-
Archeológia v službách ideológie a náboženstva.
Vždy ma ide rozhodiť,keď archeológovia alebo lekár sú veriaci kresťania. Pápež ktorý má umelý kľb by raz bol vďačným nálezom. Hnevá ma ,keď nejaký gréci,či čo boli sú štátny sviatok SR\i keď sviatkov nikdy nieje dosť\.Neboli slovania a Matica ich velebí. A pyxida zo slonoviny a 5.storočia je ich pomaly symbol?A čo ak ju sem doniesol franský kupec Samo? Bombastický titulok,ktorý ma “ohuruje”. správnejší je tento: Archeológovia chcú objasniť záhadu vzácnej pyxidy Ideologická p i c o v i n a ,archeologicky bezcenný nález,ktorý podivuhodnými manipuláciami natlačili do rúk Cyrila a Metoda. Pyxidu našli náhodne v roku 1974 dvaja kľačianski chlapci (Švec, Lukáč)v dezolátnom stave (kostičky a kosti) medzi Č.Kľačanmi a vozokanskou priehradou. V mojom súkromnom archíve som našiel obsiahly príspevok Pyxida z Čiernych Kľačian. Jeho autorom je PhDr.Titus Kolník, DrSc známy archeológ AÚ SAV v Nitre. Citujem z jeho úvodu : “Ani privolaní odborníci, archeológovia z Nitry – i keď na prvý pohľad zistili výnimočnosť nálezu- nemohli doceniť jeho skutočnú hodnotu. A rovnako ani autor príspevku (T.K.), keď sa ujal spracovania a vyhodnotenia pyxidy netušil, aká vzrušujúca práca ho čaká.” Ďalej potom vedecky a odborne hodnotí nález, škoda, že nemôžem citovať celý článok. V závere uvádza :”Aj pri štúdiu pyxidy z Čiernych Kľačian sa okrem archeológie uplatnili poznatky zo všeobecnej histórie, literatúry, dejín umenia a numizmatiky. Iba hodnotenie z nadhľadu, prekročenie rámca jednotlivých vedných odborov, umožnilo prelomiť bariéru tradičného prístupu k archeologickému nálezu, dovolilo vyňať ho z anonymnej masy svedkov dávnej minulosti.” :: História Požitavia :: Záhady pyxidy z Čiernych Kľačian Pyxida (pyxis) je schránka, resp. škatuľka s vekom. Pôvodne sa schránky vyrábali z dreva. Schránky mali rôzne podoby napr. valcovitú alebo oválnu a slúžili na uloženie rozličných predmetov. Okrem cenných predmetov napr. šperkov sa do pyxidy dávali aj liečivé masti a líčidlá. V ranokresťanskom období pyxidy slúžili na uloženie hostií a tymiánu. Podlľa potreby sa vyrábali aj z hliny, skla, kovu a kostí zvierat. V apríli 1974 sa v Čiernych Kľačanoch našla pyxida „zo slonovej kosti“ spolu s kostrou človeka. V mieste vykopania unikátného predmetu miestni členovia Matice slovenskej dali postaviť pamätník. Miesto, kde bola nájdená pyxida (medzi Čiernymi Kľačanmi a vozokanskou priehradou) Ako každý vzácny, umelecký, historický predmet je zdrojom povestí a záhad, najmä ak sa jedná o „svetový“ unikát. Skúmajme a hľadajme zdroje informácií, konfrontujme fakty a objavujme záhady pyxidy z Čiernych Kľačian. 
Rekonštrukcia pyxidy zo slonovej kosti najdená roku 1974 v Čiernych Kľačanoch (Foto © Jakub Dvořák; Stopy dávnej minulosti 3, Vydavateľstvo RAK Budmerice) A – Záhadou je, kto uvedený umelecko-funkčný predmet vyrobil. Pyxidu zatiaľ nevieme porovnať s podobným predmetom doma ani za hranicami. Ťažko bude zistiť majstra umeleckého remesla. Až ak sa nenájde podobný predmet aj s menom jeho výrobcu môžeme začať porovnávať. Predmet bol značne poškodený a prešlo príliš veľa rokov, aby bolo možné nájsť posúdiť znaky autora pyxidy. B – Záhadou je, čo zobrazuje reliéf na pyxide. Na valcovej schránke pyxidy zo slonoviny je vyrezaný relief s motívom oráča a pastiera. Kresba na reliefe – vyoranie prvej brázdy – symbolizuje obrad založenie nového mesta resp.štátu. Vyoranie posvätnej prvej brázdy symbolizuje vymedzovanie hraníc nového mesta napr. Buzyges (resp. Epimides) založenie Atén a Romulus založenie Ríma. Táto symbolika bola zobrazovaná aj na reverze starých rímskych minciach, napr. Oktavianov denár – založenie Nicopolisu (r. 29-30 pr.n.l); minca sestercia Trajána oráč symbolizuje založenie Ulpia (r. 107-111). Tretia časť reliéfu, postava zo zdvihnutými rukami, môže symbolizovať služobníka Božieho. Nám druhá časť motívu – pastierstvo sa čiastočne odlišuje od uvedených motívov. Odborníci sa domnievajú, že relief na pyxide zobrazuje založenie nového Ríma – Carihradu. C – Záhadou je vek vzácneho umeleckého predmetu. V histórií archeológie na Slovensku ide o raritu a unikátny nález svetového významu. Preto bude dosť obtiažne stanoviť presný rok výroby pyxidy. Podľa Fredegada niektorí český historici uvažujú, že už ani Přemysl oráč nebol pohan. Aj kráľ Samo mohol byť pokrstený (ale čo jeho viacženstvo?). Odborníci datujú uvedený predmet do obdobia 4. až 6.storočia nášho letopočtu. D – Ďalšou záhadou je načo sa vzácna pyxida používala. Na veku schránky zo slonovej kosti je jednoramený kríž. Ďalší historický fakt tiež naznačuje, že pyxida do Čiernych Kľačian prišla z Nitrianského samosprávneho celku. Odborníci predpokladajú, že ide o liturgický predmet používaný sv. Cyrilom a sv. Metodom, alebo žiakmi apoštolov starých Slovákov, resp. Slovienov. 
