-
Archeologia bagrom
-
Či to ovplyvní výstavbu, ešte nevedia
“Citadela” možno bude súčasťou Auparku
Pri výstavbe Auparku naozaj objavili na Námestí osloboditeľov zvyšky historického opevnenia. Z Krajského pamiatkového úradu (KPÚ) Košice nám to potvrdili v piatok. Mohlo by ísť aj o niekdajšiu vojenskú citadelu. Zatiaľ nevedia, či nález ovplyvní výstavbu Auparku, nevylučujú však, že bude neskôr zakomponovaný do stavby a prezentovaný verejnosti.
KOŠICE. Podľa riaditeľky KPÚ Kristíny Markušovej pri výkopových prácach robotníci narazili na nepatrné zvyšky pevnostného muriva.
Zachytili len malý fragment
“Význam a dôležitosť nálezu posúdi komisia odborníkov, ktorých prizve správny orgán (KPÚ – pozn. red.). Doteraz bol archeologickým výskumom zachytený len malý fragment tejto stavby. Či tento nález ovplyvní výstavbu Auparku, a ak áno, do akej miery, vyplynie z ďalšieho postupu, respektíve z ďalších poznatkov, získaných o tomto náleze, z vyjadrenia prizvaných odborníkov, zo zhodnotenia nálezovej situácie a z možností vyplývajúcich z platných zákonov,” odpovedala K. Markušová na otázku, či môže objav ovplyvniť, respektíve zastaviť výstavbu Auparku.Ako dodala, možná a prípustná je aj prezentácia archeologických nálezov priamo v modernej stavbe.
Šéfka košických pamiatkarov zároveň uviedla, že citadela nebola stredoveká, ako sa mnohí Košičania domnievajú, ale novoveká stavba, ktorú začali stavať v 70. rokoch 17. storočia.
Investor prieskum podporuje
Ako sme už našich čitateľov informovali, HB Reavis Slovakia, a. s. – investor Auparku, deklaroval podporu archeologickému tímu i KPÚ, naďalej si však stoja za svojím záväzkom vybudovať na Námestí osloboditeľov štvorprúdovú cestnú komunikáciu i samotný Aupark, a naložiť so spomínaným nálezom presne podľa inštrukcií pamiatkarov.
pondelok 15. 2. 2010 | sam
© 2010 Petit Press. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.Súvisiace články:
+ Objav zvyškov citadely nezastaví výstavbu AuparkuČítajte viac: http://korzar.sme.sk/c/5240848/citadela-mozno-bude-sucastou-auparku.html#ixzz0fdNtVslT
-
Košická citadela
V súvislosti s opakujúcimi stavovskými povstaniami bolo rozhodnuté vybudovať predsunutú vojenskú pevnosť na južnom predbráni – päťcípu Košickú citadelu. Mala ochrániť mesto v prípade jeho prepadnutia nepriateľom a zároveň mimo neho sústrediť vojenskú posádku a delostrelectvo. Jej výstavba sa začala po roku 1672 a už v roku 1676, hoci nedostavaná, bola obranyschopná. Za Tököliho povstania (1682-1685) zbúrali jej kurtinu (stenu) obrátenú k mestu, čím sa stala nefunkčnou. Vodná priekopa, ktorá mala obklopovať citadelu, zostala nedokončená.Vrchol pevnosti za Františka II. Rákociho
V rokoch 1706-1710 v čase povstania Františka II. Rákociho prebiehali intenzívne práce na zdokonalení bastiónového opevnenia Košíc podľa projektov francúzskeho vojenského inžiniera Le Maira. Vybudoval sa nový vonkajší okruh opevnenia a stihli sa vybudovať štyri raveliny, dva na južnej a dva na východnej strane pevnostného plášťa. Tým dosiahlo košické mestské opevnenie svoj staviteľský vrchol.Stagnácia a úpadok
Po Satmárskom miery boli Košice stále považované za dôležitú pevnosť. Podľa inžinierov francúzskej pevnostnej školy sa budovali glacis na západnej, južnej a východnej strane so zhromaždiskami pre vojsko. V rámci nich sa medzi ravelinmi plánovali malé pevnôstky – reduty. Všetky práce však boli po polovici 18. storočia zastavené a v nasledujúcich desaťročiach sa investovalo iba do najnevyhnutnejšej údržby. To súviselo s presunom ťažiska bojových operácii mimo oblasť východnej časti monarchie. V 80.rokoch bolo opevnenie už značne zanedbané, až v rozklade.Zánik
V roku 1783 cisár Jozef II. zrušil štatút Košíc ako pevnosti. Už v roku 1784 bola prebúraná nová Jozefínska brána smerom na rozvíjajúce sa západné predmestie. Areály Katovej a Mlynskej bašty boli na začiatku 19. storočia využité pre umiestnenie prvých košických manufaktúr. V roku 1827 bola zbúraná Dolná brána. V 50.rokoch boli na mieste bývalých glacis naplánované veľkorysé okružné triedy.
