-
Archeologia bagrom
-
Zdravím páni a dámy….
Vidím, že diskusia sa celkom pekne rozbehla :) tak idem do radu od svojho posledného príspevku:
1. annag – názory na pamiatkový zákon a jeho efektivitu sa očividne rôznia a je to normálne. Pravdu povediac mňa netrápi ani tak zákon, pretože ten je výtvorom ľudí a je teda jasné, že dokonalý nebude. Okrem toho každý z nás dobre vie, že zákon môže byť akýkoľvek, keď ho niekto chce obísť, dokáže to. Stačí využiť inú vetu, alebo ooponovať iným zákonom. Ja nie som právnik a tak akokoľvek si prečítam a naštudujem zákon, vždy ho môžem pochopiť inak ako stavebník. Preto podľa môjho názoru by mal mať AúSAV vlastného právnika resp. právnikov, ktorí by riešili tieto problémy, prípadne pomáhali v prípadoch, o ktorých sa tu bavíme (Trenčín, Levice). S čistým svedomím priznávam, že som archeológ a nie právnik! To znamená, že človek sa dohodne v medziach svojich vedomostí (nehovoriac o tom, že ja osobne nedohadujem takéto dôležité veci, som skôr na vedu a tieto veci nechávam na vedúcich výskumov).
2.Ďalším problémom je, že Slováci majú extrémne malý záujem o svoju minulosť a nedokážu ju propagovať a chváliť sa ňou tak ako iné národy okolo nás. Osobne mám pocit, že toto je spôsobené minimálnym záujmom o pamiatky v minulom režime – ľudia skrátka nie sú na to zvyknutí. A je ťažko vypracovať nejakú tradíciu, keď tu niekoľko desiatok rokov vládol úplne opačný štýl. Stačí si pozrieť návštevnosť múzeí a pamiatok, aj keď dosť tu robí aj štýl prezentácie (myslím tým tie poznámky o stave múzeí, platení a podobne).
3. zákon: presne si to trafil – to s tou autoritou je takisto podľa mňa vec minulého režimu, kedy o archeológoch a archeológii či kultúrnych pamiatkach nebolo nič počuť – myslím, že tým sa z archeológie stala málo známa veda, ktorej výsledky síce ľudia občas videli v televízii, či sa učili v škole, ale pochybujem, že si niekto niekedy uvedomil, čo všetko týmto výsledkom predchádzalo… To znamená, že archeológovia majú dosť ťažkú prácu len v tom, aby si ľudia zvykli nielen na výsledky ich práce, resp. na nálezy v múzeách, ale aj na to, že keď niečo nájdem mám zavolať archeológa, historika, pamiatkára, muzeológa a pod. nech ten rozhodne a nediskutovať o tom a hlavne nevyjednávať (teda možno o peniazoch, to sa asi nedá zmeniť, ale určite nie o čase, ktorý je potrebný na kvalitné preskúmanie, či záchranu pamiatky).
4. zákon: v ďalšej poznámke takisto súhlasím – príprava územnoo plánovacej dokumentácie je z môjho pohľadu čistý chaos. Z môjho pohľadu je tu pre mňa ako archeológa úplne zbytočná byrokracia, týkajúca sa vyjadrení k stavbe a predpokladu nálezu či nie. To je taká blbosť akú som nikdy nevidel. Ja môžem mať prázdne územie 20 kilometrov okolo, a práve v mieste stavby môže byť lokalita o ktorej nikto nevie. Druhý prípad je opačný. Môže byť stavba priamo na známej archeologickej lokalite a keď tam prídem, zistím, že práve stavba nič neporuší. Stávajú sa obidva prípady? Načo teda sa majú archeológovia vyjadrovať k stavbe? Podľa mňa by mala byť oznamovacia POVINNOSŤ na každý jeden výkop! VYlúčila by sa hŕba zbytočnej korešpondencie. To je ale iba jedna stránka veci. Nastal by iný problém – Na Slovensku je stavebná činnosť v takom merítku, že by ju nestíhalo odsledovať ani 10 archeologických ústavov. Tým sa dostávame k téme “súkromné archeologické spoločnosti” ->
5. asom tam – tá Tvoja poznámka o zakladaní si súkromných archeologických spoločností je trošku mimo. Pozri si zakladateľov, resp. majiteľov súkromných archeologických spoločností…. Pochybujem, že ktorýkoľvek slovenský vyštudovaný archeológ by mal finančné prostriedky na založenie si vlastnej firmy (a to vravím aj z vlastnej skúsenosti). A to že sú v nich zamestnaní aj archeológovia je myslím jasné z názvov a zamerania dotyčných firiem. Okrem toho nechápem prečo by nemali existovať archeologické firmy? Okrem toho, tie existujú všade na svete. Je to úplne normálny a bežný vývoj, tak prečo by Slovensko malo byť výnimka? To, že investor si môže vybrať sám oprávnenú osobu, je takisto zakorenené v zákonoch… A správanie, či svedomie iných archeológov je problém ľudskej povahy a to sa netýka iba archeológov. Ťažko je všetkých hádzať do jedného vreca, to je trošku obmedzený pohľad….
6.asom tam – k tomu Trenčínu a Leviciam – páči sa mi ako vie niekto argumentovať dvomi podobnými prípadmi a ohovárať všetkých, že nič nerobia…. Okrem toho, ja od istého času nečítam čo sa píše v novinách. Viem, že to je vždy iba polopravda, či zveličovanie, aj keď nie vždy (a to takisto poznám z viacerých osobných skúseností) Človek tam vyzerá dosť blbo, keď je citovaná jedna veta vytrhnutá z kontextu, alebo je podaná úplne inak, ako ju človek myslel (poznámka na okraj: až keď som dal niekoľko rozhovorov a videl, počul, alebo čítal výsledky, som pochopil averziu politikov voči novinárom).