Zobrazenie pyxidy zo slonovej kosti s vekom E – Záhadou je ako sa dostal takýto unikátny predmet na naše územie. Odborníci usudzujú, že pyxida zo slonovej kosti sa na naše územie dostala s byzanskou misiou ako dar veľkomoravskému kniežaciemu dvoru, resp. Rastislavovi od byzanského cisára Michala III. F – Záhada, ako sa unikátny predmet (pyxida) dostal na pole do Čiernych Kľačian. Doteraz to bolo nevysvetliteľné. Miesto v poli Čierne Kľačany smerom na vozokánsku priehradu. Prečo náhodne v poli a pri potoku Širočina? Záhada môže byť už objasnená. Poskytujem k tomu novoobjavené historické fakty. Moja verzia je v spojitosti s Vozokanskou bitkou z roku 1652 vzdialenou 3 km od miesta nálezu a dokladám konkrétne fakty. Pripomínam, že už v knižke Bitka pri Vozokanoch (350 rokov po bitke, rok 2002) v časti ďalšie informácie a sporné pamiatky vozokanskej bitky uvádzam možnú hypotézu. Moja hypotéza vznikla podľa historických informácií, ktoré uviedol Dr. Rakovský, riaditeľ zlatomoraveckého múzea v novinách CALEX č. 8, roč. V zo dňa 25. IV. 1969, resp. časopis pracujúcich Calexu n. p. Zlaté Moravce, pod názvom Veľkovozokanský lev. Citujem z príspevku novín CALEX vydaného 5 ROKOV (!!!) pred náhodným vykopaním pyxidy v Čiernych Kľačanoch: “…o niekoľko dní po bitke (Bitke pri Vozokanoch v roku 1652 – pozn. autora) našli neďaleko Č. Kľačian pri potoku Širočina tureckého hodnostára, ktorý tam skonal i so svojim raneným koňom“.Práve na uvedenom mieste sa našla pyxida zo slonovej kosti aj s kostrou človeka. 
V súčasnosti už existujú metódy a technológie, ktorými sa dá približne zistiť vek vzácneho predmetu, alebo kostry človeka. Aj keď odborníci tvrdia, že pyxidu zo slonovej kosti v Čiernych Kľačanoch našli archeológovia „pravdepodobne“ v hrobe z konca 9. storočia, žiadalo by sa vzhľadom k historickým faktom vek znova prehodnotiť. Nemôže ísť o hrob z polovici 17. storočia? Tým by sa dalo potvrdiť alebo vyvrátiť zverejnenú hypotézu. Ak sa hypotéza a fakty potvrdia, už sme v 17. storočí a môžeme hľadať ďalej. Bola by to už čerstvá stopa putovania vzácnej pyxidy! G – Odkiaľ Turek ukradol pyxidu zo slonovej kosti zostáva naďalej záhadou. Predpokladať sa dá všeličo, je to potrebné vedecky doložiť historickými faktami. Moju osobnú domnienku na pôvod predošlého miesta pyxidy uvádzam v spomenutej knižke, kde predpokladám, že pri potoku Širočina skonajúci turecký hodnostár ju mohol ukradnúť z nitianského resp. horno-nitrianského kostola, alebo z najstarších kostolov pod pohorím Tríbeč – Drážovce resp. Kostoľany, vedľa ktorých turecké vojsko roku 1652 prechádzalo. Predmet mohol byť aj v sídle nitrianského biskupa v Nitre, ktoré Turci v uvedenom roku mohli vyrabovať. Keď nie, potom by som sa domnieval že z hradu Gýmeš. Na hrade Gýmeš, kde vlastnil Juraj Slepčiansky Pohronec majetkový podiel, ktorý odkúpil od Adama Forgáča a tam mohol mať uloženú svoju osobnú umeleckú zbierku v pohnutých rokoch nitriansky biskup (1648-1666). Gýmeš v uvedenom roku Turci asi nestihli vyrabovať, alebo sa nám nezachovali o rabovaní hradu informácie. Nitriansky biskup mal vynikajúce umelecké nadanie a poznatky. Domnienky sú jedna vec, podstatné sú fakty! Tie nám zatiaľ chýbajú. Hľadajme naďalej fakty odkiaľ vzácny predmet pochádza. Niektoré záhady sa nám zdajú, že sú už vysvetlené, ale nemusia byť pravdivé. Domnienky treba priebežne konfrontovať s novoobjavenými faktami. Dúfam, že po objavení ďalších historických údajov sa nám v budúcnosti konečne podarí potvrdiť alebo objasniť všetky záhady v spojitosti s pyxidou z Čiernych Kľačian. Použitá literatúra a pramene: DVOŘÁK, Pavel.: Svedectvo strateného hrobu. In: Stopy dávnej minulosti 3 – Zrod národa. Vydavateľstvo Rak Budmerice 2004, s. 139-153. RAKOVSKÝ, Štefan.: Veľkovozokanský lev. In: CALEX, časopis pracujúcich Calex-u n. p. Zlaté Moravce s. 1, zo dňa 25. 4. 1969 ŠUTKA, Gabriel.: Bitka pri Vozokanoch 1652, s.87, rok vydania 2002 Ďakujeme spisovateľovi Pavlovi Dvořákovi za povolenie uverejniť fotografie čiernokľačanskej pyxidy. Autorom fotografii čiernokľačanskej pyxidy je © Jakub Dvořák. © Gabriel Šutka, 10. február 2008Vždy ma ide rozhodiť,keď archeológovia alebo lekár sú veriaci kresťania.Pápež ktorý má umelý kľb by raz bol vďačným nálezom.
Hnevá ma ,keď nejaký gréci,či čo boli sú štátny sviatok SR\i keď sviatkov nikdy nieje dosť\.Neboli slovania a Matica ich velebí.
A pyxida zo slonoviny a 5.storočia je ich pomaly symbol?A čo ak ju sem doniesol franský kupec Samo?Bombastický titulok,ktorý ma “ohuruje”.
správnejší je tento:
Archeológovia chcú objasniť záhadu vzácnej pyxidy
Ideologická p i c o v i n a ,archeologicky bezcenný nález,ktorý podivuhodnými manipuláciami natlačili do rúk Cyrila a Metoda.
Pyxidu našli náhodne v roku 1974 dvaja kľačianski chlapci (Švec, Lukáč)v dezolátnom stave (kostičky a kosti) medzi Č.Kľačanmi a vozokanskou priehradou.
V mojom súkromnom archíve som našiel obsiahly príspevok Pyxida z Čiernych Kľačian. Jeho autorom je PhDr.Titus Kolník, DrSc známy archeológ AÚ SAV v Nitre. Citujem z jeho úvodu : “Ani privolaní odborníci, archeológovia z Nitry – i keď na prvý pohľad zistili výnimočnosť nálezu- nemohli doceniť jeho skutočnú hodnotu. A rovnako ani autor príspevku (T.K.), keď sa ujal spracovania a vyhodnotenia pyxidy netušil, aká vzrušujúca práca ho čaká.” Ďalej potom vedecky a odborne hodnotí nález, škoda, že nemôžem citovať celý článok. V závere uvádza :”Aj pri štúdiu pyxidy z Čiernych Kľačian sa okrem archeológie uplatnili poznatky zo všeobecnej histórie, literatúry, dejín umenia a numizmatiky. Iba hodnotenie z nadhľadu, prekročenie rámca jednotlivých vedných odborov, umožnilo prelomiť bariéru tradičného prístupu k archeologickému nálezu, dovolilo vyňať ho z anonymnej masy svedkov dávnej minulosti.”:: História Požitavia ::
Záhady pyxidy z Čiernych Kľačian
Pyxida (pyxis) je schránka, resp. škatuľka s vekom. Pôvodne sa schránky vyrábali z dreva. Schránky mali rôzne podoby napr. valcovitú alebo oválnu a slúžili na uloženie rozličných predmetov. Okrem cenných predmetov napr. šperkov sa do pyxidy dávali aj liečivé masti a líčidlá. V ranokresťanskom období pyxidy slúžili na uloženie hostií a tymiánu. Podlľa potreby sa vyrábali aj z hliny, skla, kovu a kostí zvierat.
