-
Archeológia v službách ideológie a náboženstva.
-
Máš pravdu, klamem. Klamanie je základ prežitia. Klamem súperov, sokov samého seba. Klame aj môj mozog, keď oko vníma optická klam. Klamať znamená byť úspešný a prežiť. Ako dieťa som klamal, že som nefajčil, že som zabudol zošit…Poznať pravdu je zložité, kedže pravda platí v čase, prevda nie je nemenná. Klamať znamená aj mlčať. Mlčať za normalizácie, mlčať aj teraz keď niekto znásilňuje a vytvára novú pravdu.
Veľa sa od nežného puču nezmenilo. Nastala éra, keď komunisti a gardisti a kresťanskí nacionalisti si spolu spodali ruky a tvoria novú spoločnosť. Zo šlabikára vyhodia suseda Ž., lebo rozvod. Starí Slovaci sa stávajú realitou, aj so svojim kráľom. Stavajú sa busty (predstaviteľovi Hlinkovej slovenskej ľudovej strany, či Esterházyvu), nezmyselné sochy (Svätopluk., C+M či Turul).
Vedci (archeológovia) oceňujú politikov, politici archeológov. Časť z oboch táborov našla spoločnu reč, dokonca došlo k prieniku a ministom je historik – archeológ a ocenený Róbert, ktorý od malička sníval o tom, že bude archeológ je premiérom. Chápem, že AÚ SAV svitlo na “lepšie časy” , no nechápem prečo ocenili V kategórii Podporovateľ slovenskej archeológie doc. JUDr. Róberta Fica, predseda Vlády Slovenskej republiky.
Róbert Fico sa svojím osobným i štátnickým záujmom podstatným spôsobom angažoval v prospech rozvoja slovenskej vedy a výskumu našich najstarších dejín. Jeho zásluhou bolo možné po rokoch opätovne zahájiť systematický archeologický výskum na Slovensku.
Hej, lebo Bojná, lebo Slovania. Záujem mal, osobný i štátny. Aký je to osobný záujem? Žochársky lokálpatriotizmus? Aký je to štátnicky záujem?
Robert Fico vo svojom prejave tuším, že pri odhaľovaní Kulichovej sochy koňa Vajcoša poďakoval archeológom. Miesto oplieskania peňazí na predvolebnú shou na hrade v priamom prenose, miesto sochy koňa Vajcoša s čudne odetým jazdcom, so znakom HG v stredovej puklici štítu mohli spolu so vojími roduvernými Slovákmi peniaze dať na výskum v Bojnej.
Nie jeho zásluhou, ale zásluhou peňazí, boli to peniaze, boli naše peniaze, my Slováci, my Maďari, my Rómovia, my platitelia daní sme podporili systematický archeolohický výskum v Bojnej. Robert sa nevzdal svojich príjmov či hodiniek v prospech výskumu. Robert zabezpečil (vlastnou hlavou) naše peniaze.
Robert Fico “posväcuje” smiešne sochy, ktoré patria tak do predminulého storočia, vzhľadovo i ideovo.
http://www.pluska.sk/plus-7-dni/domov/oslavy-prichodu-cyrila-metoda-boli-vyvolenych.html
http://www.youtube.com/watch?feature=player_profilepage&v=ES2TkdoZlWc
http://www.pluska.sk/slovensko/politika/nasu-statotvornu-identitu-vynasame-svetlo-sveta.html
Robert Fico podľa mojej teórie číta prejavy na historickú tému, za ktorými je zrejme Dušan Čaplovič.
Pôvodca teórie pyxidonosičov, teraz už naozajstný starý Slovák TITUS KOLNÍK – archeológ, (či skôr dôchodca?)
je podľa mojej teórie národne orientovaný kresťan.