Ja som v Trenčíne bol len pozrieť jeden deň, keď sa výskum začínal, pretože som bol na inom výskume. Ten výskum v TN bežal niekoľko mesiacov. To ako sa naloží s pamiatkou je podľa mňa vecou majiteľov pozemkov, vlastníkov, nájomcov, či samospráv. Archeológ doporučí zachovanie, ži zakonzervovanie pamiatky, ale pochybujem, že by malo byť mojou povinnosťou chodiť tam tri krát za týždeň kontrolovať, či je daná pamiatka neporušená. To je z môjho pohľadu naozaj povinnosť vlastníka, správcu resp. štátu (ak je pamiatka taká dôležitá).
Čo ma trošku štve, že všetci tu hovoríte iba o pár prípadoch, ktoré boli medializované, pretože tam nastal problém. Na Slovensku prebehne ročne niekoľko stoviek výskumov a veľká väčšina z nich prebehne v poriadku, je dosť času, prípadne výskum beží súbežne so stavbou. Problém Slovenska je práve zachovanie nehnuteľnej pamiatky. A to už je podľa mňa čisto na právnikoch. Keď sa dotyční odborníci (pretože nemusí ísť len o archeológov) zhodnú, že sa má pamiatka zachovať, má sa to rešpektovať a nediskutovať o tom. A má sa riešiť ako ju zachovať a dodržať funkčnosť stavby. Z niektorých príspevkov tu mi pripadá, že by ľudia brli to, že dané stavby sa zrušia. To je pekné, beriem to. V tom prípade ma ale mrzí iná vec. Tým istým štýlom by som mal tvrdo postupovať aj v ostatných prípadoch – na každej archeologickej lokalite. Valná väčšina pamiatok je ničená poľnohospodármi (orba a pod.) = zakážeme im obhospodarovať polia. Vezmime si lokalitu pri Vrábloch – sídlisko svetového významu z doby bronzovej – cca 15 hektárov veľké. To by mňa potešilo, keby sa tam neoralo a nepokračovalo v ničení… A takýchto sú tisícky na Slovensku. Okrem toho v modernom pojatí nie je lokalita iba sídlisko, ale aj jeho okolie (areál dostupnosti, súvisiaci s rôznymi činnosťami), čiže ja nájdem lokalitu a zakáže stavať v okruhu 5-10 km okolo nej. Čiže môžeme vydať zákaz stavať na celom Slovensku. Zákaz obrábať pôdu a pod. budú nasledovať?!?!?!?
Tá problematika je trošku zložitejšia ako si vy páni myslíte. Potom nechápem, ako môže niekto protestovať, keď Matej Ruttkay navrhne posunutie pamiatky o niekoľko metrov. Poznáte niekto napr. Abú Simbel?7. Nakoniec by som chcel poznamenať a to iba raz: Prosím všetkých normálnych ľudí, ktorí sa zúčastňujú tejto diskusie, aby podľa môjho vzoru a s radosťou ignorovali poznámky podpísané menom Ondrej Žaár – dotyčný anonymný imbecil dokázal svoju “inteligenciu” už svojou poznámkou a tým, že sa podpísal mojim menom. Ja svoju identitu neskrývam, dá sa ľahko zistiť na internete ako aj tu na Obnove, keď si človek vie spojiť dve a dve… Je smutné, že podobní mongoloidi, ktorí v živote pravdepodobne nič nedokázali majú prístup na internet, kde si pod rúškom anonymity kompenzujú svoju životnú prehru a hrajú sa na zaujímavých a veľkých hrdinov…. Týmto ho zdravím a želám mu veľa úspechov ďašom cyber-živote :evil:
Ďakujem
-
Tá problematika je trošku zložitejšia ako si vy páni myslíte. Potom nechápem, ako môže niekto protestovať, keď Matej Ruttkay navrhne posunutie pamiatky o niekoľko metrov. Poznáte niekto napr. Abú Simbel?
Nerád by som túto diskusiu príliš rozširoval, aby sa nerozplynula do stratena, ale nedá mi sa neohlásiť: Poznám Abu Simbel, aj to, aký “experiment” podstúpil.Boli “budovateľské” päťdesiate roky 20. storočia, keď sa mladá Egyptská republika podujala postaviť s pomocou Sovietskeho zväzu Asuánsku priehradu. Ekonomické a politické dôvody pre stavbu zatienili jej negatívne kultúrne a environmentálne vplyvy: buď ich nedocenili alebo sa nimi jednoducho nikto ani nezaoberal. Projekt podnietil medzinárodné úsilie na záchranu starovekých pamiatok, ktoré mali zostať “pochované” pod hladinou vodnej nádrže.
Súčasne so začiatkom stavebných prác v roku 1960 sa pod patronátom UNESCO rozbehli záchranné operácie. Realizovali sa záchranné výskumy a 24 najvýznamnejších pamiatok bolo presunutých na nové miesta. Z nich sú najznámejšie veľký a malý skalný chrám, ktoré dal postaviť faraón Ramesse II. Veľký v lokalite neskôr známej ako Abu Simbel. Dva menšie chrámy skončili až v ďalekom zahraničí – jeden v Madride a druhý v New Yorku.
V rokoch 1964-1968 obidva chrámy z Abu Simbel-u obkopali, rozrezali na obrovské bloky (s hmotnosťou v priemere 20 ton, maximálne 30 ton), presunuli a opäť poskladali 65 metrov vyššie a 200 m ďalej a nakoniec prikryli umelými pahorkami. Premiestnenie chrámov stálo približne 40 miliónov US dolárov.Predpokladám, že práve táto “egyptská” skúsenosť je v pozadí formulácie z Benátskej charty, citovanej v niektorom predchádzajúcom diskusnom príspevku. Pridávam originálne anglické znenie príslušného článku, aby sme sa prípadne neťahali o slovíčka:
Article 7. A monument is inseparable from the history to which it bears witness and from the setting in which it occurs. The moving of all or part of a monument cannot be allowed except where the safeguarding of that monument demands it or where it is justified by national or international interest of paramount importance.
P.S.: Dá sa považovať zámer postaviť hotel alebo garáže na určitom mieste za predmet mimoriadneho národného alebo medzinárodného záujmu?
