-
Archeológia v službách ideológie a náboženstva.
-
Narodenia Pána a Klaňanie troch kráľov, panely z Casket werden
To je jeden z páru Slonoviny panelov, ktoré sa zdajú kopírovať ranokresťanské modelov, snáď z 5. storočia.Príbeh sa koná ako integrovaný sekvencie, skôr než oddeľovať udalosti von. A tak mudrci po hviezda, Narodenia Pána a Klaňanie troch kráľov sú uvedené v jednom.
Jedná sa o panel zo skrinky (známa ako Casket werden) pravdepodobne z asi 800 na Dolné oblasti Porýnia, možno werden. Dátum a pôvodu týchto palquettes boli predmetom značnej učené debaty, sa väčšina úradov rozdelené medzi ranne kresťanský a Caorlingan pôvodu.
Táto a ďalšie dve Slonoviny panely opátstvo werden v V & A zbierka líči zmes scén z biblického a vymyslené príbehy. Boli spojené štylisticky na knihu, kryt na ministerstvo financií Milana katedrály a ďalších prežívajúce panely a pyxides. Scény Zvestovania, Magi vidieť hviezdy, Narodenia Pána a Klaňanie troch kráľov silne podobajú knihu Milan kryty.
Ostatné panely, ktoré sú považované patrí do rovnakej skupiny, možno nájsť v Berlíne, Toulouse a Nevers múzeí a prípadne panel v Britskom múzeu predstavujúce Krista prieť s lekármi. Tri pyxides, jeden ešte na werden, jeden v múzeu v Rouene a tretí vo Florencii boli tiež označené ako patriace do rovnakej skupiny. -
PYXIS, SCÉNA Z KRISTOVHO ŽIVOTA, BYZANTSKÉ VÝCHOD, SLONOVÁ KOSŤ, V VI
-
Paridov súd
Walters Art Museum, Baltimore, MD
-
-
Jedna socha nikdy nestačí, takža jedna socha pyxidonosičov je aj v Čiernych Kľačanoch. Kameň s tabuľkou od MS je neďaleko miesta nálezu.
-
Vďaka za skvelú detektívku, naozaj zaujímavé čítanie. Podnietilo ma to skúmať opätovne príbeh archeologického podvrhu, ktorým bol vykonštruovaný nález hrobu Metodovho “objavený” domkárkou z moravskej Stupavy Klementínou Maštalířovou, ktorá v roku 1926 začala mať v snoch zjavenia v ktorých jej samotný solúnsky lingvista radil kde nájsť jeho hrob a že by rád aby jeho ostatky boli vyzdvihnuté a zreme tým pádom deponované v Moravskom zemskom múzeu, kde doteraz uchovávajú “predmet doličný” onoho podvrhu v podobe veľmi zle sfalšovaného náhrobného kameňa. Ten bol vykopaný v roku 1932 v päť metrovej hĺbke na mieste nazývanom “Hroby” v pohorí Chřiby. Je to príbeh trochu otočený v tejto téme, keďže archeológia zaujala už v dobe objavu (pochopiteľne) skeptické stanovisko k pravosti onoho nálezu. Je to vlastne prirodzené ako vtedajšie masmédia dokázali pestovať semienko mistifikácie a nabulíkať dôverčivé stádo, ktoré putovalo k “hrobu” veľkomoravského arcibiskupa. Že by za tým stála iba jedna katolícka “vedma” je veľmi nepravdepodobné a nitky onoho príbehu siahajú asi ešte ďalej než k ľudom z “Lesního družstva v Osvětimanech”. A to sa radšej nechcem rozpisovať o tom ako sa archeologické nálezy tajne lesom prevážali z Hradiska sv. Klimenta na “bájny” Velehrad, aj keď to sa dialo o trochu skôr a existujú o tom len veľmi fragmentálne neoficiálne správy.
-
AntiK, som rád, že si niekto pozrel a prečítal tento môj skoro monológ, či zbierku informácii o pyxide kľačianskej, obrázky iných aj nesúvisiacich pyxíd, či inej krasťanskej tvorby a vecí podľa mňa s tým súvisiacich. Som ešte radšej, že si prispel “hrobom” Metoda,.
Na počiatku som sa chcel venovať aj Hitlerovi a jeho archeológom, ale akosi som sa rozčertil na sochu, ktorá je už viac ako len obyčajná socha, stala sa symbolom osláv v Nitre, a tým aj “rekonštruovaná”, či skôr znetvorená pyxida. Prešiel som na internete všetky možné pyxidy, no na žiadnom veku som nevidel kríž, čo síce neznamená že je to nemožné, no zdá sa mi to nepravdepodobné.