V apríli 1974 sa v Čiernych Kľačanoch našla pyxida „zo slonovej kosti“ spolu s kostrou človeka. V mieste vykopania unikátného predmetu miestni členovia Matice slovenskej dali postaviť pamätník.
Miesto, kde bola nájdená pyxida
(medzi Čiernymi Kľačanmi a vozokanskou priehradou)Ako každý vzácny, umelecký, historický predmet je zdrojom povestí a záhad, najmä ak sa jedná o „svetový“ unikát. Skúmajme a hľadajme zdroje informácií, konfrontujme fakty a objavujme záhady pyxidy z Čiernych Kľačian.
Rekonštrukcia pyxidy zo slonovej kosti najdená roku 1974 v Čiernych Kľačanoch
(Foto © Jakub Dvořák; Stopy dávnej minulosti 3, Vydavateľstvo RAK Budmerice)A – Záhadou je, kto uvedený umelecko-funkčný predmet vyrobil.
Pyxidu zatiaľ nevieme porovnať s podobným predmetom doma ani za hranicami. Ťažko bude zistiť majstra umeleckého remesla. Až ak sa nenájde podobný predmet aj s menom jeho výrobcu môžeme začať porovnávať. Predmet bol značne poškodený a prešlo príliš veľa rokov, aby bolo možné nájsť posúdiť znaky autora pyxidy.B – Záhadou je, čo zobrazuje reliéf na pyxide.
Na valcovej schránke pyxidy zo slonoviny je vyrezaný relief s motívom oráča a pastiera. Kresba na reliefe – vyoranie prvej brázdy – symbolizuje obrad založenie nového mesta resp.štátu. Vyoranie posvätnej prvej brázdy symbolizuje vymedzovanie hraníc nového mesta napr. Buzyges (resp. Epimides) založenie Atén a Romulus založenie Ríma. Táto symbolika bola zobrazovaná aj na reverze starých rímskych minciach, napr. Oktavianov denár – založenie Nicopolisu (r. 29-30 pr.n.l); minca sestercia Trajána oráč symbolizuje založenie Ulpia (r. 107-111). Tretia časť reliéfu, postava zo zdvihnutými rukami, môže symbolizovať služobníka Božieho. Nám druhá časť motívu – pastierstvo sa čiastočne odlišuje od uvedených motívov. Odborníci sa domnievajú, že relief na pyxide zobrazuje založenie nového Ríma – Carihradu.C – Záhadou je vek vzácneho umeleckého predmetu.
V histórií archeológie na Slovensku ide o raritu a unikátny nález svetového významu. Preto bude dosť obtiažne stanoviť presný rok výroby pyxidy. Podľa Fredegada niektorí český historici uvažujú, že už ani Přemysl oráč nebol pohan. Aj kráľ Samo mohol byť pokrstený (ale čo jeho viacženstvo?). Odborníci datujú uvedený predmet do obdobia 4. až 6.storočia nášho letopočtu.D – Ďalšou záhadou je načo sa vzácna pyxida používala.
Na veku schránky zo slonovej kosti je jednoramený kríž. Ďalší historický fakt tiež naznačuje, že pyxida do Čiernych Kľačian prišla z Nitrianského samosprávneho celku. Odborníci predpokladajú, že ide o liturgický predmet používaný sv. Cyrilom a sv. Metodom, alebo žiakmi apoštolov starých Slovákov, resp. Slovienov.
Zobrazenie pyxidy zo slonovej kosti s vekomE – Záhadou je ako sa dostal takýto unikátny predmet na naše územie.
Odborníci usudzujú, že pyxida zo slonovej kosti sa na naše územie dostala s byzanskou misiou ako dar veľkomoravskému kniežaciemu dvoru, resp. Rastislavovi od byzanského cisára Michala III.F – Záhada, ako sa unikátny predmet (pyxida) dostal na pole do Čiernych Kľačian.
Doteraz to bolo nevysvetliteľné. Miesto v poli Čierne Kľačany smerom na vozokánsku priehradu. Prečo náhodne v poli a pri potoku Širočina? Záhada môže byť už objasnená. Poskytujem k tomu novoobjavené historické fakty. Moja verzia je v spojitosti s Vozokanskou bitkou z roku 1652 vzdialenou 3 km od miesta nálezu a dokladám konkrétne fakty. Pripomínam, že už v knižke Bitka pri Vozokanoch (350 rokov po bitke, rok 2002) v časti ďalšie informácie a sporné pamiatky vozokanskej bitky uvádzam možnú hypotézu.Moja hypotéza vznikla podľa historických informácií, ktoré uviedol Dr. Rakovský, riaditeľ zlatomoraveckého múzea v novinách CALEX č. 8, roč. V zo dňa 25. IV. 1969, resp. časopis pracujúcich Calexu n. p. Zlaté Moravce, pod názvom Veľkovozokanský lev. Citujem z príspevku novín CALEX vydaného 5 ROKOV (!!!) pred náhodným vykopaním pyxidy v Čiernych Kľačanoch: “…o niekoľko dní po bitke (Bitke pri Vozokanoch v roku 1652 – pozn. autora) našli neďaleko Č. Kľačian pri potoku Širočina tureckého hodnostára, ktorý tam skonal i so svojim raneným koňom“.Práve na uvedenom mieste sa našla pyxida zo slonovej kosti aj s kostrou človeka.
V súčasnosti už existujú metódy a technológie, ktorými sa dá približne zistiť vek vzácneho predmetu, alebo kostry človeka. Aj keď odborníci tvrdia, že pyxidu zo slonovej kosti v Čiernych Kľačanoch našli archeológovia „pravdepodobne“ v hrobe z konca 9. storočia, žiadalo by sa vzhľadom k historickým faktom vek znova prehodnotiť. Nemôže ísť o hrob z polovici 17. storočia? Tým by sa dalo potvrdiť alebo vyvrátiť zverejnenú hypotézu. Ak sa hypotéza a fakty potvrdia, už sme v 17. storočí a môžeme hľadať ďalej. Bola by to už čerstvá stopa putovania vzácnej pyxidy!
G – Odkiaľ Turek ukradol pyxidu zo slonovej kosti zostáva naďalej záhadou.