P.S.2: Práve v týchto dňoch sa rozleteli na úrady žiadosti o premiestnenie nehnuteľnej národnej kultúrnej pamiatky – ruiny bývalého dominikánskeho kláštora v Banskej Štiavnici… Kvôli hotelu a jeho podzemnému parkingu, ako ináč.
-
Dexter ty si nafajčený?To nemyslíš vážne.
To ako sa naloží s pamiatkou je podľa mňa vecou majiteľov pozemkov, vlastníkov, nájomcov, či samospráv. Archeológ doporučí zachovanie, ži zakonzervovanie pamiatky, ale pochybujem, že by malo byť mojou povinnosťou chodiť tam tri krát za týždeň kontrolovať, či je daná pamiatka neporušená. To je z môjho pohľadu naozaj povinnosť vlastníka, správcu resp. štátu (ak je pamiatka taká dôležitá).
Je mi jasné že nepotrebujete len právnikov,ale aj detoxikáciu od návykových látok,ako som videl.
Vieš si predstaviť vodiča ,čo nepozná pravidlá cestnej premávky?Snáď je vašou povinosťou poznať zákony,ktoré mate napĺnať,riadiť sa nimi a dbať na ich dodržovanie.
Okrem iného nehádžem vás všetkých do jedného vreca,no nerob z niektorých nadludí!!!Myslím že si vážim in memorial Kričku,Balašu,Janšáka,Kmeťa.Dokonca aj živých M.Slivku,K.Pietu M.Ruttkaja a i iných.Že nezbožńujrm teba asi nie je môj problém,ale ani nič proti tebe nemám,až na tie nie najlepšie názory. -
Archeológia s mecénom
Na Slovensku možno nikdy nebudú bohatí mecéni podporujúci vedu či umenie. Dokonca aj samotné slovo mecén nám znie akosi cudzie. Lenže je tu výnimka. Vďaka štedrej podpore jedného človeka funguje Slovenský archeologický a historický inštitút (SAHI).Na slovenské pomery znie ten príbeh dosť neuveriteľne. Vlani na Slovensku vzniklo občianske združenie s ambíciou stať sa inštitúciou, ktorá robí vlastné archeologické výskumy, a to aj v zahraničí. Chce podporovať aj historický výskum, robí vedecké kolokviá a je vydavateľom populárneho historického časopisu. Už dnes toto združenie zamestnáva na plný úväzok sedem archeológov a hľadá ďalších. V inzerátoch SAHI sa okrem iného píše: „výhodné finančné ohodnotenie, vyššie než v iných vedeckých inštitúciách“. O kvalitných softvérových programoch či notebooku, ktorý získajú hneď pri nástupe, sa kolegom v štátnych inštitúciách môže len snívať. Aj preto si dnes SAHI už vraj môže medzi mladou generáciou archeológov vyberať tých najlepších.
Dobré finančné zázemie občianskeho združenia SAHI zabezpečuje zatiaľ v prvom rade silný mecén.
Širokej verejnosti nie je jeho meno známe, nie je to žiadna veľká celebrita, ale to meno dobre poznajú právnici a podnikatelia (pozri stĺpček). JUDr. Zoroslav Kollár má podľa údajov časopisu Týden majetok v hodnote päť miliárd korún. Sám túto informáciu považuje za korektnú. Pred pár týždňami sa doktor Kollár rozhodol aj pre vlastnú medializáciu. Jeho tvár sa objavila na titulke life-stylového magazínu Prečo nie? Kollár v ňom verejne hovorí nielen o podnikaní, ale aj o svojej vášni – archeológii. Nie je to však len nejaké amatérske kopanie pre radosť, Kollár sa so svojím inštitútom dostal na atraktívnu archeologickú lokalitu v severnej Sýrii, kde hľadá stále neobjavené mesto Vašukanni, centrum významnej starovekej ríše Mitanni. Táto ríša existovala v období rokov 1700 – 1200 pred Kristom. Mittani bola manželstvami poprepájaná so starovekým Egyptom. V čase najväčšieho rozmachu v poslednej tretine 15. storočia p.n. l. mitannskí vládcovia ovládali rozsiahle oblasti Sýrie, Anatólie a Mezopotámie.
Lokalita, na ktorej robí výskum aj SAHI, sa označuje za veľmi pravdepodobné miesto, kde by sa centrum Mitanni mohlo nachádzať.
Licenciu na výskum v lokalite Tell Fecheriye získala Slobodná univerzita v Berlíne. Nemala však dosť financií. Tie ponúkol Zoroslav Kollár, a tak sa mohlo SAHI zapojiť do výskumu. Pre slovenskú archeológiu, ktorá nemá často možnosť podieľať sa na výskume vo významných starovekých centrách, je to veľká príležitosť. (Archeologický ústav SAV robí výskum na kuvajtskom ostrove Failakav v Perzskom zálive.).združenie
Peter Valent, asistent doktora Kollára, je zhodou okolností vyštudovaný archeológ. V spoločných rozhovoroch asi pred dvoma rokmi dospeli k tomu, že nebudú finančne podporovať existujúce štátne výskumné inštitúcie, ale založia si vlastnú archeologickú a historickú spoločnosť. „Bol to veľký sen doktora. Kollára už od jeho štúdií,“ hovorí Valent. „Vďaka inštitútu si môže plniť svoj chlapčenský sen: Podieľať sa na významných svetových výskumoch.“
Peter Valent oslovil s ponukou najprv archeológa Drahoslava Hulínka. „Peter mi povedal, že je tu ambícia robiť archeologický výskum v Sýrii a že ho financuje pán doktor Kollár,“ spomína Hulínek. „Ja som to meno dovtedy nepočul, tak som ostal v pomykove. Vôbec som si nevedel predstaviť, že by sa niečo také mohlo stať na Slovensku. Neveril som, že to môže byť pravda.“ Ponuku však prijal a dnes je presvedčený, že SAHI má budúcnosť. „Je to dlhodobý projekt, naši zamestnanci majú zmluvy na dobu neurčitú. V SAHI vidia perspektívu aj vďaka tomu, že tu nie je taká závislosť od peňažnej podpory zo štátnych zdrojov.“
Vzorom Dr. Kollára je vraj lord Carnavon, anglický šľachtic, ktorý začiatkom minulého storočia financoval výskum Howarda Cartera. Tomu sa podarilo objaviť Tutanchamónovu hrobku. Kollár sa na vykopávkach v Sýrii aj sám zúčastňuje, navyše je v tiráži časopisu Historická revue vedený ako fotograf tohto časopisu. Rozhodne je to najbohatší fotograf v slovenskej žurnalistike. „To nie je nejaká hračka bohatého človeka. Je za tým reálna práca fotografa, dokonca si fotografie aj sám upravuje,“ hovorí Hulínek..vydrica
Hulínek, Valent a Kollár založili vlani v máji občianske združenie Slovenský archeologický a historický inštitút. Kúpili krachujúci časopis Historická revue, zamestnali archeológov a historikov. Do svojho tímu získali prof. Tatianu Štefanovičovú, ktorá pôsobila na katedre archeológie, a tiež bývalú vedúcu NKP Devín Veroniku Plachú. Aj vďaka týmto menám získali od ministerstva kultúry licenciu na archeologický výskum, ktorý môžu vykonávať aj na Slovensku.