Vždy keď som sa zabral do hľadania stôp okolo nálezu objavili sa nové otázniky.Je ich vo mne stále veľa.. Odpovedať by mi vedeli len oni: nálezcovia Dušan Filipčík, Milan Tonka, Ing. Milan Švec, Július Horný, bratia Ivan a Stanislav Lukáčovci a ostatní s nimi hrajúci sa chlapci, no možno bude na ich odpovede počkať až do doby, keď si budú pamätať lepšie zážitky z dectva, ako zo včerajšehu dňa.
Postava “starca” podľa mňa neprichádza, ale na 90% sedí v predklone.
Dopĺňam Pavlovo Dvořákovo, ako vždy skvelé dielo
-
Bronzové súsošie sv. Cyrila a Metoda od akademickej sochárky Ľudmily Cvengrošovej má svoje miesto pred hradbami Nitrianskeho hradu. V postkomunistickom období však muselo prežiť niekoľko turbulencií.
Možno len pár obyvateľov Nitry vie, že Cvengrošovej súsošie solúnskych bratov vzbudilo niekoľko vášnivých diskusií o jeho podobe, niektorí požadovali aj konkrétne korekcie súsošia. Hlavným argumentom odporcov, zväčša laických kritikov, bol fakt, že vierozvestovia boli znázornení bez dvojitého byzantského kríža. Sv. Cyril tak drží liturgickú knihu, na ktorej je stvárnený dobový korpus JežišaKrista, a sv. Metod drží liturgickú nádobu – pyxidu s jednoduchým krížom na vrchnáku. A práve tieto použité atribúty, vrátane absencie dvojkríža, sa dostali podpaľbu len necelé dva mesiace po Nežnej revolúcii.
Kritici však nebrali do úvahy fakt, že dielo bolo Mestom Nitra objednané v roku 1986 a vyhotovené ešte pred novembrom ´89. Akékoľvek kresťanské symboly vrátane dvojkríža neboli v danom komunistickom období prijateľné. Autorke sa však podarilo prepašovať do súsošia mierne kresťanské prvky – spomínaná pyxida a korpus Krista. Ten sa nepozdával skupinke obyvateľov okolo vtedajšej poslankyne Marty Dittingerovej, ktorá požadovala doplnenie obrysov kríža podľaarcheologického nálezu z Mikulčíc. Nielen že by išlo o technologicky náročné zasahovanie do už hotového diela, autorka by však použitím tohto konkrétneho názoru nepriamo dosvedčila názor, že sídlom vierozvestov bola táto juhomoravská oblasť.
Aj napriek spoločenským otrasom od roku 1990, kedy bola socha osadená, sa Solúnski bratia zachovali. Odolali vlne laických kritikov a postsocialistických kresťanov, a našli si tak svoje stále miesto na frekventovanom hradnom nádvorí.Informácie čerpané z Almanach Nitra 2000, príspevok Solúnski bratia predhradbami
Autor: Monika Földešiová
-
CYRILO-METODSKÉ POCHYBNOSTI
V rozprávke o príchode vierozvestcov síce veľa pravdy nie je, no dostali sa až do preambuly slovenskej ústavyOdkaz na nich nemáme len na päťdesiatkorunáčke a k ich tradícii sa nehlásia len hejslováci, ale pripomína nám ho aj kalendár so štátnym sviatkom, ba zmieňuje sa o nich aj preambula ústavy. Hoci ide len o mýtus, v ktorom je máločo pravdy. Príchod Cyrila a Metoda bol z historického hľadiska len malou epizódou, ktorá po sebe nezanechala dedičstvo, ba najnovšie archeologické objavy potvrdzujú, že pri propagácii kresťanstva predbehli solúnskych bratov iní misionári.