Predpokladať sa dá všeličo, je to potrebné vedecky doložiť historickými faktami. Moju osobnú domnienku na pôvod predošlého miesta pyxidy uvádzam v spomenutej knižke, kde predpokladám, že pri potoku Širočina skonajúci turecký hodnostár ju mohol ukradnúť z nitianského resp. horno-nitrianského kostola, alebo z najstarších kostolov pod pohorím Tríbeč – Drážovce resp. Kostoľany, vedľa ktorých turecké vojsko roku 1652 prechádzalo. Predmet mohol byť aj v sídle nitrianského biskupa v Nitre, ktoré Turci v uvedenom roku mohli vyrabovať. Keď nie, potom by som sa domnieval že z hradu Gýmeš. Na hrade Gýmeš, kde vlastnil Juraj Slepčiansky Pohronec majetkový podiel, ktorý odkúpil od Adama Forgáča a tam mohol mať uloženú svoju osobnú umeleckú zbierku v pohnutých rokoch nitriansky biskup (1648-1666). Gýmeš v uvedenom roku Turci asi nestihli vyrabovať, alebo sa nám nezachovali o rabovaní hradu informácie. Nitriansky biskup mal vynikajúce umelecké nadanie a poznatky. Domnienky sú jedna vec, podstatné sú fakty! Tie nám zatiaľ chýbajú. Hľadajme naďalej fakty odkiaľ vzácny predmet pochádza.Niektoré záhady sa nám zdajú, že sú už vysvetlené, ale nemusia byť pravdivé. Domnienky treba priebežne konfrontovať s novoobjavenými faktami. Dúfam, že po objavení ďalších historických údajov sa nám v budúcnosti konečne podarí potvrdiť alebo objasniť všetky záhady v spojitosti s pyxidou z Čiernych Kľačian.
Použitá literatúra a pramene:
DVOŘÁK, Pavel.: Svedectvo strateného hrobu. In: Stopy dávnej minulosti 3 – Zrod národa. Vydavateľstvo Rak Budmerice 2004, s. 139-153.
RAKOVSKÝ, Štefan.: Veľkovozokanský lev. In: CALEX, časopis pracujúcich Calex-u n. p. Zlaté Moravce s. 1, zo dňa 25. 4. 1969
ŠUTKA, Gabriel.: Bitka pri Vozokanoch 1652, s.87, rok vydania 2002
Ďakujeme spisovateľovi Pavlovi Dvořákovi za povolenie uverejniť fotografie čiernokľačanskej pyxidy.
Autorom fotografii čiernokľačanskej pyxidy je © Jakub Dvořák.© Gabriel Šutka, 10. február 2008
-
129 odpovede/odpovedí
-
a na toto som zabudol…pamätník ktorý dal postaviť Matica
-
pre lepšie čítanie použite príkaz Full Screen
http://www.docstoc.com/docs/7394725/Svedectvo-udajneho-hrobu -
Nesúvisiace pyxidy
-
Objev a historie výzkumu
Lokalita, návrší mohylovitého tvaru, se nachází na katastru obce Podolí u Brna v okrese Brno-venkov, po pravé straně silnice 1. třídy (bývalé „císařské“ silnice) ve směru na Olomouc. V archeologické literatuře je známa od roku 1853, kdy historik Petr rytíř Chlumecký popsal objev, který byl učiněn při hluboké orbě nedlouho před tím, počátkem 50. let 19. století – narazilo se na množství velkých kamenů, dřevěné trámy a především koňské a lidské kostry, nalezeny byly zvláštní svícnovité železné předměty. Nálezová situace svědčila o tom, že na návrší byla objevena velká kamenná hrobka s dřevěným stropem (některé trámy nesly vyřezávanou výzdobu, např. ornament trojnásobného pletence), překrytá velkou mohylou. Zajímavé je, že mezi nálezy chyběly předměty, které patří ke standardní hrobové výbavě zemřelých – šperky v případě ženského nebo zbraně v případě mužského pohřbu. To vedlo k domněnce, že hrobka zřejmě nedlouho po uložení pohřbů byla vyloupena.
Vzhledem k tomu, že k nálezu došlo v době, kdy archeologická disciplina (nejen) na Moravě byla ještě plenkách, byl v letech 1948–1950 na návrší proveden rozsáhlý archeologický výzkum, který vedl Josef Poulík z tehdejšího Státního archeologického ústavu v Brně (nyní Archeologický ústav AV ČR Brno). Při něm byly odkryty celkem tři mohyly a dva komorové hroby (I, II) z doby stěhování národů. Jedna z mohyl skrývala kostrový hrob eneolitické kultury se šňůrovou keramikou, další pak překrývaly žárové pohřby podolské kultury pozdní doby bronzové. Výzkum odkryl i keltský žárový hrob.
Pozornost se ovšem soustředila především na impozantní hrobové komory mezi mohylami. J. Poulík zjistil, že hrobka č. I, nacházející se na východní straně návrší, je hrob popsaný P. Chlumeckým. Šlo o impozantní prostor o rozměrech 4,5 x 4,5 m a hloubce 4 m; na jeho dně byly nalezeny kosti pěti až šesti koní, zbytky zpráchnivělého dřeva a další železný svícnovitý předmět, podobný nálezům z poloviny 19. století. Další komorový hrob č. II ve vzdálenosti cca 10 m směrem na SZ měl rozměry 490 x 670 cm a hloubku přes 6 m; při hloubení hrobové jáma byl porušen starší kostrový hrob, který byl zjištěn v její severní stěně. Žlábky při severní a jižní stěně dokládají konstrukci přestřešení, kůlové jamky kolem hrobové jámy pak jsou interpretovány jako pozůstatky konstrukce dřevěného „domu mrtvých“. Nálezy byly roztroušeny i v zásypu hrobu, což svědčí o vyloupení i tohoto hrobu. Přesto však zde byly nalezeny předměty luxusního charakteru: zlomky pyxidy ze slonoviny s bohatou reliéfní výzdobou s křesťanskou tématikou (postava kráčejícího muže, nesoucího v ruce kříž, postava sedícího muže s knihou v ruce, postava anděla s křídly), vyrobené patrně někde v Sýrii na počátku 6. století; zlomky nádob (dvou pohárů a misky) z modrého a zeleného skla, na jedné z nichž jsou zbytky patrně řeckého nápisu; stříbrné nýty patrně z koňského postroje; zlaté kování, zřejmě z dřevěné misky; zlaté nitě, snad pozůstatky oděvu zlatem protkávaného, patrně brokátu. Tyto předměty tvořily součást bohaté výbavy asi čtyřicetileté ženy, která byla pohřbena spolu se dvěma koňmi, jejichž kostry byly v hrobě nalezeny rovněž.
Nad oběma hrobovými komorami byla vybudována obrovská kruhová stavba o průměru cca 65 m a o výšce 14 m, která měla vnější kamennou zeď (dochovala se místy do výšky až jednoho metru; ke stavbě byl použit litavský vápenec z ložiska vzdáleného asi 4 km), rozčleněnou šesti průchody na šest částí.
Datování
Celý tento komplex byl od počátku zařazen do doby stěhování národů, bližší datování bylo dlouho nejasné, neboť nálezy z Poulíkova výzkumu byly podrobně publikovány a vyhodnoceny až v roce 1995. Josef Poulík dospěl v publikaci k závěru, že v hrobce byl pohřben langobardský král Wacho († 539) a že hrobku následně někdy na konci 6. nebo na počátku 7. století vyloupili Slované. J. Poulík ovšem svou studii psal ve svých bezmála 85 letech, na závěr své profesní kariéry, kterou věnoval především období Velké Moravy a zvláště pak řízení Archeologického ústavu; novější názory specialistů na dotčené období stěhování národů jsou poněkud odlišné. Podle nich nelze s jistotou říci, kdo vlastně byl v mauzoleu, resp. v obou hrobových komorách pohřben, neboť k tomu nálezový soubor, navíc zdecimovaný vyloupením, neposkytuje dostatek informací. Lze se však nicméně důvodně domnívat, že zde byli ve dvou časových horizontech pohřbeni příslušníci nejvyšší vrstvy germánské aristokracie, a to do hrobu I v 2. polovině 5. století a do hrobu II v 1. polovině století šestého.