Dnes po poldruharoku existencie má SAHI sedem archeológov, sieť spolupracovníkov, má vlastné priestory, knižnicu, dobré materiálne i technické vybavenie. Usporiadali už jedno medzinárodné vedecké kolokvium, podporujú vedecký výskum o Móricovi Beňovskom, oživili časopis Historická revue a čoraz viac sa presadzujú aj pri získavaní objednávok na Slovensku, aby robili archeologický prieskum vyplývajúci investorom zo zákona. To je oblasť, kde sa dá aj zarobiť. Preto na Slovensku vznikli už tri súkromné archeologické spoločnosti, ktoré ponúkajú takéto služby. No a SAHI so silným podnikateľským zázemím a kontaktmi si dokáže takéto zákazky zohnať. Príkladom je práve výskum na Vydrici.
Od júna tohto roku robí SAHI jeden z najatraktívnejších slovenských výskumov – pod úpätím Bratislavského hradu v oblasti bývalého Podhradia, a to v rámci prípravy projektu Vydrica.
„Na bežné náklady sa snažíme zarobiť si ponúkaním nášho servisu pre investorov, ale na veľké projekty získavame peniaze z grantov a od nášho mecéna,“ hovorí Valent, ale dodáva: „Sme nezisková organizácia, teda to, čo zarobíme, ide do časopisu a do výskumných projektov.“ Projekty v zahraničí však fungujú najmä vďaka mecénovi. „Náš mecén má celý komplex firiem, ktoré mu zabezpečujú služby a my ten servis môžeme využívať,“ pripomína Hulínek a dodáva, že vďaka tomu sa ich archeológovia môžu zaoberať len svojou prácou a nemusia riešiť právnické či ekonomické záležitosti..problém?
Oprávnenie na archeologický výskum, ktoré udeľuje ministerstvo kultúry, doteraz získali len tri súkromné subjekty. Viac ako dvadsiatku ďalších licencií si rozdelili „oficiálne“ inštitúcie ako univerzitné fakulty, múzeá, Pamiatkový úrad či Archeologický ústav SAV. Ako sa tieto organizácie pozerajú na svojich nových konkurentov?
Podľa Hulínka má SAHI počiatočné obdobie nedôvery z ich strany už za sebou. Karol Pieta, predseda Archeologickej rady, poradného orgánu ministerstva kultúry, má iný názor: „Neradi sa na to pozeráme, pretože sú to zvláštne štruktúry, ktoré nezabezpečujú v plnom rozsahu spätnú väzbu, to znamená konzervovanie, starostlivosť o nálezy, ich spracovanie, ich vedecké vyhodnotenie, pretože jednoducho ich základnou činnosťou je terénna práca.“ Podľa Pietu problém nespočíva v tom, že by tieto firmy niečo zle vykopali, ale v tom, že materiál ide okamžite do skladu. Ideálne by pritom bolo, „aby ten, čo to vykope, to aj vyhodnotil a spracoval.“ Pieta, inak tiež pracovník Archeologického ústavu, hovorí, že neporovnateľne väčšou zárukou, že sa s pamiatkami bude lepšie zaobchádzať, sú akademické alebo univerzitné pracoviská.
Pietove konkrétne skúsenosti (kontroluje napríklad prácu spoločnosti Terra Antiqua) so súkromnými archeológmi pritom nie sú zlé. Nepáči sa mu len princíp, že môžu vytvárať zisk, čo je možné práve pri záchrannom archeologickom výskume, ktorý je nevyhnutné vykonať napríklad pri príprave stavieb, teda aj na Vydrici.
„Mne sa nepáči, že ústami odborného garanta, profesorky Štefanovičovej, SAHI deklarovala, že ťažiskovo bude pracovať v zahraničí a len úplne výnimočne na Slovensku,“ hovorí Pieta. „Po roku to už nie je pravda a najväčšie výskumy vykonávajú na Slovensku. Tak neviem, kde je hranica medzi filantropiou a dobre plánovaným podnikaním. Len čas ukáže, či ide naozaj o filantropiu, alebo je to spojené so servisom pre nejakú stavebnú loby.“
To je pravda, filantropia a mecénstvo sa nedajú vynútiť. Zakiaľ však trvajú, zaslúžia si SAHI ako aj samotný Zoroslav Kollár uznanie. Archeológia ich zjavne baví, majú svoje ciele a plány do budúcnosti a Kollárov príklad možno pritiahne aj ďalších bohatých ľudí, ktorí si budú chcieť splniť svoje sny a podporiť niečo zmysluplné.Zrejme ja a ani Pieta nie sme normálny,presne o tomto to je.