-
len jedna otázka k tejto téme.
Ako môže jedna licencovaná osoba (a dvaja archeológovia bez licencie)
garantovať 15 pobočiek archeologickej firmy a jednu centrálu?
Inak patrí uznanie manažmentu tejto firmy. Takú širokú sieť filiálok snáď nemajú ani najväčšie európske inštitúcie. Kto vie kde v daných mestách pracoviská spoločnosti sídlia?
zilina? bratislava? trnava? trencin? nitra? martin? ruzomberok? banskabystrica? zvolen? lucenec? roznava? kosice? presov? poprad? levice?
-
len jedna otázka k tejto téme.
Ako môže jedna licencovaná osoba (a dvaja archeológovia bez licencie)
garantovať 15 pobočiek archeologickej firmy a jednu centrálu?
Inak patrí uznanie manažmentu tejto firmy. Takú širokú sieť filiálok snáď nemajú ani najväčšie európske inštitúcie. Kto vie kde v daných mestách pracoviská spoločnosti sídlia?
zilina? bratislava? trnava? trencin? nitra? martin? ruzomberok? banskabystrica? zvolen? lucenec? roznava? kosice? presov? poprad? levice?
http://www.archeo.sk/?menu=5&lng=sk&article=Kontakt
stranku maju pravdepodobne neaktualizovanu, maju tam dalsieho archeologa s licenciou a garancie…vsetko je mozne….
zoznam pracovisk bez adries moze aj predbiehat dobu :)o cinnosti sprava Pamiatkovej inspekcie MK SR za II.polrok 2009
citacia:Dohľad nad spol. Terra Antiqua s.r.o. Rimavská Sobota
Ústredný štátny dohľad sa vykonal na podnet Archeologickej rady MK SR s cieľom preveriť kvalitu dokumentácie z archeologických výskumov realizovaných spoločnosťou Terra Antiqua s.r.o. Rimavská Sobota (ďalej len „spoločnosťou“) a následné odovzdanie hnuteľných archeologických nálezov do oprávnených inštitúcií.
Z celkového počtu 28 realizovaných archeologických výskumov v kontrolovanom období pamiatková inšpekcia skontrolovala 20 výskumných dokumentácií priamo v Krajskom pamiatkovom úrade v Banskej Bystrici a v Krajskom pamiatkovom úrade v Nitre. Základné údaje o ostatných dokumentáciách vrátane stanovísk k dokumentácii, resp. vyjadrení zodpovedných zamestnancov sa obstarali pre potreby dohľadu písomne. Kontrolou výskumnej dokumentácie a agendy krajských pamiatkových úradov sa zistilo, že:
· spoločnosť postupovala podľa § 39 ods. 5 zákona pri všetkých archeologických výskumoch, v súlade s vydanými rozhodnutiami a záväznými stanoviskami o archeologických výskumoch oznamovali v určenej lehote začatie a ukončenie terénnych výskumných prác – kópie oznámení sú súčasťou výskumnej dokumentácie,
· lehota na odovzdanie výskumnej dokumentácie určená podľa § 39 ods. 9 zákona na 60 dní bola dodržaná v 24 prípadoch, v 2 prípadoch vyhovel príslušný krajský pamiatkový úrad žiadosti spoločnosti o predĺženie lehoty na odovzdanie dokumentácie (Zvolen – Pustý hrad, Martin – Košúty) a v 2 prípadoch bola dokumentácia odovzdaná do 90 dní (Komárno, Veľká Lúka),
· k výskumným dokumentáciám vydali krajské pamiatkové úrady 8 záväzných stanovísk a 6 stanovísk, v žiadnom stanovisku neboli uplatnené výhrady voči kvalite a úplnosti výskumnej dokumentácie alebo archeologickému výskumu,
· výskumné dokumentácie, ktoré boli skontrolované priamo v rámci tohto dohľadu po formálnej stránke zodpovedali § 7 ods. 7 Vyhlášky MK SR, ktorou sa vykonáva zákon o ochrane pamiatkového fondu, obsahovali všetky náležitosti aj v prípade negatívnych výsledkov výskumu.Z celkového počtu 28 archeologických výskumov skončilo 15 bez hnuteľných nálezov. Kontrolou sa zistilo, že len v 2 prípadoch boli odovzdané hnuteľné archeologické nálezy v súlade s § 40 ods. 6 inštitúciám oprávneným zabezpečiť ich ochranu a prezentáciu.
