených je postup ustanovený v zákone (§ 39 ods. 1 veta druhá, § 37 ods. 4 zákona č. 49-2002). Aj u vážených archeológov by malo vzrásť právne povedomie a jednoznačnosť, striktnosť, dôslednosť konania, nie prehukovanie jedeného cez druhých a tretieho cez všetkých… Oplatí sa využiť ustanovenia predloženého právneho predpisu.
-
Milý malý Dexter,
možno si postrehol,v akom stave je stavba pri ODA v Trenčíne,Ide o podobný problém ako v Leviciach o podzemné garáže kontra mestké opevnenie.
V Leviciach Bisák-Hošo-Bátora a ten brazílčan chvália investora priam že nežehnajú jeho stavbu,ktorá je od prvopodstaty nezmysel,Levice ju nepotrebujú majú dosť nevyužitých hotelov.
V Trenčíne potrebujú aj garáže a pozri ten postoj opravdových ochranárov pamiatok.Pani riaditeľka KPÚ vám všetkým ukázala ako sa to robí.
Ale pán šéf Matej by si vedel predstaviť aj posunutie opevnenia…Keby čo?
Sponzoring???
“Pravdepodobne je to predsunuté opevnenie mesta a pochádza zo 16. alebo 17. storočia. Tento nález je významný z celoslovenského hľadiska, opevnenie takéhoto charakteru sa inde na Slovensku nezachovalo. Preto dávame podnet na zapísanie objektu za kultúrnu pamiatku,” povedala Eva Gazdíková, riaditeľka Krajského pamiatkového úradu v Trenčíne.Podľa Mateja Ruttkaya, riaditeľa Archeologického ústavu SAV v Nitre, ktorý vedie archeologický výskum v Trenčíne, je múr hrubý asi 80 centimetrov a dlhý približne 40 metrov. Nález skomplikoval situáciu súkromnej spoločnosti, ktorá stavbu financuje. Bude musieť prerábať pôvodné projekty, aby sa staré mestské opevnenie zachovalo. Pamiatkari chcú, aby zostalo na tom istom mieste, kde je teraz, Ruttkay pripúšťa možnosť, že múr by sa dal posunúť o pár metrov ďalej.
“Záleží na rozhodnutí pamiatkového úradu. Od toho závisí rozhodnutie stavebníka, či vôbec bude v stavbe pokračovať. A od toho zase závisí celý výskum, pretože ak nebude pokračovať v stavbe, tak ďalšiu časť nebudeme odkrývať,” dodal Matej Ruttkay.
Pri trenčianskom Dome armády, kde majú vybudovať nákupné centrum Extrovertum a pod ním dvojpodlažné podzemné garáže, je v týchto dňoch ľudoprázdno. Za provizórnym oplotením je veľká jama, v ktorej vidno staré múry. Nevidno tu však žiadnych ľudí, ani archeológov, ani stavebných robotníkov.
“Po takomto vzácnom náleze musí byť stavba pozastavená. Je to pozemok mesta, preto investor musí s mestom prerokovať nové riešenie celej stavby,” vraví Mária Pavlíková, prednostka spoločného stavebného úradu v Trenčíne.
Podľa Simony Hotovej, hovorkyne spoločnosti Tatra Real, ktorá stavia v Trenčíne podzemné garáže a obchodné centrum, sa spoločnosť nebude vyjadrovať k budúcnosti stavby, kým sa neskončia rokovania s mestom.
Archeológovia začali toto miesto skúmať pred 3 mesiacmi. Vtedy očakávali aj nálezy staré 1000 či 2000 rokov. Našli tu totiž črepy, ktoré pochádzali z obdobia Veľkej Moravy. Ďalšie dôkazy po osídlení z tejto doby sa im však nepodarilo objaviť. Predpokladali tiež, že na tomto mieste mohlo byť povestné Laugaricio, tábor rímskych vojakov, ktorí po sebe zanechali nápis na hradnom brale. Ale ani po tábore nenašli žiadne pozostatky.
DEXTER pozri na veci reálne,zákony sú dostačujúce,len vy veci s ktorými vraj nesúhlasíte ŽEHNÁTE .
Keď chce investor búrať chápem že ho nič nezastaví,len polícia .veď archeologický nález je majetok štátu a vy ste povinný ho chrániť aj za pomoci polície.