-
Kto je Zoroslav Kollár
Skupina Zoroslava Kollára sa v 90. rokoch špecializovala na konkurzy a administratívno-násilné prebratia firiem. Zorganizovaná sústava firiem sa dokázala nielen postarať o konkurz, ale aj bankrotujúcu firmu pre budúceho záujemcu vyčistiť a predať za dobrú cenu. Ako fungovali?Možno stojí za zmienku citát zo staršieho vydania týždenníka TREND. Z obdobia, keď sa rôzne agresívne podnikateľské skupiny snažili preberať investičné fondy z prvej vlny kupónovej privatizácie: Do sídla spoločnosti Pro Populo v Poprade prišla 27. marca 1997 poštárka. Doniesla list s doručenkou od bratislavského advokáta Zoroslava Kollára. Na obálke nebola presne uvedená adresa, a tak pracovník fondu zadržal poštárku, aby sa spoločne pozreli, či pošta naozaj patrí fondu. „Naše prekvapenie bolo, že sme z obálky vytiahli prázdny papier. Zavolal som kolegov, no nevedeli sme vtedy, čo to znamená,” hovorí prokurista Pro Populo Peter Slimák. Poštárka a zamestnanci fondu pred notárom poskytli vyhlásenie, akú zásielku dostali.
Ako sa neskôr ukázalo, Z. Kollár konal za akcionára BMI Securities. Tí chceli zvolať valné zhromaždenie a prebrať fond. Keďže na prázdny hárok papiera predstavenstvo nereagovalo, BMI sa obrátilo na Krajský súd do Prešova. Ten na slovenské pomery zareagoval veľmi rýchlo. Podnet zo strany BMI dostal 5. mája a už o dva dni rozhodol. Zvolal mimoriadne valné zhromaždenie na 23. mája predpoludním. Predseda senátu Anton Oriňák vymenoval za predsedu valného zhromaždenia komerčného právnika Emila Čerevku zo Strážskeho, ktorý zastupoval BMI vo veci zvolania valného zhromaždenia, a splnomocnil ho všetkými úkonmi súvisiacimi s valným zhromaždením. Predseda senátu však nepovažoval za potrebné zvolať pojednávanie a vypočuť si niekoho zo strany predstavenstva Investičného fondu Pro Populo.
Z. Kollárovi sa podarilo v 90. rokoch vybudovať skupinu firiem aktívne pracujúcich na slovenských konkurzoch. Mal vplyvných zákazníkov, ako bola finančná skupina Istrokapitál. Jeho spolupracovníkov z firmy Kubík&Kollár, či z prepojených firiem, ako je anglický Labastrex, Magma Slov, Thorin, Merkuria, Maxim 2001, Esperia bolo možné nájsť pri mnohých zaujímavých konkurzoch. Spomenúť si možno na bratislavský Hydrostav, Adria Škrob, Preglejku Žarnovica, pokus o konkurz Istrochemu v Bratislave či mäsopriemysel Kabát. Z. Kollár v minulosti pracoval aj v orgánoch silného kupónového fondu VUB Kupón, ktorý skončil na kolenách.
Dnešný odhad jeho majetku v účtovnej hodnote je na úrovni 5 miliárd korún. Je spoluinvestorom v českom výrobcovi traktorov Zetor, ovláda Vitis Pezinok. Písať o ňom možno len opatrne – je skutočne dobrý právnik.autor je šéfreportérom týždenníka TREND
.gabriel Beer
Zdá sa že prešiel na pokánie a filan-tropuje.A jeho zbierky rastú a rastú až sa kaštiel preplní.
Na obrázku v Plus jeden Deň drží gíč?Či do toho nás nič? -
Archeológia s mecénom
Na Slovensku možno nikdy nebudú bohatí mecéni podporujúci vedu či umenie. Dokonca aj samotné slovo mecén nám znie akosi cudzie. Lenže je tu výnimka. Vďaka štedrej podpore jedného človeka funguje Slovenský archeologický a historický inštitút (SAHI)……Nechápem čo si mi tým chcel vysvetliť. Je to presne to čo som tu vravel. Archeológovia sami si nezakladajú súkromné archeologické spoločnosti! A to si týmto príspevkom krásne potvrdil…. Okrem toho ja proti súkromným spoločnostiam vôbec nič nemám a fandím im, pretože ich tu je treba. Ako som spomenul už vyššie, archeologický ústav nikdy nemôže zvládnuť výskumy po celom Slovensku sám… A tých firiem by malo byť omnoho viac…
Iba v jednej veci nesúhlasím. Podľa mňa práve oni by sa mali snažiť robiť výskumy čo najviac na Slovensku… Ale to by asi pre bežných ľudí nebolo až také atraktívne…. Druhá vec je vzájomná averzia archeologických organizácií voči sebe. Ale to nie je žiadna výnimka a už vôbec sa netýka iba archeológie – je to úplne normálna konkurencia.
-
-
Dexter ty si nafajčený?To nemyslíš vážne….
Zle som sa vyjadril. Nie to ako sa naloží s pamiatkou – o tom rozhoduje pamiatkový úrad na doporučenie AúSAV, ale starať o pamiatku a zabezpečiť ju proti znehodnoteniu by sa mal vlastník pod dohľadom pamiatkárov. Vo svete to tak bežne funguje a nikto s tým nemá nejaké extrémne problémy len Slováci…
A to že sa Ti nepáčia moje názory beriem, sú to iba moje názory. Mne sa Tvoje tiež nepáčia. Na to je tu tá diskusia… :)
-
Vazeni diskutujuci,
upozornujem, ze porovnavate cely rad neporovnatelnych veci.
Trencin – Levice su dve zasadne rozdielne zalezitosti – Levice obrovske zachovane mury vysoke cca 3m a siroke niekolko metrov. Trencin – cca 1m siroky zaklad muru (mozno predsunute opevnenie, ale mozno aj nie), Levice rychlo zburane, Trencin – prebieha legalny proces hodnotenia nalezu a prislusne urady prijmu rozhodnutie, ktore by mali akceptovat vsetky strany, t.j. ak pam. urad rozhodne zachovat, tak sa existujuci relikt zachova.