Politika namiesto viery:
Začalo sa to vlastne ešte pred ich príchodom v roku 863. Rastislav, vtedajší vládca Veľkej Moravy, si len ťažko môže nárokovať veľkú slávu za to, že dvojicu kazateľov k sebe pozval. Na samotnej viere v Krista a jej šírení vo svojom panstve mu totiž záležalo iste menej než na politike, ktorú tým sledoval. A politika mala vždy málo do činenia s morálkou. Veľkomoravský panovník sa vlastne od začiatku snažil o niečo podobné ako naši dnešní politici – včleniť svoj štát do štruktúr Západu. To bol jeho hlavný cieľ a iba z toho dôvodu sa obrátil na Rím, pod ktorý latinský Západ spadal. Až keď odtiaľ dostal košom, skúsil šťastie v opačnom tábore, v metropole východného kresťanstva. A podľa porekadla, že lepší je vrabec v hrsti ako holub na streche, sa mu aj podarilo dostať z Konštantínopola kladnú odpoveď. Veľká Morava nabrala namiesto západného kurzu východný, čo však bolo stále lepšie ako pozícia osamelého bežca uprostred Európy. Ibaže ani toto neprebehlo tak romanticky, ako sa zvyčajne opisuje: Rastislav mohol byť z byzantskej reakcie dobre rozčertený, keďže vlastne vôbec nedostal, čo chcel. Bližšie to vysvetľuje archeológ Vladimír Turčan z Archeologického múzea v Bratislave: „Obsahom a zmyslom Rastislavovej žiadosti bolo zriadenie samostatnej cirkevnej provincie, na čo bol potrebný biskup. Ani jeden zo solúnskych bratov však nebol v čase príchodu na Veľkú Moravu pravdepodobne vysväteným kňazom. Byzantínci tak vlastne darovali loď bez plachiet. V Konštantínopole zrejme nechceli narušiť krehké vzťahy so Západom. O pápežovom zamietnutí, a teda aj o svojej pozícii náhradníka, dobre vedeli, a tak vyslanie nekompetentnej misie bolo vlastne diplomatickým vyjadrením faktu, že rešpektujú vzájomné hranice záujmov veľmocí.“ O tom, že vtedajšia elita Veľkej Moravy si učencov asi neveľmi vážila, svedčí aj trápny záver ich misie. Keď ich nepotrebovali, bez pardonu ich z krajiny vyhnali. Koniec koncov, veď o politiku išlo v prvom rade aj Byzancii.Výroba vierozvestcov:
Časy boli tvrdé a v 9. storočí sa na veci pozeralo podstatne inak ako dnes. Písať a čítať vedelo v Európe pár učencov a na Veľkej Morave to bolo asi ešte o poznanie horšie, veď analfabetom bol aj sám Svätopluk, ktorý ich neskôr vyhnal. „Bo také ústa, ktoré sladkosť necítia, človeka činia, akoby bol z kameňa, a ešte väčšmi od človeka z kameňa je mŕtva duša, každá duša bez písmen,“ hovorí vo svojom známom Proglase Konštantín. Fakt je, že so svojím jedinečným písmom, hlaholikou, sa natrápil viac-menej márne. „Písmo, ktoré mohlo byť prelomom vo vzdelanosti, zaviedli vo veľkomoravskej spoločnosti predčasne,“ komentuje Vladimír Turčan. „Pre kultúrnu úroveň domáceho obyvateľstva nemalo praktický význam a v budúcej vzdelanosti strednej Európy nezohralo žiadnu úlohu.“ Prednosť sme skrátka dali latinke, ktorú tu napokon už pred tisícročím na minciach používali Kelti. Konštantínovo písmo dnes používajú Bulhari a Rusi, teda členovia východnej cirkvi. Nezdedili sme po solúnskych kazateľoch ani liturgiu, po zákaze slovanskej bohoslužby prenášali kresťanstvo do stredoveku latinskí kňazi. Azda najväčším omylom je označovať Cyrila s Metodom za vierozvestcov, respektíve apoštolov. V prinesení kresťanskej viery na naše územie totiž nemali prvenstvo, veď aj v samotnom diele Život Konštantína sa pripúšťa, že pred nimi tu pôsobili misionári „z Vlách i z Grécka, i z Nemiec“, ba Turčan nevylučuje, že ešte predtým sa tu pokúšali uplatniť írsko-škótski misionári, ako naznačujú archeologické nálezy. Medzi tie najnovšie patrí nález z Bojnej neďaleko Topoľčian. Podľa Karola Pietu z Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied v Nitre potvrdili unikátne vykopávky názory vedcov: „Časy rozkvetu Bojnej patria naozaj do obdobia pred príchodom vierozvestcov. Nie je to nijaké veľké prekvapenie, len sme si zvykli na predstavu, že Konštantín a Metod boli prví misionári u nás. Podľa bojnianskych nálezov išlo asi nie o nemeckých, ale možno o severotalianskych misionárov. O tom svedčia pozlátené plakety s vyobrazením anjelov, s krátkymi nápismi latinkou, ktoré pravdepodobne pochádzajú z prenosného oltára, ako aj nálezy bronzových zvonov, ktoré boli súčasťou kresťanskej liturgie.“