Hrôza je keď si zakladáte rôzne firmy oprávnené realizovať archeologické výskumy, a realizujete nariadený archeologický výskum
rýchlo a efektívne…Hrôza je že investor si môže vybrať sám oprávnenú osobu…
Všetci sú na peniaze,len ja na hlavu… -
Informácie o licenčnom konaní
Názov: oprávnenie na vykonávanie archeologického výskumu
Charakteristika:
1. kategória: nenároková
2. dôvod existencie licenčného obmedzenia:
• podľa § 36 ods. 2 zákona č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu archeologický výskum je oprávnený vykonávať Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied; iné právnické osoby sú oprávnené vykonávať archeologický výskum iba na základe oprávnenia vydaného Ministerstvom kultúry SR
• zaistiť vykonávanie archeologického výskumu len takými právnickými osobami, ktoré spĺňajú podmienky na odborné vykonanie archeologických výskumov (zamestnávajú fyzické osoby s osobitnou odbornou spôsobilosťou v odbore archeologického výskumu) a odborné nakladanie s nálezmi v súlade s prijatým Dohovorom Rady Európy o ochrane archeologického dedičstva a zákonom č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu, chrániť archeologické nálezy (ktoré sú podľa § 40 ods. 5 zákona č. 49/2002 Z. z. vlastníctvom Slovenskej republiky) pred odcudzením
3. sledovaný verejný záujem:
• preventívne obmedziť zásahy, ktoré by mohli ohroziť, poškodiť alebo zničiť archeologické nálezy a náleziská ako súčasť nášho kultúrneho dedičstva, ktorého ochrana je verejným záujmom v zmysle Ústavy Slovenskej republiky
• ochrana archeologických nálezov ako majetku štátu pred odcudzenímPodmienky udelenia:
1. popis podmienok udelenia:
• zamestnávanie fyzickej osoby s vysokoškolským vzdelaním v príslušnom odbore, ktorá získa osobitnú odbornú spôsobilosť v odbore archeologického výskumu podľa § 35 ods. 4 písm. d) zákona č. 49/2002 Z. z. v termíne do 31.december 2003 v súlade s § 47 zákona č. 49/2002 Z. z.
• schopnosť zaistiť odborné nakladanie s nálezmi a dodržiavanie podmienok vykonávania výskumu podľa ustanovení § 39 ods. 1 až 5 a § 39 ods. 7 až 9 zákona č. 49/2002 Z. z., ako i vykonať záchranný archeologický výskum podľa § 37 ods. 2 zákona č. 49/2002 Z. z. v spojení s § 37 ods. 4 zákona č. 49/2002 Z. z.
2. postup v licenčnom konaní:
• žiadosti možno podávať priebežne písomnou formou (poštou alebo osobne v podateľni Ministerstva kultúry SR)
• podľa § 7 ods. 2 písm. a) zákona č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu žiadosti posudzuje Archeologická rada ako odborný poradný orgán ministerstva
• lehoty na rozhodnutie, spôsob oznámenia rozhodnutia, možnosti kontroly zo strany žiadateľa, možnosti odvolať sa a postup pri odvolaní sú upravené zákonom č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov2
3. požiadavky na kompletnosť žiadosti
• doklad o právnej subjektivite v prípade, ak právnická osoba nie je zriadená zákonom alebo ak právnická osoba nie je registrovaná Ministerstvom kultúry SR podľa zákona č. 115/1998 Z. z. o múzeách a galériách a o ochrane predmetov múzejnej hodnoty a galerijnej hodnoty v znení neskorších predpisov
• podpis štatutárneho zástupcu právnickej osoby
• informácia o zamestnávaní fyzickej osoby s vysokoškolským vzdelaním v príslušnom odbore, ktorá získala osobitnú odbornú spôsobilosť v odbore archeologického výskumu podľa § 35 ods. 4 písm. d) zákona č. 49/2002 Z. z. v termíne do 31. december 2003 v súlade s § 47 zákona č. 49/2002 Z. z.
• aktuálne údaje zverejňované na internetovej stránke MK SR – názov, adresa, číslo telefónu, číslo faxu, elektronická adresa, URL adresa právnickej osobyReferenti:
adresa na podanie žiadosti: Ministerstvo kultúry SR
sekcia kultúrneho dedičstva
Nám. SNP 33
813 31 Bratislava
referent: Mgr. Mária Medvecká
telefonické spojenie: nuladvapetdevetjednaštyrinulašesťKomisia:
Podklady pre rozhodnutie vo veci vydania alebo odňatia oprávnenia na vykonávanie archeologického výskumu právnickej osobe pripravuje odbor ochrany pamiatkového fondu, ktorý je začlenený do sekcie kultúrneho dedičstva MK SR. Žiadosti posudzuje Archeologická rada ako odborný poradný orgán ministerstva.