Upozornujem, ze sme po mnohych rokoch realizovali prvy plosny vyskum v centre Trencina – t.j. preskumala sa cela planovana plocha zastavby /zatial okrem vych casti, kde boli problemy z inz. sietami, tu sa bude pokracovat v druhej etape). Ak by sme mali snahu mat vyskum rychlo skrku a vyjst investorovi za kazdu cenu v ustrety, robili by sme vyskum tak, ako robili ine institucie na vacsine doterajsich stavieb v centre Trencina. Budem rad, ak ma niekto presvedci o opaku a rad si pozriem celkovy plan vyskumu susediacej CSOB (kde sa podla nasich inf. skumalo iba okolie zisteneho muru). Podobne to bolo aj na dalsich stavbach. Ked sme zacali vyskum, investor bol prekvapeny, ze to nenechame jednoducho iba vybagrovat, zdokumntujeme profil vykopu a koncime (to je zial velmi casta prax). My sme naopak stravili v stavebnej jame temer tri mesiace a skumalo sa vsetko – od novoveku po stredovek.
Pozrie sa vsetci po okoli, ci sa na stavbach vykonavaju skutocne vyskumy, alebo ci sa iba bagruje. Ano rychlobagrovanie je nesvar nasej doby, ale urcite to nie je prex Archeologickeho ustavu. Upozornujem ze Trencin nebol a som presvedceny, ze ani nebude odbagrovany.Este na upresnenie uvadzam, ze som nikde nenavrhoval nejaky posun muriva mimo priestor garazi. Vzdy som ako prvy variant uvadzal idealnu predstavu – zachovanie. Pripustam vsak aj druhy variant posun muriva (nie smerom bocnym) vertikalnym smerom, t.j. vyzdvihnutie zakladu o cca 2m do vysky. A aj to iba za podmieky, ze sa murivo premiestni v ucelenych 5-6ich blokoch. Takto by aj verejnost mohla priamo na povrchu vnimat povodne murivo.Pripominam, ze presun pamiatok nie je iba otazka budovatelskych cias. V poslednom obdobi sa napr. presunula objavena svatyna z prelomu letopoctu v Mohuci/Mainzi (zhodou okolnosti obchodne centrum s garazami – dnes je tam zaujimave muzeum), prednedavnom sa presunuli aj architektury na nam. republiky v Prahe, starsim prikladom je karolinske sidlo vo Frankfurte nad Mohanom (tiez na mieste garazi vertikalne vyzdvihnute).
Dennodenne sa objavia objekty, ktore by bolo vhodne zachovat. Verejnost citlivo reaguje najma na odkryte pohrebiska, ale ide aj o mnozstvo dalsich objektov – z poslednych napr. stredoveky dreveny dom v Trnave, vekomoravsky dreveny dom v Bratislave – Vydrici atd. Tu sa nejako nediskutuje. Kde je hrad v Ziline?, ide sa robit zastavba napriec opevnenim stredovekym mestom Zvolen – severna cast, Aupark Kosice, kde sa vyskum ranonovovekej pevnosti vybavil jednou vybagrovanou ryhou – a to napriek tomu, ze su tam stovky archeologickych nalezov zo 16.-17. stor. atd, atd.
Tiez nikto nediskutuje nad stavom realizovanych prezentacii, ktore casto chatraju – napr. kostol v Krasne. Prave AU SAV sa pricinil o vacsinu prezentacii archeologickych situacii – Ducove Liprovska Marta, Iza, Nizna-Mysla Koscelek, Nitra -hrad a dalsie.
Archeologicky ustav ma jednoznacne zaujem robit vyskumy poctivo. Urcite si neuzurpuje mat vsetky nalezy u seba. Jednoducho je fakt, ze ide o najvacsiu a najdlhsie posobiacu instituciu v tejto oblasti na Slovensku, takze logicky musi mat aj najviac nalezov. Nalezy z ustavnych vyskumov su temer v kazdej expozicii na Slovensku. Snazime sa nase vysledky co najviac priblizit verejnosti a v tejto sfere sme robili a robime cely rad aktivit.Matej Ruttkay
P.S. 1 vyssie niektory z diskutujucich uviedol obsadenie rcheologickej rady. Ide o niekolko rokov stare materialy a od tych cias uz pracuje tretia Archeologicka rada v inom zlozeni.
P.S. 2 na vcera zvolalo Ministerstvo kultury rokovanie ohladne Trencina aj s navstevou – posudenim lokality. Instituciu vykonavajucu vyskum ani len neprizvali. Taktiez do konania na vyhlasenie nalezu za pamiatku nebol AU SAV ako realizator vyskumu vobec prizvany. Zda sa mi to prinajmensom zvlastne.
-
pekny nazov diskusie..necitam vsetko lebo akosi som v praci…ale nazov ma zaujal a tak vam pridam len taku perlu ako som videl na vlastnom vyskume este davnejsie archeologiu bagrom.. Chybal nam jeden objekt dobrat a vsade uz boli nasrdeny robosi..tak veduca zavolala bager..nebudem ju menovat..kdybi neco…a dala cely objekt vybagrovat..rovno do lyzice..potom to slahla vedla a nech sa to prezrie..takze aj takto sa niekde robi archeoilogia bagrom..
-
Precital som si vacsinu a dost ma to tu zaujalo.