Všechny nalezené předměty jsou uloženy ve sbírkách Archeologického ústavu Moravského zemského muzea v Brně
No a už vieme kto sem pyxidy nosil…
a kde slovania na ne chodili……alebo žeby slovania pochovali vladiku v starej opustenej hrobke?a nevykradli ju ale milodary doniesli…
Obyčajný človek má asi takýto názor ,či predstavu o príchode Konštantína a Metoda:Dvaja bradatí cudzinci na smrť unavení po dlhej púti,s palicami a batôžkom nám doniesli do vienka vieru a písmo…
Viete ale ako to pravdepodobne vyzeralo? -
Pravda:14.5.2002
Na Slovensku objavili unikátne pohrebisko
Doteraz najväčšie pohrebisko na našom území objavili robotníci pri výkopových prácach na stavbe vodovodu v Tesárskych Mlyňanoch. Pozdĺž trasy gabčíkovského diaľkovodu, ktorý má zásobovať zdravou vodou obce v ochrannej zóne Elektrárne Mochovce, už archeológovia intenzívne odkrývajú nález mimoriadnej hodnoty. Podľa zdrojov Pravdy ide o unikátne pohrebisko z polovice piateho storočia, z čias sťahovania národov.“Ak som dobre rátal, pozdĺž železničnej trate je už odkrytých vyše 40 hrobov. To nie je všetko. História vydáva svoje ďalšie svedectvá. Či veríte, či nie, v dobrom závidím tým, čo na tento vzácny nález natrafili. Všetci v Tesárskych Mlyňanoch sme hrdí na dôkazy, že dejiny kráčali práve tadiaľto. Veď významnejší odkryv, pokiaľ ide o veľkosť lokality, sa u nás ešte nezaznamenal,” povedal v pondelok starosta Tesárskych Mlyňán Ľubomír Benc.
Starosta Benc pozorne sleduje archeologické práce. Ako hovorí, išlo pravdepodobne o hroby bojovníkov, ktorých telá boli zdeformované, niektoré so zlomenými končatinami. Postupné odkrývanie hrobov ukazuje, že viaceré boli veľmi dávno vykradnuté. Podľa doterajších informácií expertov sa dá predpokladať, že telesné pozostatky môžu patriť etniku z Ázie. O príslušnosti k týmto národom hovoria aj dve zdeformované lebky. Ich tvar sa prispôsobil tlaku šatiek, ktorými mali hlavy obmotané odmala. Pri vykopávkach sa podľa našich zdrojov dosiaľ našli zlaté korálky, predmety z bronzu, železné spony, hrebene z parohov a nožíky. Archeológovia z Nitry pokračujú v odkrývaní najväčšieho pohrebiska ďalej.
OĽGA PREKOPOVÁ, PRAVDAO to je hned vedla Čiernych Kľačian…Takže slovanský vykrádači hrobov to nemali ďaleko.
-
Musel majitel ruky klačať?Podla mňa jednoznačne stál,možno v trochu inej pozícii
…no a radšej by som tú pyxidu do rúk emisárom nedával-vyzerajú ako vykrádači hrobov…
-
-
Škatuľku s vekom vyrobili v Byzancii v piatom storočí a je na nej rovnoramenný kríž. „Podľa veľmi rozšírenej teórie ju k nám priniesli vierozvestovia Cyril a a Metod ako dar veľkomoravskému vládcovi Rastislavovi,“ povedal pre agentúru SITA riaditeľ Archeologického ústavu SAV v Nitre Matej Ruttkay. Archeológovia hľadajú najmä hroby, ktorých datovanie by mohlo potvrdiť alebo vyvrátiť túto teóriu. Potvrdením by boli hroby z deviateho storočia. Výskum by mal trvať do konca júna. Archeológovia kopú na dvoch miestach, pretože obyvatelia z dediny, ktorí boli pri náleze pyxidy, sa rozchádzajú v názore na presné miesto nálezu. Na jednom z nich stojí aj pamätník pyxide, no i ten sa už viac razy posúval, hovorí Ruttkay. Výskum je zhruba sto metrov od miesta, kadiaľ povedie rýchlostná cesta R1.
Darmo sa na mna hnevá istá obec,nie židovská,ale akademická,
Nie je to útok ani na Tacitusa ani Titusa,či Cyrila a Metoda.V prvom rade mi vadila disproporčná postava na antickej pyxide,s plutvamy namiesto nôh.
V druhom rade,že nebolo možné spájať pyxidu zo slovanmi,keď ani u nich nebola stratifikovaná,ale ju našli chlapci v druhotnej pozícii,kdesi vyhodenú,či bágrom alebo ozajstným prvonálezcom.
Teóriu o germánoch som pridal preto,aby sa “rozšírila”,„Podľa veľmi rozšírenej teórie ju k nám priniesli vierozvestovia Cyril a a Metod ako dar veľkomoravskému vládcovi Rastislavovi,“ povedal pre agentúru SITA riaditeľ Archeologického ústavu SAV v Nitre Matej Ruttkay.
aj táto aby tendenčne nemohol novinár položiť do úst niekoho takéto citácie.
Vedˇ toto už zaváňa panslavizmom a patrí to ani nie do čias Andreja Kmeťa.
A pekná je aj prvá veta:Škatuľku s vekom vyrobili v Byzancii v piatom storočí a je na nej rovnoramenný kríž.
PS:Cyril nikdy neprišel na územie dnešného Slovenska,ak tak Konštantín.
Treba formovať vedomie slovákov,nie ideologicko-nábožensky,ale na základe faktov,nie mýtov tipu tajná chodba z hradu,čo je aj spájanie zlomkov z tejto pyxidy z vierozväzcami. -
Nerozumiem formulácii “chvíľu doma” hodinu-deň -mesiac-viac?Nuž boli prázdniny,vtedy sa máločo orie…Z brázdy nakoniec aj s kamarátom…
odmena? deň voľna v škole
To už bola škola.KEDY JU VLASTNE NAŠLI A KDE?
Množstvo nálezov je nesprávne priradených,kvoli nepravdivým informáciam nálezcov.Motívy sú rôzne od lokálpatriotizmu až po umiestnenie na svoj pozemokv minulosti,alebo prozaické u detí boli tam kde mali zakázané.
Ale napriek tomu…všetká tá ideologicky sfarbená teória… -
Vodovodná rura by vás pekne naviedla,keby sa chcelo,to je taký problém?