Zoznam členov Archeologickej rady:
PhDr. Matej Ruttkay, CSc., predseda Archeologickej rady, Archeologický ústav SAV Nitra
PhDr. Peter Baxa, člen, Pamiatkový úrad SR – Krajský pamiatkový úrad Bratislava
PhDr. Zdeněk Farkaš, PhD., člen, Slovenské národné múzeum Bratislava
PhDr. Dárius Gašaj, člen, Východoslovenské múzeum Košice
PhDr. Ivan Cheben, CSc., člen, Archeologický ústav SAV Nitra
PhDr. Jozef Labuda, CSc., člen, Slovenské banské múzeum Banská Štiavnica
PhDr. Marta Mácelová, členka, Stredoslovenské múzeum Banská Bystrica
PhDr. Jozef Moravčík, člen, Považské múzeum Žilina
PhDr. Karol Pieta, DrSc., člen, Archeologický ústav SAV Nitra
Doc. PhDr. Michal Slivka, CSc., člen, Filozofická fakulta UK Bratislava
PhDr. Ladislav Veliačik, DrSc., člen, Archeologický ústav SAV Nitra
Tajomník komisie nie je jej členom, funkciu vykonáva zamestnanec MK SR:
Ing. arch. Jaroslav Liptay, CSc, pracovník odboru ochrany pamiatkového fondu sekcie kultúrneho dedičstvaRozhodnutie Ministerstva kultúry SR vo veci vydania alebo odňatia oprávnenia na vykonávanie archeologického výskumu schvaľuje generálny riaditeľ sekcie kultúrneho dedičstva Ing. Martin Kováč.
rezerva:
Dôvodovka k zákonu:
Archeologický výskum je podľa zákona č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu definovaný ako súhrn odborných činností zameraných na vyhľadávanie, identifikáciu, vyhodnocovanie, dokumentáciu a na záchranu archeologických nálezov a nálezísk, ako aj na vyhľadávanie a zber hnuteľných archeologických nálezov na povrchu zeme, v zemi a pod vodou.
Podľa § 36 ods. 2 zákona č. 49/2002 Z. z. archeologický výskum je oprávnený vykonávať Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied; iné právnické osoby sú oprávnené vykonávať archeologický výskum iba na základe oprávnenia vydaného Ministerstvom kultúry SR.
Osobitnou časťou návrhu zákona je problematika výskumov s dôrazom na archeologický výskum, ako aj na ochranu archeologických nálezov. Ustanovujú sa podmienky výskumu, opatrenia proti nepovoleným výskumom a právo nálezcu náhodného nálezu na odmenu, ak sa tak nestalo pri nelegálnych činnostiach a výskumoch. Náhrada majetkovej ujmy pri vykonávaní výskumov sa rieši vo všeobecných ustanoveniach o majetkovej ujme. Táto časť zákona je v súlade s prijatým dohovorom členských štátov Rady Európy o ochrane archeologického kultúrneho dedičstva (Malta január 1992).
Návrh zákona po prvý raz vymedzuje ”ochranu pamiatkového fondu” ako určitú konkrétnu činnosť, ktorá spočíva najmä v predchádzaní a obmedzovaní takých zásahov do kultúrnych pamiatok a pamiatkových území, ktoré ich ohrozujú, poškodzujú alebo ničia (v preventívnych opatreniach),
V súlade s prijatým Dohovorom Rady Európy o ochrane archeologického dedičstva sa návrh zákona dotýka aj archeologických nálezov a nálezísk, ktoré nie sú vyhlásenými kultúrnymi pamiatkami alebo pamiatkovými územiami, ale sú predmetom odbornej evidencie s cieľom perspektívne ich zahrnúť do pamiatkového fondu, aby sa zabezpečila ochrana v rámci územného konania a stavebného konania v procese výstavby alebo inej hospodárskej činnosti. V súlade s Ústavou Slovenskej republiky sa ochrana pamiatkového fondu definuje ako predmet verejného záujmu.
Dohovor Rady Európy o ochrane archeologického dedičstva, ktorý Slovenská republika ratifikovala (Oznámenie MZV SR č. 344/2001 Z. z.)