Najprv vsak poviem, ze nechcem, aby si ktokolvek myslel, ze zastavam jasnu poziciu pro/proti.Isty cas som pracoval v jednej veeeelkej stavebnej firme, kde sa realizovali veeelke projekty. Bol som tam ako odborny poradca uplne v inej oblasti, ale zaujimal som sa vtedy, ako sa to riesi s archeologiou. Predtym som mal jasny nazor proti povrchnej archeologii na stavenisku, no dnes som na vazkach a ten co naozaj pracoval v nejakej manazerskej stavebnej firme, tak vie o com hovorim. Velmi strucne opisem ako funguje vystavba cohosi. Investor sa rozhodne pre investiciu, team projektantov vypracuju navrhy, nieco sa vyberie a dalsi team vypracuje predbezne plany, tie sa upravia a dalsi team spracuje finalnu verziu. Poveri sa realizator – manazerska stavebna firma. Ta zazmluvni mnozstvo stavebnych firiem na prace. Este pred tym vsak sa spracuje casovy plan – ktory vam poviem nieje jednoduche spravit, ked si uvedomite, ze mate dobre zosuladit aj 20 firiem kde je aj 300 pracovnikov. Vsetko musi sediet na den, niekedy doslova na hodinu. Preco je to take dolezite? Okrem toho pragmatickeho hladiska je to napriklad aj zmena ceny materialov a sluzieb na vystavbu, takze cim dlhsie stavate, tak tym sa vam enorme zvysuju naklady, nehovoriec o mnozstve problemov z toho vzniknutych, ked meskaju dodavky ci prace. Kazda dodavka a praca musi byt nacasovana, lebo je problem, ked vam dovezu stovky kubikov betonu a armatura ci salung este nieje hotovy. Su to neskutocne nervy a vsetko to robia len ludia, co maju doma rodinu. Vsetkym to poskytuje zivobytie. Teraz si predstavte, ze pri vykopoch narazite na kus opevnenia. Mur meter vysoky a par metrov dlhy v hroznom stave. Pride archeolog a povie vam, ze to je neskutocna historicka hodnota co nemoze byt zastavana. (teraz nehovorim o nejakom naozajstnom poklade, ale fakt len o kuse historickej stavby – dufam ze ma rozumiete – proste ziaden extrem) Bol by som zvedavy, ci by sa taky archeolog, alebo niekto z tu pritomnych horlivcov za “zachovanie za kazdu cenu” – vedel postavit pred tu masu ludi, co z toho ziju a povedat im, ze “je mi luto ale stavba sa konci lebo tu je tento mur”. Pre nas/vas – viem co je historicka hodnota, verte mi – tento mur predstavuje nieco vynimocne, co si spojime s istymi udalostami kedysi davno a vybavia sa nam obrazky z historickych knih, ale pre tych robotnikov co mnohokrat cestuju aj stovky km na tyzdnovky, aby uzivili rodinu, ten mur nebude znamenat nic ine, ako to ze si musia rychlo najst inu brigadu, aby mohol zaplatit fakturu za kurenie.
Niektory pohrdate investorom a generalizujete aj vsetkych, co na tej stavbe pracuju, ako za zaslepenych egoistov, co im ide len o velke zisky. Nevnimate to, ze takych je v tom mravenisku velmi malo a vacsina je existencne na tom zavisla. Robia co vedia a v inom sa uzivit nevedia. Mojou otazkou je potom: Naozaj stoji zachovanie nevelkej casti historickej pamiatky za to, aby dnes tym ludia trpeli? Ak sa to zachova, vyrovna historicka hodnota tohoto objektu nielen materialne straty tychto ludi? Co sa stane s tym murom? Zrestauruje sa a v strede mesta medzi budovami bude prazdna parcela s tymto murom?
Na nikoho neutocim a nesnazim sa nikoho vyprovokovat. Mojou tuzbou je len, aby boli ludia aj trosku otvoreny a zamyslali sa aj nad druhou stranou mince. Extremizmus nam ani v historii velmi nepomohol vybudovat lepsie podmienky na zivot. Ja som tiez sem-tam extremny v nazoroch, vsak kto nie, ale clovek je clovekom vtedy, ked sa snazi chapat aj ine veci ako su tie, co zastava. A ano, niekto na tej stavbe na tom ziska, ale vsak ani dom ci byt, v ktorom byvat sa nestaval zadarmo z dobreho srdca niekoho co poskytol financie na “charitu”. Tiez som si isty, ze keby ste boli na mieste tych manazerov, tak by ste skor asi pretlacali stavbu, co vam cosi zarobi, ako ju uzatvarali, cim pridete o miesto.
Ak niekto chce na toto reagovat tak dopredu mi je luto, ak budu pouzite vyrazi “…co si zhuleny?”, alebo “… si uplne mimo a nevies co hovoris.” To co hovorim nieje nazor co som si vytvoril doma citanim historickych kniziek od detstva. Prave naopak…moj nazor som prehodnotil akonahle som musel prepustit 5 sikovnych vychodniarov z dovodu meskania casoveho planu vdaka vyskumom…
-
Viedieť ,že nie si zhúlebý.Káždá minca má dve strany.Pravda je len relatívna.Myslím ,že každý z nás by to povedal,keby na to bol kompetentný.
STAVBA SKONČILA,ALEBO JE PRERUŠENÁ!!!
Všetci žijeme z peňazí,ktoré si treba kdesi zadovážiť.Chápem aj archeológov,cháp ich aj ty aj oni majú rodiny a platia kúrenie,tiež potrebujú prácu.Chápem aj to,že ak ich pričinením stavba bude meškať,alebo sa zastaví,nabudúce si toho konkrétneho archeológa nikto nevyberie,lebo je problémoví, u investorov tiež nie sú hlúpi ľudia,je to prirodzené.
Podnikanie je zložitá vec,raz ti víde inokedy nie.Dobrý manager v prvom rade musí z komplikáciov z archeologických nálezov počítať a zakomponovať do časového plánu,alebo vyčleniť peniaze na pokutu,či na iné urovnania.Tak ako dobrý archeológ musí vykonať výskum, ako mu predpisuje zákon,tak aj investor musí z týmto výskumom počítať,tak ako mu predpisujé zákon.Pochop archeológovia nikoho nebrzdia,investor sa brzdí sám svojím zlým časovým harmonogramom prác.A ten čas raz príde a vy im budemete hovoriť no faktúrach za plyn.Ale mi im povieme: áno museli,lebo arogancii bohatých a skorumpovaných úradníkov sa nedala zastaviť.