Zaráža ma kde sa stratila lebka,kosti.Veď to mohla byť lebka Rastislava,či iného hodnostára.Doporučujem novinárom titulok:NÁJDENÁ LEBKA MAJITEĽA PYXIDY ,HODNOSTÁRA VELKOMORAVSKÉHO ZNOVA STRATENÁ?
-
Priznám sa, že nie úplne rozumiem, čo si chcel povedať, takže zopár mojich postrehov.
Zaráža ma, že rôzne sú nielen dátumy nájdenia pyxidy, v príspevku zo dňa 17. júna, čas13 : 28, je uvedené apríl 1974, inde cez letné prázdniny. Nevedia sa zhodnúť ani na mieste, pritom je jasné, že je to v trase vodovodu, takže až taký veľký problém by to nemal byť, neviem.
Spomína sa brázda, mýliš sa, vidieť, že si z mesta, lebo v týchto zemepisných šírkach
zhruba teraz prebieha žatva, po žatve na prelome júla a augusta sa zvykla robiť plytká orba,(podmietanie), v tých časoch ešte niekedy siali napr. viku siatu, uvádzam aj prečo.
Viku je možné používať na účely zeleného hnojenia a na ročnú produkciu na proteíny bohatého krmiva. Vďaka svojmu rýchlemu vzchádzaniu a rastu zabezpečuje dobrú pôdnu štruktúru a kontrolu nad burinou. Viku je možné pestovať na všetkých druhoch pôdy.
Nerozumiem prečo výšku postavy prirovnávaš k postave z inej pyxidy, iný umelec, iné postavy,iné výšky pyxíd.
Páči sa mi, ako si vymysleli príbeh (ujo Titus), potom všetko naň napasujú, ide len o to kto im uverí. Ja som síce intuitívny veriaci, ale tomuto príbehu neverím, je postavený na domnienkach a to je dosť málo, dokázať sa im to nepodarí nikdy, skôr vyvrátiť.
Mám zaujímavejšiu záhadu.
Jedno ráno na nemenovanom hrade. Z pahreby vlnito stúpa dym.Hneď vedľa ohniska biela bulteriérka sa stavia na zadné nohy a vlnitými pohybmi, ako kobra indická pri píšťalke zaklínača hadov stúpa za dymom, takto sleduje dym neviem ako dlho. Musím povedať, že to bol veľmi zvláštna psia dáma, mimoriadne inteligentná, nikdy na ňu
nezabudnem. -
Čo som chcel týmto povedať:
v každej dobe,to jest aj v tejto sú ideologické drísty ktoré “utužujú” povedomie národa.Je mi jedno čo kto dá na svoje “umelecké dielo”,Pre mňa za mňa nech má súsošie Cyrila a Metoda nielen pyxidu,ale aj Poklad zo Zemianskeho Vrbovka zo 7. storočia, či Monomachovu korunu z Ivanki pri Nitre,alebo Blatnický meč pochádza z obdobia Veľkej Moravy (9. storočie) ,keby to bolo len umelecké dielo.
Bronzové súsošie sv. Cyrila a Metoda zobrazuje solúnskych bratov v nadživotnej veľkosti, pričom Cyril žehná v ľavej ruke s knihou a Metod drží v ľavej ruke rímsku pyxidu. Autorkou súsošia je akademická
sochárka Ľudmila Cvengrošová.Ateliér so zhusteným časom
V bratislavskom ateliéri sochárky Ľudmily
Cvengrošovej, rodáčky z Radošiny,
vládne úžasná atmosféra. Prebývajú
tu spolu ako v zázračnej krajine, kde
neplynie čas, prípadne sa zhustil do
priestoru a zrelativizoval ľudské bytie,
dávne osobnosti a deje našej histórie.
Známe i úplne neznáme postavy
od praveku až po súčasnosť. Šamani,
kniežatá, králi, anonymné spracovateľky
obilia a koží, pôvabné ženy, len ich
objať, štíhli muži s prísnymi a peknými
asketickými tvárami. „No áno, ľudia neboli
takí vyžratí ako dnes, mali problém
nájsť niečo pod zub a prežiť dlhé zimy,“
konštatuje sochárka.
Tamto je Konštantín a jeho starší brat
Metod v čase, keď v 9. storočí našim
predkom priniesli dar nad všetky dary
– písmo. A rovno nad dverami ateliéru,
akoby na symbolickom tróne, zadumaný
Rastislav. Pre sochárku vari najmilovanejšia
postava našich dejín. „Z môjho
ľudského pohľadu niet nad Rastislava,“
vyznáva sa. „Rastislav bol múdry, osvietený
chlap, a ten jeho ťažký osud… Svätopluk
ho dal oslepiť…“
Osobitnú atmosféru dodáva ateliéru
samotná sochárka, ktorú všetci priatelia
oslovujú Lydka. Má to, čomu sa hovorí
charizma. Aj v roku svojho okrúhleho
životného jubilea je to pôvabná a krehká
dáma, pri ktorej má muž pocit, že
ju musí ochraňovať. Dáma činorodá, aj
dnes celkom isto hnetie hlinu, tvaruje
ju, stvoriteľsky jej vdychuje život a krásu,
prípadne študuje knihy archeológov
a historikov alebo odborné časopisy.
„Dejiny ma vždy zaujímali,“ hovorí pani
Ľudmila. „No a po šesťdesiatom ôsmom
roku som veľmi papuľovala, s bratom
sme natlačili letáky a roznášali ich, až nás
chytili a zavreli sovietski vojaci… Síce sme
sa šťastlivo dostali von, ale následne ma
vyhodili zo zväzu, zo strany, zo všetkého,
ostala som s bábätkom na rukách… Nemohla
som spávať, tak som začala každý
večer čítať archeologické nálezy, pritom
sa výborne zaspáva,“ smeje sa. „Potom
som sa skontaktovala s archeológmi,
chodila na ich náleziská a vytvárala si
postupne obraz o dávnoveku. Z toho mi
vyplynula aj robota: panáčiky, reliéfy alebo
medaily. Ale koho to dnes zaujíma?
Aj archeológia iba živorí…“
Známy slovenský archeológ Titus Kolník
o Ľudmile Cvengrošovej napísal:
„Nepripomenúť si jedinečný prínos jej
tvorby inšpirovanej históriou ku kultúrnemu
obrazu Slovenska by bolo nielen
stavovským ignorantstvom, ale priam
ľudským nevďakom. Do dialógu s históriou
Slovenska vstúpila spôsobom,
aký nepoznáme u nijakého iného nášho
výtvarníka.“Ľudmila Cvengrošová vytvorila impozantnú
galériu postáv, udalostí a alegórií
z našej najstaršej minulosti. Nemožno
nespomenúť aspoň bronzové
súsošie Konštantína-Cyrila a Metoda
pred Nitrianskym hradom, sugestívnu
sochu Rastislava na tróne v Devíne
alebo bronzovú bránu s reliéfnymi výjavmi
z histórie Veľkej Moravy, ktorá
pôvodne zdobila vchod nitrianskeho
Vlastivedného múzea. Žiaľ, po reštitúcii
cirkvou vzácnu bránu bez vedomia
autorky demontovali a odhodili do záhrady,
jej polovicu dokonca ukradli zlodeji…
Nedá mi, aby som v tejto súvislosti
mestským pánom z nášho hlavného
mesta nepripomenul, že na osadenie
ešte stále čaká dávno odliata bronzová
plastika Biateca na koni. Možno si teraz
spomenú.