Na druhej strane treba povedať, že nástup nového náboženstva nebol taký priamočiary, ako nám ho prezentujú. „Ešte dlho po príchode kresťanstva tu pretrvávalo pohanstvo, doklady o tom máme z nespočetných vykopávok a nálezov,“ podotýka publicista a historik Pavel Dvořák. „Treba si uvedomiť, že nový boh nemusel vždy vytlačiť pôvodné slovanské božstvá, prichádzal, aby rozšíril ich zástup, a preto sa ľudia utiekali raz k pohanským a raz ku kresťanským zvykom.“ Niektorí Slovania zostali pohanmi až do 12. storočia a viera sa tu nenastoľovala láskou, ale mečom.Happy end?:
Z hľadiska histórie trval moravský štát veľmi krátko, no ešte kratšie misia solúnskych kňazov. Pôsobili tu sotva dve desaťročia a tak neslávne, ako začali, aj skončili. Keď sa totiž na Veľkej Morave rozmohol vplyv západných kňazov, došlo k vzájomným treniciam, pri ktorých sa Byzantínci preli so západným klérom, Metod dokonca na nitrianskeho biskupa Wichinga uvalil kliatbu, ktorej ho musel zbaviť pápež. Ideologické konflikty, vnútroštátne záležitosti, ba z byzantskej strany možno dokonca aj pokus o prevrat napokon vyústili do toho, že krátko po Metodovej smrti jeho žiakov v roku 886 Moravania vyhnali. Nepoznáme ani miesto Metodovho hrobu. Jeho mladší brat Konštantín stihol ešte predtým prijať v Ríme rehoľné meno Cyril a tam aj zomrel. Posledných žiakov, ktorých ešte Moravania po krajine ponachádzali, uväznili a potom takisto deportovali. Ďaleko má od pravdy aj tvrdenie, že Cyril s Metodom boli „slovenskými duchovnými otcami“. Kazateľské duo predsa pôsobilo na Veľkej Morave, kde sa ľudia nechápali v modernom zmysle ako národ, a ešte predtým boli na podobnej nábožensko-politickej misii u ázijských Chazarov. To však neznačí, že bez skresľovania faktov nemôžeme vnímať oboch kazateľov sympaticky. „Hoci to trvalo veľmi krátko, predsa urobili veľa, aby obyvatelia Veľkej Moravy rozumeli tomu, čo im v duchovnej oblasti prinášajú. Cirkevná moc bola síce prísna, ale mala pravidlá platné pre všetkých. Metod je jednou z najkrajších postáv našich starších dejín. Kritizoval napríklad mnohoženstvo spoločenskej elity aj ostatné morálne prešľapy, čím dokázal, že vôľa a moc svetských vládcov nie je bezbrehá,“ dodáva Pavol Dvořák.
PETER GETTING -
Súsošie do šrotu
Jedná sa o súsošie Cyrila a Metoda v Devíne. Krátka zastávka pri kostole na devínskom námestí počas krásneho dopoludnia plného slnka je vďačná príležitosť pre notorických cvakačov záberov, napríklad aj mňa.Vybehla som po schodoch do areálu kostola Svätého Kríža, kde som natrafila na toto súsošie. Bolo premiérovo inštalované v roku 1903, odvtedy sa dostalo do takého stavu, aký je viditeľný na mojich záberoch.
Je známe, že obec Devín sa dostala do finančných ťažkostí nemalého rozsahu, no to nie je dôvod celkom ignorovať tento stav súsošia. Sú rôzne spôsoby ako získať peniaze na zreštaurovanie sochy, napríklad vypísať grant alebo sa zaujímať o prostriedky z fondov EÚ či urobiť verejnú zbierku. Ten istý problém je viditeľný i na fasáde kostola, pred ktorým je umiestnené súsošie.
O súsoší toho veľa neviem, pretože na webe je to temer neprítomná pamiatka, preto ju opíšem len nedostatočne. Je umiestnené v areáli kostola blízko steny pravej lode a rúry, z ktorej odtekáva odpadová dažďová voda priamo smerom k soche. Povrch sochy je veľmi skorodovaný a nedbanlivo natretý bez odstránenia hrdze. Dvaja vierozvestci a zakladatelia slovanského písomníctva stojaci na historickom území Veľkej Moravy a svojho historického účinkovania v tak zúboženom stave nerobia slovenskému národu nijakú reklamu. Skôr naopak.