Povinnosti podľa rozhodnutia:
1. zabezpečovať vykonávanie výskumu prostredníctvom fyzickej osoby s vysokoškolským vzdelaním v príslušnom odbore s tým, že táto fyzická osoba získa osobitnú odbornú spôsobilosť v odbore archeologického výskumu podľa § 35 ods. 4 písm. d) zákona č. 49/2002 Z. z. v termíne do 31. decembra 2003 v súlade s § 47 zákona č. 49/2002 Z. z.2. dodržiavať pri vykonávaní výskumu podmienky vykonávania výskumu podľa ustanovení § 39 ods. 1 až 5 a § 39 ods. 7 až 9 zákona č. 49/2002 Z. z.:
a) podľa § 39 ods. 1 zákona č. 49/2002 Z. z. pred začatím výskumu uzatvoriť s vlastníkom národnej kultúrnej pamiatky alebo s vlastníkom nehnuteľnosti, na ktorej sa má výskum vykonať, dohodu, v ktorej sa určia podmienky vykonania výskumu,
b) podľa § 39 ods. 2 zákona č. 49/2002 Z. z. pri vykonávaní výskumu prihliadať na záujmy chránené osobitnými predpismi, spolupracovať s orgánmi zabezpečujúcimi ochranu týchto záujmov a chrániť práva a oprávnené záujmy vlastníkov nehnuteľností a iného majetku,
c) podľa § 39 ods. 3 zákona č. 49/2002 Z. z. vykonávať výskum a nakladať s nálezmi v súlade s rozhodnutím krajského pamiatkového úradu, v ktorom určí druh, rozsah, spôsob vykonávania, predpokladaný termín skončenia výskumu a nakladanie s nálezmi,
d) podľa § 39 ods. 4 zákona č. 49/2002 Z. z. vykonávať výskum len podľa príslušných medzinárodných zmlúv v súlade s aktuálnymi vedeckými poznatkami a s použitím vhodných, najmä nedeštruktívnych metód,
e) podľa § 39 ods. 5 zákona č. 49/2002 Z. z. do 15 dní oznámiť krajskému pamiatkovému úradu začatie výskumu na národnej kultúrnej pamiatke, na pamiatkovom území alebo na území ochranného pásma,
f) podľa § 39 ods. 7 zákona č. 49/2002 Z. z. vykonať opatrenia proti poškodeniu, znehodnoteniu, zničeniu alebo odcudzeniu nálezu; výskum vykonať len ak je zabezpečená následná ochrana nálezov alebo odstránenie nepriaznivých následkov výskumu,
g) podľa § 39 ods. 8 zákona č. 49/2002 Z. z. spracovať odborné poznatky získané výskumom vo výskumnej dokumentácii,
h) podľa § 39 ods. 9 zákona č. 49/2002 Z. z. odovzdať bezodplatne jedno vyhotovenie výskumnej dokumentácie krajskému pamiatkovému úradu.3. vykonať záchranný archeologický výskum podľa § 37 ods. 2 zákona č. 49/2002 Z. z. v prípade určenia Ministerstvom kultúry SR podľa § 37 ods. 4 zákona č. 49/2002 Z. z.
4. oznámiť Ministerstvu kultúry SR bezodkladne každé ukončenie pracovnej zmluvy s fyzickou osobou, prostredníctvom ktorej zabezpečuje vykonávanie výskumu, ako i každú zmenu údajov o oprávnenej právnickej osobe zverejňovaných Ministerstvom kultúry SR (názov, adresa, číslo telefónu, číslo faxu, elektronická adresa, URL adresa).
Toto oprávnenie môže byť odňaté podľa § 36 ods. 4 zákona č. 49/2002 Z. z. právnickej osobe, ak zanikli alebo boli porušené podmienky, za ktorých jej bolo oprávnenie udelené.
-
Problémom v Leviciach (in memoriam) a v Trenčíne je aj to, sa nevykopal bežný archeologický horizont – pravek, Rimania, Kelti, Slovania, Maďari, hroby (a pod.), ale torzá reálnej a mohutnej novovekej architektúry. To však nie je zakorenené v bežnom (konzervatívnom – AÚ SAV) vedomí obce archeológov, ktorá si nálezy zjavne uzurpovala IBA pre svoj odbor – ale len na základe toho, že boli rukodielnymi nálezcami. Tieto veci teda nemali posudzovať výlučne archeológovia – či už “miestna (samozvaná) komisia”, alebo impotentná “Archeologická rada”, ale práve “Pamiatková rada” (obe však s neschopným tajomníkom a prevažne ultragerontickým členstvom), ak už v jednom z uvedených prípadov nevedel (nechcel) rozhodnúť hlavný orgán príslušný podľa ZÁKONA – krajský pamiatkový úrad… (Pravda, ani v Trenčíne sa stavebné povolenie nezrušilo, resp. nie je známe iné faktické opatrenia /a články v novinách nimi nie sú/ – zajtra môžu legálne bagrovať.)