V predvečer tohtoročného Dňa Ústavy
Slovenskej republiky udelil prezident
SR Ivan Gašparovič sochárke Ľudmile
Cvengrošovej Rad Ľudovíta Štúra II.
triedy za významné zásluhy v oblasti
výtvarného umenia.
Peter HOLKA
Foto autor
originál je tu:
moderná školaKniežatá a veličenstvá malej dámy
Ľudmila Cvengrošová: „Modelujem a odlievam súkromnú galériu slovenských dejín.“Je to prvá alebo dvorná dáma slovenského sochárstva, pred ktorou treba sňať klobúk z hlavy. Hoci je táto rodáčka z Radošiny (1937) vzrastom neveľká, pre slovenské výtvarné umenie urobila veľké veci. Aj preto Ľudmile Cvengrošovej v predvečer tohtoročného Dňa ústavy udelil prezident republiky Rad Ľudovíta Štúra II. triedy.
Uprostred leta pred tromi rokmi som pred sochárkou i ja zložil pomyselný klobúk z hlavy niekoľkokrát. Najprv v jej ateliéri, kde ma ohúrila až puntičkárskou prípravou a cizelérsky poctivou prácou na portrétoch všetkých devätnástich panovníkov korunovaných v Bratislave za uhorských kráľov. A potom zas v Zičiho paláci, kde sa tie dôstojné, majstrovsky vymodelované i pôvabne figúry ukázali verejnosti v celej nádhere na korunovačnej slávnosti, ktorú pre nich i pre autorku usporiadala nadácia Korunovačná Bratislava.
Jednu jej medailičku, vyrazenú pri tej príležitosti, ktorú mi nebadane vtlačila pri gratulácii do dlane, si odkladám ako vzácnu relikviu. Viac však ako cudzie veličenstvá, vážim si naše kniežatá, a ešte viac prostý ľud hocikde zo sveta, za ktorým vytrvalo putuje ako za svojim umeleckým osudom, aby spoznala a zachytila všetky jeho radosti i žiale.
„Napriek utrpeniu mnohých ľudí i možnej apokalypse našej planéty Cvengrošová nezlomne vtláča svojim sochám a medailám pozitívny ľudský zmysel, vyplývajúci z jej rýdzej lásky k človeku a z presvedčenia, že umenie je potrebné pre civilizáciu, aby zostala životaschopná“, rámcoval jej tvorbu Prof. PhDr. Ľudovít Petránsky, DrSc.Ohníčky spomienok
Nespomínam si už, či tá hrnčiarska pec, ktorú začiatkom sedemdesiatych rokov minulého storočia vykopal jeden z našich najznámejších archeológov v obci Pác, bola keltská alebo rímska. Dosť na tom, že Títus Kolník bol objavom nadšený a doslova ofukoval každý kúsok keramiky, ktorý našli na miestach niekdajšej kvádskej osady a neskoršej rímskej vojenskej stanice. S nadšením a zaujatím približoval nález aj sochárke, ktorá vtedy bola na miestach vykopávok ako doma. Keď jej vedec ukazoval nájdené atribúty, obaja možno vzrušením ani nedýchali. Zatiaľ sochárkin trojročný chlapček, využijúc chvíľu maminej nepozornosti, hral sa a poskakoval uprostred tej prenesmiernej vzácnosti doslova ako sloníča v porceláne.
Epizódku som jej znova nedávno pripomenul. V očiach pani Lydky – lebo tak ju všetci volajú – spomienka na to, ako jej potomok šantil v dvetisícročnej peci aj po desaťročiach, čo odvtedy uplynuli, zapálila šibalské ohníčky. So svojím živým batôžkom „prevandrovala“ takmer všetky významnejšie lokality, kde sa vtedy kopalo…
„Ľudmila Cvengrošová má nadanie a schopnosť vo svojej tvorbe domyslieť epično, zasadiť archeologické predmety do príbehu. Do dialógu s históriou Slovenska vstúpila spôsobom, aký nepoznáme u nijakého iného nášho výtvarníka. V jej tvorbe mocne rezonuje zemitá, pôvodná prasila kultúrneho odkazu tejto krajiny, jej životodarný substrát, základné piliere i predpoklady neopakovateľne svojrázneho historického vývoja Slovenska. Zračí sa v nej hĺbka koreňov dávnych kultúr našej vlasti, rozmanitosť a krása ich prejavov, váha i vážnosť ich posolstva,“ obzerá sa za rokmi spoločných objavov PhDr. Títus Kolník, CSc.Z nánosov vekov
Vykopané príbehy Jána Dekana, Bohuslava Chropovského, Jozefa Vladára, Alexandra Rutkaya, Zlatice Čilinskej, Jána Rajtára, Ladislava Veliačika, Václava Furmánka, Stanislava Šišku, Veroniky Plachej, Titusa Kolníka…
Emotívne a inšpiratívne príbehy o dávnych časoch a ich obyvateľoch. O Tollundskom mužovi a múmiách zo severských rašelinísk a močarísk, o šatách a detských topánočkách z bronzovej doby, ktoré spoznávala v severnom Nemecku a Dánsku. O kráľoch Biatecovi, Nonnosovi a Devilovi na zlatých statéroch a strieborných tetradrachmách z minciarne v bratislavskom keltskom oppide, o ktorom jej neraz rozprávala archeologička a dôverná priateľka Eva Kolníková. O šamanovi zo Spišského Štvrtka, o druidoch z obetiska na Havránku alebo o osude sklených korálikov z náhrdelníka nájdeného pod palisádou tamojšieho keltského hradiska, ktoré z nánosov vekov vytrvalo odkrýva ďalší jej dobrý priateľ Karol Pieta.
Ona len – povie skromne – po niekoľko rokov v letných mesiacoch robila archeológom vo výskumnej stanici nad Liptovskou Marou kuchárku, aby tiež bola čímsi užitočná.
Raz tam – z ničoho nič – prikvitli Američania. Mladí, partia, študenti. Dajaký osvietenec z múzea v Ružomberku alebo z Mikuláša ich zašikoval hore na Havránok. Bolo ich zo desať a po prehliadke náleziska si začali pýtať suveníry. Veď, kto im inak doma uverí, že boli na mieste keltského rituálneho obetiska. Na západe také čosi majú všade: drobnosti, pohľadnice, repliky, spomienkové predmety pre turistov. A tu čo? Ani najmenšia drobnosť.
„Čosi musíte mať“, naliehali a nechápali, že takú jedinečnosť nevieme aj inak spropagovať. Už aj tak rozpačitý Karol Pieta ešte viac zrozpačitel. A ona na neho: Karol, veď je tu kopa črepov. Kam ste dali tie, čo sa nedajú skladať?