Ostatné hnuteľné archeologické nálezy sa skontrolovali na mieste ich uloženia v sídle spoločnosti v Rimavskej Sobote. Podľa ústneho vyjadrenia konateľa spoločnosti o preberanie nálezov nie je zo strany múzeí záujem.
Spoločnosť Terra Antiqua s.r.o. v kontrolovanom období splnila zákonné podmienky vykonávania archeologického výskumu bez výhrad. Hnuteľné archeologické nálezy, ktoré boli predmetom dohľadu sú chránené spoločnosťou tak, ako to ukladá § 39 ods. 10 zákona. Ústredným štátnym dohľadom neboli zistené žiadne nedostatky. -
CAT00350 ,je nepodstatné kolko mailových adries si vytvorim,aj tak si to presmerujem do hlavneho mailu.Je to len strategický ťah na potencialných klientov z konkrétnych miest,aby mali pocit patriotizmu,keď si vyberú niekoho z ich mesta,Rozhodujúce je to ,čo napísala Vladimíra – ich postup správanie.Dodržujú zákoń = všetko v poriadku/pre štátnu moc/.
Ak vieš o ich nekorektnom správaní voči pamiatkam ,,hlavne nekorektnom výskume,ale kolko majú filiáliek,či mailových adries…
Osobne si myslím ,že sa správajú trhovo ,a nebudú ovela iní,ako licencovaní bagristi z konkurenčných firiem.Ale to nemáme na tomto fóre nikde potvrdené. -
podla vsetkeho sa zacal vyskum citadely:
http://www.imagebam.com/image/cf284c79695006
http://www.skyscrapercity.com/showpost.php?p=56552003&postcount=2700
-
Pekny clanok v SME
Akurat nerozumiem preco, Hosso a Baxa robia vyskum cez firmu NONA, s.r.o.
(ze by im lepsie platila ako KPU resp katedra?). Vsak podvadzaju predovsetkym svojich zamestnavatelov.
Nech hladam ako hladam, tak firmy ako Leasingbrokers24.SK, Prima Art, Nona, s.r.o. nenachadzam medzi spolocnostami, ktore maju opravnenie vykonavat archeologicky vyskum. Ked vsak za nich dohliadaju take osobnosti ako Doc. Hosso a Dr. Baxa (clenovia archeologickej rady, veduci katedry a zamestanec Krajskeho pamiatkoveho uradu) tak si asi naozaj mozu robit co chcu.Štátna firma MH Invest, ktorú kontrolovali SNS a Smer, platila súkromnej firme za výskum 29 800 eur. Archeológovia zaň dostali 3700 eur. Platil štát a Kórejčania.
BRATISLAVA. Zmluva na 29 800 eur za archeologický prieskum. A náklady? Možno 3700 eur Pamiatkovému úradu, ktorý prieskum urobil, a do 2000 eur za analýzu fosílneho stromu.
Takto hospodárila za posledné štyri roky štátna eseročka MH Invest, ktorú ovládali nominant SNS Stanislav Grobár a ministra hospodárstva Ľubomíra Jahnátka (Smer) Robert Novotný.
Archeológa nasadili na jednu z najväčších zahraničných investícií minulej vlády – závod taiwanskej firmy AU Optronics vyrábajúcej LCD panely. MH Invest nechala urobiť výskum na stavenisku priemyselného parku pri Trenčíne.
Zmluvu na prieskum s firmou Nona, s. r. o., uzavreli desať dní pred voľbami. Vybrali ju v podozrivom výberovom konaní z troch previazaných firiem po tom, ako na stavenisku objavili zopár úlomkov keramiky.