Celú situáciu ešte zhoršuje aj stav kostola, ktorý je historicky cenný, pretože jeho jadrom je románska stavba z 12.storočia údajne postavená na základoch pohanského chrámu. Pohľad zvonka na opadanú omietku a nátery vzbudzuje dojem úbohosti a biedy.
Niekoľko záberov:
Autorka foto:Ľudmila Marešová-Balážová
Čítajte viac: http://maresovabalazova.blog.sme.sk/c/266943/Susosie-do-srotu.html#ixzz1bsWlmjTW
-
Autorka sochy pyxidonosičov má rovnakohodnotné dielko bustu vlka z Pamíru.
Do roku 2013 má stáť Svätopluk aj v NitreAndrej Barát | 26. novembra 2011 8:00
Svätopluk môže opäť rozpútať vášne. Jeho socha v nadživotnej veľkosti by totiž najnovšie mala stáť v Nitre. Bojuje za to publicista Drahoslav Machala, ktorý svojho času pracoval v Slovenskej republike, spolu s Zorou Lazarovou (v minulosti vystriedala viacero strán – od zelených po Pravú SNS) a archeológovia Titus Kolník a Jozef Vladár.Mestskí poslanci ich návrh vzali na vedomie, ale čo ďalej neriešili. Mesto na sochu peniaze nemá, môže najviac ponúknuť priestor. Skupina okolo Machalu tak zrejme bude hľadať peniaze cez verejnú zbierku.
Machala spolu s ostatnými majú aj konkrétnu predstavu, ako by socha mala vyzerať. Napríklad, že vladár má byť opásaný blatnickým mečom. Odborníci však upozorňujú, že ten sa k soche vôbec nehodí. Meč s rukoväťou vybíjanou zlatom sa našiel v Blatnici pri Martine a pochádza z 8. storočia, najneskôr z prvej polovice 9. storočia. Obdobie vládnutia Svätopluka sa však datuje až o niekoľko desaťročí neskôr.
Podľa archeológa a odborníka na výzbroj v stredoveku Alexandra Ruttkaya nemožno tento meč spájať so Svätoplukom. “Pri takýchto dielach by sa malo prihliadať na určité zvláštnosti, ktoré tú dobu reprezentujú. Týka sa to odevu ale aj výzbroje, ktoré by mali byť historicky verné. Máme viacero iných mečov z druhej polovice 9. storočia, ktoré by sa dali použiť,” uviedol historik. Sochu Svätopluka v Nitre aj napriek tomu považuje za niečo prirodzené.
Päť- až sedemmetrová postava Svätopluka z kameňa by podľa iniciátorov mala stáť na dvojmetrovom podstavci. “Jeho súčasťou by bol bronzový reliéf od Ľudmily Cvengrošovej, ktorý by znázorňoval Regnum Zventebaldi. Ríšu, ktorú Svätopluk ovládal. Siahala od Lipska v Nemecku až po Sedmohradsko v Rumunsku, zaberala časť Poľska aj Chorvátska. Je to preto, aby si mladí uvedomili, akej veľkej ríši vládol,” opisuje Machala ich predstavu.
Blatnický meč a Svätopluk nejdú podľa historika dokopy
Andrej Barát • 18,30 MB • zaznamenané: 25. 11. 2011
Konkrétne meno autora sochy zatiaľ nepozná, zato termín, kedy by mala byť hotová, áno. V roku 2013, keď bude za sebou nasledovať séria okrúhlych výročí – 1 150. výročie príchodu Cyrila a Metoda, 150. výročie Matice slovenskej či 20. výročie vzniku Slovenskej republiky. Profesor Juraj Bartusz z Fakulty umení Technickej univerzity v Košiciach tvrdí, že socha sa za dva roky postaviť nedá. “Treba na to roky a tiež dostatok empatie zo strany investora. Takýmto dielom sa umelec môže presláviť alebo zosmiešniť na celý život,” povedal Bartusz. Dodáva, že treba ustrážiť to, aby na sochára prebehlo riadne výberové konanie.K odhadovanej cene ani investorovi sa Machala presnejšie nevyjadril. Veľkosťou porovnateľná socha Svätopluka v Bratislave mala hodnotu približne 270-tisíc eur, zbierali sa na ňu podnikatelia aj politici. Aj nitrianskeho Svätopluka čaká zrejme podobný spôsob financovania. Primátor Jozef Dvonč už povedal, že mesto na sochu neprispeje.