Hlavou múr neprerazíš,ale zbúrať ho môžeš,ak si dostatočne bohatý a vplivný.aj historický
PS:Nechcem sa dotkúť pracovníkov,ktorí to stavby realizujú. -
asomtam
Ano rozumiem velmi dobre… Som za ochranu pamiatok a som za dobry vyskum. Len som chcel poukazat aj na tu obratenu stranku, na ktoru malokto je ochotny pozerat. Potvrdzujem, ze uz pred zacatim stavby su vyclenene miliony na pokuty. Vyska tohoto vyclenenia sa stanovuje podla jednoducheho rebricka a to podla stropu pokut za jednotlive priestupky… To iste sa roby, ked stavba je v oblasti kde je dovolene len niekolko podlazi a napriek tomu sa zakladova doska budovy nadimenzuje tak, aby sa pokojne dostavalo aj dalsich 10 podlazi. Ved pokuta za prekrocenie zakona je dnes tak nizka, ze pri nakladoch na stavbu sa to strati ako ihla v kope sena. Vela krat som pocul o zabetonovanych hroboch na stavenisku, ci zabagrovane pozostatky sidiel. A to, aby si niekto nemyslel, ze aky su ti investori arogantny, tak poviem, ze toto je ovela castejsia vec na nasich dedinach pri stavbe domov, kde si majitel nieco, ako pokutu ci predlzenie casu dovolit fakt nemoze. Kolky ujovia mi uz ponukali hromady kosti co vykopali pri stavbe pivnice a kopec inych archeo materialov… Fakt je asi ten, ze dnes sa nikto k ucte k takymto veciam nevychovava. Nasa mladez je obetou materializmu a hladi sa na vsetko cez bankovky. Nemozeme potom naozaj cakat, ze ak z nich vyrastu investori ci stavbari, ze s nadsenim zavolaju archeologa, aby sa dozvedeli, ze na akom vyznamnom mieste ma ta ich stavba stat. Vsak ake by bolo uzasne mat v hale budovy regale s materialom najdenym pri vyskume prave na mieste, kde stojite? Ak tlacime mladezi do hlavy, ze “dostuduj a zarabaj co najlepsie a ked sa neda inak tak aj dodrzuj zakony”, necudo coho sme svedkami. A neda mi dodat, ze podla trendu co vidim, tak sme svedkami len zaciatku devastacie pamiatok…
-
Rozmýšľal som kam to dať, vzhľadom na to, že tu už táto lokalita bola spomenutá
(kúsok vyššie pán Matej Ruttkay), tak som to dal sem. To som zvedavý, čo zas vymyslia
(naši statici, viď Levice).Objav zvyškov citadely nezastaví výstavbu Auparku
Agentúrny materiál sme nahradili autorským článkom redakcie Korzára.Pri výkopových prácach na Námestí osloboditeľov objavili pozostatky kamenných múrov, môže ísť o zvyšky základov stavby vojenského opevnenia – citadely zo 17. storočia. Nález by mohol podľa niektorých aj celkom zastaviť výstavbu Auparku. Archeológovia aj zástupca investora to označili za poplašnú správu. Tvrdia, že na to nie je žiadny dôvod.
KOŠICE. Zástupca investora stavby Auparku HB Reavis Slovakia Roman Karabelli zostal pri komentovaní informácii o náleze pokojný, dokonca dnes vyjadril uspokojenie nad tým, že pravdepodobne našli základy opevnenia. Podobný nález totiž vopred očakávali, a v týchto dňoch pokračuje ďalší archeologický prieskum pod dohľadom Krajského pamiatkového úradu Košice.
“Poplašné správy o tom, že investor by tento nález mohol použiť ako zámienku na odstúpenie od investície, sú len konšpiratívnou teóriou,” uviedol Karabelli. “Deklarujeme podporu archeologickému tímu i pamiatkovému úradu, naďalej si však stojíme za verejným záväzkom zrealizovať pre Košičanov štvorprúdovú komunikáciu i samotný objekt Auparku včas a naložiť s archeologickým nálezom presne podľa inštrukcií pamiatkarov. O záveroch archeologického prieskumu budeme verejnosť v krátkom čase informovať.”
Nájsť celú citadelu je vraj nemožné
Šíriace sa správy o prípadnom prerušení či zastavení prác na Auparku nepotešili archeológov zo spoločnosti AA Terra Antiqua.“Považujeme ozaj za ‘úžasné’, ak niekto dokáže čosi takto okomentovať, najmä ak sme ešte neurobili žiadne závery z archeologického prieskumu,” povedal nám včera archeológ z Terra Antiqua. “Výsledky, až budú hotové, postúpime pamiatkovému úradu aj investorovi stavby. “Okrem toho nie je podľa nás šanca natrafiť pri prieskume na celú citadelu, keďže tá sa rozprestierala na ploche asi šesť hektárov.”
O ďalšom osude rozhodnú odborníci
K objavu sa vyjadril aj primátor mesta Košice František Knapík (KDH).“Investor očakáva, že prebehne analýza, vyjadria sa k tomu archeológovia, pamiatkari a podľa platnej legislatívy sa rozhodne, čo s tými nálezmi bude,” skonštatoval Knapík. “Podľa predbežných vyjadrení by to však nemali byť nálezy, ktoré by zásadným spôsobom celý ten investičný proces ovplyvnili. Investor očakáva, že nejaké zdržanie to, samozrejme, vyvolá, ale nie také, že by to mohlo zastaviť výstavbu.”
pondelok 8. 2. 2010 13:33 | Miroslav Sambor
© 2010 Petit Press. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.Čítajte viac: http://korzar.sme.sk/c/5230816/objav-zvyskov-citadely-nezastavi-vystavbu-auparku.html#ixzz0f2NkJjO0
-
.. skoda, ze bagrovy archeologicky vyskum nie je definovany v Pamiatkovom zakone.
Napr. do kulturnej vrstvy mozete ist iba lyzicou so zubami,
alebo pre archeologicky vyskum zahlbeneho objektu je pripustna iba lyzica so sirkou max. 50 cm,
alebo na zacistenie muriv je nevyhnutne vyuzit hladku lyzicu.
Lokality ako Zilina, Levice, Zvolen, Kosice by sa urcite potesili.
Dokonca tusim kto by to mohol do zakona pripravit.
Mnohe archeologicke firmy by tiez mohli vyuzit pre svoju reklamu.
Napr. vykonavame archeologicky vyskum pasovym bagrom CAT 350. Znacka: RYCHLO, BEZSTAROSTNE a BEZ NALEZOV
Log in to reply.