Firma Nona vydáva detské knižky. Podľa zistení SME zo sumy takmer 30-tisíc eur zaplatila Pamiatkovému úradu, ktorý poslal archeológov, len zlomok.
Konateľ Nony František Rojček tvrdí, že časť peňazí išlo na „subdodávateľa na komplexnú organizáciu technickej podpory archeologických prác”. Cena bola podľa neho vyššia, pretože by nemohol žiadať viac ani v prípade, že by vykopali archeologické nálezy. „Toto bol motív tej vyššej ceny, ktorá bola.”
Rojček tvrdí, že jeho subdodávateľ robil na mieste aj „väčšie výkopy”. MH Invest však zemné práce spojené s prieskumom hradil osobitne. Zaplatil za ne 116 900 eur žilinskej firme Staveko-SK, ktorú vybral v rovnakom chvate ako Nonu. Oslovil dve firmy: 119 600 eur ponúkla Trnavská stavebná spoločnosť a 116 900 eur Staveko-SK.
Kopali či nekopali?
Výskum viedol skúsený archeológ z Pamiatkového ústavu Peter Baxa. Na „väčšie výkopy” si nepamätá. O celom výskume si viedol podrobný denník.
Vyplýva z neho, že väčšinou pozoroval zemné práce, ktoré robila firma Váhostav – nie Nona. „Prebiehalo to hlavne v rámci výkopov, ktoré sa tam diali. Nemali sme ambíciu ani možnosť robiť tam sondáže či plošné odkryvy. Ani to nebolo potrebné,” povedal Baxa.
Pokiaľ archeológovia chceli urobiť „drobnejšie výkopové práce”, pomohli im s nimi robotníci Váhostavu, ktorí park stavajú. Čo robila Nona okrem dohodnutia výskumu, si archeológ netrúfa odhadnúť.
Rojček však hovorí, že výskum nie je hotový, musia ešte urobiť analýzu nájdeného fosílneho stromu. Tá podľa informácií SME môže stáť do 2000 eur.
Za Samsung platili ešte viac
Zákazka pri Trenčíne nie je jediná, ktoré pre štátny MH Invest robila Nona, s. r. o. Sprostredkovala aj ďalšie dva archeologické výskumy pri Voderadoch.
Skúmala pozemky pod priemyselnými parkmi Samsung a Hansol dohromady za 5,8 milióna korún (takmer 193tisíc eur). Nona postupovala podobne. Na výskum najala archeológov z Filozofickej fakulty Univerzity Komenského. Škole zaplatili dohromady 550-tisíc korún bez DPH (vyše 18-tisíc eur).
„Prosím vás. Ja som mal okolo 400-tisíc korún z celej tej akcie. Alebo 500, alebo 600. Neviem. Všetko som to zorganizoval. Totálne zorganizoval, do bodky,” obhajoval cenu Rojček.
Tvrdil, že popri výskume organizoval podpisovanie vyše 500 zmlúv s vlastníkmi pozemkov.
Jeden z dvojice konateľov MH Investu Grobár hovorí, že s výskumami nemal nič spoločné, hoci je na zmluvách podpísaný on a druhý konateľ Novotný.
„Celú archeológiu robil pán Novotný. To, čo mi hovoríte teraz, počujem prvýkrát,” tvrdil. Podľa bývalých zamestnancov mal vo firme väčšie slovo Grobár. O tom, že Nona platila archeológom zlomky peňazí od MH Investu, vraj ani len netušil.
Novotný zasa hovorí, že súkromnú firmu na archeologický prieskum si vybrali pre tlačiace termíny. „Nechali sme našich projektových manažérov, aby oslovili firmy, ktoré s tým majú skúsenosti.” Ako je možné, že im prišli takmer totožné ponuky, Novotný nevysvetlil.
Fakturovali aj investorom
Nonu a archeológov vo Voderadoch nakoniec zaplatili kórejské firmy Samsung a Hansol. Keďže išlo o pozemky priamo pod fabrikou, MH Invest im predražené služby vyfakturoval.
Za výskum pod parkom v Trenčíne takmer za 30-tisíc eur však platil MH Invest zo štátnych peňazí. Išlo totiž o práce na infraštruktúre, ktorá zostane štátnym majetkom.