Socha by podľa hlavného architekta mesta Stanislava Babčana mohla stáť na Svätoplukovom námestí, ktoré sa bude modernizovať. “Uvidíme, len nech sa neudeje to, čo sa udialo v Bratislave,” dodal Babčan.
Postaviť v Nitre sochu Svätopluka chcel už pred približne 25. rokmi sochár Vojtech Matušinec a malo ísť o dielo kolosálnych rozmerov. “Uvažoval o jazdeckej soche vysokej 17 metrov stojacej na streche novej budovy Archeologického ústavu, postavenej nad Mlynárcami,” spomínal Ruttkay. Autor ručil, že na celé dielo prispejú americkí Slováci. Tí však o ničom nevedeli. Matušinec pracoval na soche až do konca života, podľa mestského architekta stihol vypracovať hlavu a niektoré ďalšie časti.
-
A ešte čosi, to dieťa zrejme sedelo na kameni, dole pod košom čo drží ženská postava, a pozerá dohora. Všetky ovce zrejme pozerali jedným smerom, teda ovca bola inde. .
Romulus a Remus boli dvojičky, tak isto jeden nebude sediace dieťa a druhý dospelý pohonič.
Koľko kúskov slonoviny našli na mieste archeológovia? Predsa chlapci nenašli všetko. Nič?
-
Asomtam, napísal si už v úvodnom príspevku, že “…Vždy ma ide rozhodiť,keď archeológovia alebo lekár sú veriaci kresťania.”
To isté by som môhol aj ja napísať, že “Vždy ma ide rozhodiť,keď archeológovia alebo lekár sú neveriaci ateisti.”
Áno, tí prví budú mať tendenciu vidieť v nálezoch kresťanské prvky, tí druhí to just budú popierať. Viera v niečo však nie je negativistický postoj. Naopak. Viera (psychol.pojem) tvorí. Viera, nádej, láska – veru odskúšané. Viera v Boha je však zastrešujúca. Je to “úbežník” v nekonečne. Antika to ešte poznala: fyzika + metafyzika. Obe vytvorili “celého” človeka. Človek s čistým pohľadom na “nebo” bol už Ábel. Kainovi ten pohľad chýbal – on mal len tu a teraz.
A ako ide tá viera s archeológiou? Archeológ bez viery, teda “metafyzickej nadstavby”, nepochopí nález v celistvosti vtedajšej situácie. Ani tá viera nie je postačujúca podmienka na úspech. S ňou však má možnosti naviac. V ateistovi (samozrejme je to nejednoznačný pojem) prevláda “digitálne” myslenie. Buď – alebo. Riešenie – má, alebo nemá – rýchlo a bezbolestne. Ako môže ateista riešiť hroby, hrobky, oltáre, chrámy, ……bez citu k potrebám “božieho ľudu”?
Sv.Cyril a Metod boli vierozviezci. Nič na tom nemení ani fakt, že boli aj iní. Niektorí zanechali väčší ohlas, iní menší, o niektorých nič nevieme. Kresťan v tom nemá žiadny problém. Vtedajší vládci nevedeli, čo sa im na druhom konci ríše deje, pokiaľ sa nejednalo priam o vojsko, alebo vzburu. Hlavne u nás, keď “pohanstvo” pretrvávalo ešte v 11.storočí. Teda tri stovky rokov dozadu nebol problém hlásať kresťanstvo novým a novým záujemcom. Dosť možností, pre každého. Preto Bojná nezmazáva “vierozviezstovstvo” solúnskych. Ja len žasnem, keď niektorí z plakiet Bojná robia z bratov niečo iné, ako je úzus.
O tú pyxidu som sa doteraz nezaujímal. Až predvčerom ma to akosi zaujalo. A čítajúc tu dozadu, som dostal potrebu reagovať. Asomtam, ber to ako nedeľnú minikázeň v kostole.
-
[quote=naj] Ako môže ateista riešiť hroby, hrobky, oltáre, chrámy, ……bez citu k potrebám “božieho ľudu”?
[/quote]
Úplne normálne, skôr si myslím, že pohľad znalého a nezaujatého môže byť plnší a kritickejší, ako pohĺad zvnútra.
A túto prvú asomtamovu vetu “…Vždy ma ide rozhodiť,keď archeológovia alebo lekár sú veriaci kresťania “ si vytrhol z kontextu, treba si prečítať celý príspevok.
Minikázeň ? Škoda reči.
Log in to reply.