-
V Trenčíne potrebujú aj garáže a pozri ten postoj opravdových ochranárov pamiatok.Pani riaditeľka KPÚ vám všetkým ukázala ako sa to robí.
Ale pán šéf Matej by si vedel predstaviť aj posunutie opevnenia…Keby čo? Sponzoring???Pravdepodobne je to predsunuté opevnenie mesta a pochádza zo 16. alebo 17. storočia. Tento nález je významný z celoslovenského hľadiska, opevnenie takéhoto charakteru sa inde na Slovensku nezachovalo. Preto dávame podnet na zapísanie objektu za kultúrnu pamiatku,” povedala Eva Gazdíková, riaditeľka Krajského pamiatkového úradu v Trenčíne.
…
Nález skomplikoval situáciu súkromnej spoločnosti, ktorá stavbu financuje. Bude musieť prerábať pôvodné projekty, aby sa staré mestské opevnenie zachovalo. Pamiatkari chcú, aby zostalo na tom istom mieste, kde je teraz, Ruttkay pripúšťa možnosť, že múr by sa dal posunúť o pár metrov ďalej. “Záleží na rozhodnutí pamiatkového úradu. Od toho závisí rozhodnutie stavebníka, či vôbec bude v stavbe pokračovať. A od toho zase závisí celý výskum, pretože ak nebude pokračovať v stavbe, tak ďalšiu časť nebudeme odkrývať,” dodal Matej Ruttkay.
…
Zhrniem: Pani riaditeľka dáva podnet na vyhlásenie nájdeného opevnenia za nehnuteľnú pamiatku, pán riaditeľ by z neho prípadne urobil hnuteľnú…
Počuli archeológovia niekedy o Benátskej charte (1964)?
“ČL. 7. Pamiatka je neoddeliteľná od histórie, ktorej je svedkom, taktiež od prostredia, do ktorého je umiestnená. Preto premiestnenie celej pamiatky alebo jej častí je neprípustné. Výnimočne je prípustné v prípade, ak ide o záchranu pamiatky, alebo keď sa jedná o významný národný alebo medzinárodný záujem.“ -
Zhrniem: Pani riaditeľka dáva podnet na vyhlásenie nájdeného opevnenia za nehnuteľnú pamiatku, pán riaditeľ by z neho prípadne urobil hnuteľnú…
Počuli archeológovia niekedy o Benátskej charte (1964)?
“ČL. 7. Pamiatka je neoddeliteľná od histórie, ktorej je svedkom, taktiež od prostredia, do ktorého je umiestnená. Preto premiestnenie celej pamiatky alebo jej častí je neprípustné. Výnimočne je prípustné v prípade, ak ide o záchranu pamiatky, alebo keď sa jedná o významný národný alebo medzinárodný záujem.“Počuli ste, že nehnuteľnú pamiatku možno premiestniť podľa slovenského právneho poriadku – ktorým Benátska charta nie je? Počuli ste, že úpodobnú vec pripustilo MK SR v súvislosti so staromestským aj petržalským predmostím Starého mostu v Bratislave – čo je už skutočne “iný” rozsah stavebných a priestorových hmôt?
-
Navyše, celá charta je o ničom, keďže veta druhá popiera vetu prvú, ktorá sa tvári ako-tak zásadne a nekompromisnícky.
Aj Tatranský či iný národný park SR takto budú obdobným postupom tvoriť čoskoro iba lanovky, hotely, motely a penzióny…
Manierov naučených a (možno) platných v roku 1964 sa tak ľahko nezbavíš. -
Peniaze hýbu svetom.Aj pamiatok…A tak sa pamiatky premiestnujú,v horšom prípade končia na skládke stavebného odpadu.Aj v Lv bola alternatíva rozrezať a postaviť v parku,no to by stálo peniaze a Hošštaflerom by sa menej ušlo.Nikto nedá zo svojho,ale cudzie by lopatou rozhadzoval…
Trenčín je mesto kde pamiatky bránia-Levice kde ich boria.
A to stretnut turistu v Leviciach je rarita,vTrenčíne denna realita.V Tn majú bezplatné múzeum v bezplatnom bezbarierovom WC,v Lv WC múzeálne síce tiež bezplatné ,ale smrad priam historický.
Je to všetko aj o postoji samosprávy,kde si históriu ctia – tam ju aj chránia.
Log in to reply.