Štátna eseročka za bývalej vlády rozhadzovala. Platila si predražené služby a usídlila sa v hoteli.
BRATISLAVA. MH Invest, ktorej 100-percentným vlastníkom je ministerstvo hospodárstva, si za vlády Roberta Fica (Smer) žila zjavne nad pomery štátnej firmy.
Za čo platili
* prenájom a parkovné v hoteli spoločnosti Aston Esquire
– približne 4355 eur mesačne,
* ekonomické služby a rady spoločnosti Finecon
– asi 50-tisíc eur mesačne,
* správa a servis, internet, údržba aplikácie spoločnosti MHH
– približne 8390 eur mesačne,
* ďalšie telekomunikačné služby pre 9 až 11 zamestnancov
– približne 1400 eur mesačne,
* prenájom dvoch bytov
pre potreby bývalého vedenia firmy asi 1300 eur mesačne.Svojim konateľom okrem 100-tisícových platov prenajímala byty a dávala obrovské sumy za činnosti, ktoré si súkromné spoločnosti nechajú robiť za výrazne nižšie ceny.
Zarábali na nej hlavne žilinské firmy a najväčší vplyv na ňu mal nominant predsedu SNS Jána Slotu Stanislav Grobár. MH Invest s jedenástimi zamestnancami si napríklad bez riadnej súťaže vybral firmu Finecon, aby jej platil za vedenie účtovníctva a poradenstvo mesačne v priemere okolo 50-tisíc eur.
Podobne predražene si kupoval aj pripojenie na internet, správu a servis počítačov a siete a údržbu aplikácie ďalšej žilinskej spoločnosti MHH mesačne za 8390 eur.
Nový konateľ firmy Eduard Pekarovič (nominant ministra hospodárstva zo SaS) teraz postupne ruší nevýhodné zmluvy. V niektorých prípadoch sa dohodol na znížení platieb aj o niekoľko desiatok percent. Tvrdí, že ak s tým bude súhlasiť ministerstvo, z hotela sa odsťahujú.
(knm)Sprostredkovateľa na archeologický prieskum vybrali priamo. Ponuky previazaných firiem sa líšili iba kozmeticky.
BRATISLAVA. Štátna firma MH Invest, ktorá stavala priemyselný park v Trenčíne, obstarávala archeologický prieskum za podozrivých okolností. Keďže konala „v časovej tiesni”, neurobila bežnú verejnú súťaž, ale priamo oslovila tri firmy.
Leasingbrokers24.SK ponúkol výskum za 30-tisíc eur, Prima Art za 29 990, a tak vyhrala Nona s ponukou 29 800 eur.
Trojicu firiem je ľahké spojiť. Konateľ a spolumajiteľ Prima Artu Vladimír Holán Nonu spolu s jej súčasným konateľom Františkom Rojčekom zakladal.
Leasingbroker24.SK a jej konateľ býva na rovnakej adrese ako spoločnosť Biofond International, v ktorej je Rojček šéfom predstavenstva.
Zvláštne sú aj referencie Nony. V ponukovom liste sama píše, že pracovala najmä pre firmy Žilina Invest a Govinvest, kde je konateľom bývalý konateľ štátneho MH Investu a nominant SNS Stanislav Grobár a patria k firmám blízkym Jánovi Slotovi. Robila tiež prieskum pre Garáže Žilina, ktoré založila Žilina za primátorovania Slotu.
Rojček o zákazke hovoril slovníkom, ktorý nepripomínal opisovanie súťaže. „Ja som sa na tej cene dohodol,” vysvetľoval SME. Tvrdil dokonca, že zákazku sprvu nechcel zobrať. „Žiadal som vyššiu sumu, ako oni mohli dať. Nakoniec som to prijal a začal som organizovať kvalifikovanú oprávnenú osobu, ktorú som našiel v Pamiatkovom úrade.”
„Neexistuje taká náhoda, ktorá by priniesla tri ponuky, ktoré sa líšia o dvesto eur, takže o žiadnej súťaži v tomto prípade nie je možné hovoriť. A ak výskum v konečnom dôsledku vykonával Pamiatkový úrad, išlo navyše o nehospodárne nakladanie s verejnými prostriedkami,” povedal Pavel Nechala z Transparency International Slovensko.
(knm)
Čítajte viac: TU
Log in to reply.