„V červenom koši sú tie, s ktorými sa bude ešte pracovať a v žltom sú na vyhodenie, nič sa z nich nedá spáriť,“ vyhŕklo z neho.
Utekala po kôš a vybrala pár úlomkov keramiky, čo mali dajaký dekor. A hneď hrdo oznámila: „Máme suveníry. Po dva doláre za kus.“
Takto archeológovia na Havránku „zarobili“ šesť či osem dolárov. Kúpili ovcu a týždeň z nej všetci jedli guláš.
A ako to bolo s tými vzácnymi sklenými korálikmi?
„Na jednom mieste odkryli spadnutý plot a pri ňom množstvo korálikov. Roztrhnutý náhrdelník? Ťahala som z nich rozumy a domýšľala. Ja som mohla povedať, čo prísni a exaktní vedci nemohli. Otvárali mi dvere fantázie. Nejaký náš predokoprel babu o plot, a tej sa pri milovaní roztrhol náhrdelník. Ako inak by zostali sklené koráliky na jednom mieste pri palisáde a nikto by takú vzácnosť nevyzbieral?“Láska k archeológii
Prešla s archeológmi mnohé lokality. Chotín, Ižu, Čakajovce, Myšľu, Kostoľany, Moravany, Nitriansku Blatnicu, Ducové…
Po šesťdesiatom ôsmom si od vrchnosti vykoledovala veľké kopance. Jednu z najtalentovanejších študentiek sochárskej špeciálky, ktorú hneď po absolutóriu na Vysokej škole výtvarných umení v roku 1962 prijali do vtedajšej organizácie výtvarníkov, nádejnú umelkyňu, ktorá už na začiatku svojej umeleckej dráhy presvedčivo zvládla viaceré monumentálne realizácie a na viacerých výstavách predstavila svoju komornú tvorbu dokonca v zahraničí, zadržali cudzí vojaci s letákmi… Po svojom v nich odsudzovala okupáciu. Vyhodili ju zo strany, zo zväzu, zo všetkého. Kolegovia výtvarníci od nej začali bočiť, už nebola v kurze, Cvengrošová sa nenosila. Kamsi sa potratili i priatelia. A tak sa – ako k úteche – uchýlila k archeológii. Nekomunikovala s umelcami, ale s archeológmi. Zatiahli ju do minulosti, do dejín. A po čase jej z Archeologického ústavu SAV v Nitre aj volali, keď sa čosi našlo: Príď, veď uvidíš…
Archeologické či historické motívy sa celkom prirodzene objavovali aj v jej tvorbe. Začiatok? Keď zrekonštruovali nitriansky kňazský seminár. Podľa ideového scenára akademika Jána Dekana preň vytvorila dvanásť reliéfov: pravek Slovenska, idoly, matriarchát, patriarchát, bronzovú dobu… až po veľkomoravské kniežatá.
Ján Dekan napísal úvody do mnohých katalógov k jej výstavám. Jeho autorita jej pomáhala, že občas mohla na svetlo. V jednej z recenzií píše: „V rámci širšie komponovaných námetových celkov sa Cvengrošová neustále vracia k jedinému ústrednému bodu svojho životného i umeleckého záujmu: k človeku. Áno, človek rôznych zemepisných končín, rôznych historických epoch, rôzneho spoločenského postavenia, významu i osudov…“Maják na Mickievičovej ulici
Ak som na začiatku spomenul sochárkino vytrvalé putovanie za ľuďmi, na tej ceste je predsa len čosi ako maják. Stanislav Bajaník v úvahe Náš klenot z roku 1995 píše: „Medzi tých, ktorí svoj umelecký esprit zasvätili najvážnejším okamihom najstarších etáp kultúrneho a duchovného zrodu našich predkov, patrí jednoznačne akademická sochárka Ľudmila Cvengrošová. Rimania, Kelti, no najmä Slovieni sú jej inšpiračným zdrojom“, konštatuje.
„Panebože, Slovania!“ reaguje jubilantka. „Kde všade som ich postretala. Nitra, Čakajovce, Cífer – Pác. V Bíni, na Pohansku, na Velehrade, v Mikulčiciach… Akoby som naozaj modelovala a odlievala súkromnú galériu slovenských dejín.“
Časopis vlády SR Verejná správa, ročník 2007
Verejná správa č. 24/2007
časopis verejnej správyPripomína mi to časy ,keď stavali sochy Leninov,Klementov….
A teraz k môjmu popudu:Je pravda že vedu treba popularizovať ,no nie zbulvárnieť.Ja verím že teoriu mohol Titus rozšíriť z úrovne poznania svojej doby,alebo svojej vlastnej,ja ho neviním,ako cítil,tak robil.V konečnom dôsledku veci vyrobené skôr mohli doniesť neskôr,to dá logika.Opačne by to bolo horšie,ako u Monomachovu korunu.No keby im to časovo sedolo určite by ju mal v ruke jeden z vierozvescov.
Prešlo viac rokov a objaví sa v médiach nekonečne veľa krat správa
Vedci skúmajú, či vzácnu pyxidu priniesli Cyril a Metod
Je nepodstatné ,či niečo vyskúmajú,v ľudských mysliach ostane len spojenie Cyril metod pyxida.Je to Guerilla marketingu ideológie.bulvárna správa:
Škatuľku s vekom vyrobili v Byzancii v piatom storočí a je na nej rovnoramenný kríž. „Podľa veľmi rozšírenej teórie ju k nám priniesli vierozvestovia Cyril a a Metod ako dar veľkomoravskému vládcovi Rastislavovi,“ povedal pre agentúru SITA riaditeľ Archeologického ústavu SAV v Nitre Matej Ruttkay
Ako si má vyložiť takúto vetu čitateľ?Veď to povedal riaditeľ.Škatuľka má kríž…Verím že je to vytrhnuté s kontextu,alebo ináč zmanipulované.Teraz k samotnej pyxide.Našla sa pre archeológov pre nich v bezcennej nálezovej okolnosti.Môžu sa opierať len o tvrdenia chlapcov,ktorí môžu hovoriť pravdu,ale nemusia.
Nenašla sa spolu so slovankými nálezmi,bolo tam všetko možné,len slovania nie.Chlapci tvrdia že pri pyxide bola aj lebka,ktorú nikto nepublikoval?Kde je?
Neviem,kto reštauroval pyxidu,ale dovolím si s istotou tvrdiť,že domyslená postava je voči iným postavám na pyxide značne zvačšená,má plutvy miesto nôh alebo klačí ,to vie len autor.Porovnával som postavy z rôznych pyxíd,aby som pochopil ,že kľačí.A to sa mi zdá tiež ideologicky prifarbené.
Nie je najmenší dôvod myslieť si že majiteľ zachovalej ruky kľači,dokonca kvoli tomu aby vyplnila celú v výšku ju museli značne zväčšiť,voči iným postavám na nej.Tak ako niekto vymyslel rozšírenú teóriu prinesenia pyxidy, tak priniesol aj klačiacu postavu na ňu.
-
Pripájam pár pyxíd z rôznych dôb
-
A aby som to úple dooral pridávam aj antickú orbu na minciach
Log in to reply.