VYHLÁSENIE Kongresu slovenskej inteligencie
Stanovisko slovenských historikov, archeológov a jazykovedcov S poľutovaním vnímame opakujúce sa úsilia o spochybňovanie autochtónnosti Slovákov na vlastnom národnom a štátnom území, ich kontinuity dejín, kultúry a jazyka. Naposledy sa to stalo v súvislosti s medializovaným pokusom o verejné škandalizovanie predsedu vlády Slovenskej republiky na stránkach denníka SME (3. január 2008). Niektorí historici a publicisti, ktorí doposiaľ nie sú schopní pozitívne akceptovať existenciu samostatnej Slovenskej republiky, sa usilujú zneužívať čisto odborné otázky na politické a ideologické diskusie. Zarážajúca je predovšetkým tá skutočnosť, že väčšina z nich sa týmito otázkami vo svojom výskume nikdy nezaoberala, pritom sa ale verejne deklarujú ako renomovaní odborníci. Ustálenie terminológie v každom vednom odbore je úlohou odborníkov. Nesuverénne podmienky neumožňovali slovenskej vede slobodne sa zaoberať týmto problémom a preto predkov dnešných Slovákov z politických a ideologických dôvodov často označovala ako „Slovanov“, hoci už od 9. storočia pramene poznajú a odborná literatúra všeobecne hovorí o Čechoch, Maďaroch a Nemcoch. Pomenovanie Sloveni, respektíve starí Slováci na označenie slovenského obyvateľstva v 9. a 10. storočí sa v odbornej literatúre používal už od konca 19. storočia, kedy sa začala formovať moderná slovenská profesionálna veda. Uvedený termín používali vo svojich odborných prácach tak slovenskí, ako aj zahraniční vedeckí pracovníci. Jazykovedcom, historikom a archeológom je jasné, že vhodné pomenovanie pre predkov dnešných Slovákov nezávisí iba od historických prameňov ale je výsledkom vedeckej dedukcie a logickej úvahy. Pomenovanie starí Slováci zodpovedá teda nielen potrebám slovenskej vedy ale aj realite, v ktorej žili naši predkovia, v tom čase označovaní ako Sloveni (Slovenky a slovenčina jestvujú bez zmeny dodnes), a zodpovedá aj dnešnému stavu národa. Existencia suverénnej Slovenskej republiky si prirodzene vyžaduje vnímať vlastné dejiny v súlade s kladným hodnotením celej etnogenézy národa, kontinuálne doloženej od čias kniežaťa Pribinu a jeho národno-emancipačného vývoja. Myslíme si, že je nevhodné, ak jeden či dvaja historici osobujú právo kodifikovať odbornú terminológiu, najmä keď za ich názormi nestoja odborné, ale politické ciele. Prof. PhDr. Jozef Baďurík, CSc. Prof. PhDr. Július Bartl, CSc. Prof. PhDr. Vincent Blanár,DrSc. PhDr. Ján Bobák, CSc. PhDr. Ladislav Deák, DrSc. Doc. PhDr. Marta Dobrotková, CSc. Prof. PhDr. Ján Doruľa, DrSc. Prof. PhDr. Milan S. Ďurica Prof. PhDr. Eva Fordinálová, DrSc. PhDr. Ľudovít Haraksim, CSc. Doc. PhDr. Martin Homza, PhD. PhDr. Anton Hrnko, CSc. Prof. PhDr. Ján Kačala, DrSc. Prof. PhDr. Matúš Kučera, DrSc. Prof. PhDr. Mária Kohútová, CSc. PhDr. Titus Kolník, DrSc. PhDr. Eva Kolníková, DrSc. Prof. PhDr. Róbert Letz, PhD. Doc. PhDr. Ján Lukačka, CSc. PhDr. Anna Magdolenová, CSc. Prof. PhDr. Richard Marsina, DrSc. Doc. PhDr. Ivan Mrva, CSc. PhDr. Peter Mulík, PhD. Prof. PhDr. Šimon Ondruš, DrSc. Prof. PhDr. Michal Otčenáš, CSc. Prof. PhDr. Ivor Ripka, DrSc. Prof. PhDr. Alexander Ruttkay, DrSc. Prof. PhDr. Vincent Sedlák, CSc. PhDr. Július Sopko, DrSc. PhDr. Ján Tibenský, DrSc. Prof. PhDr. Jozef Vladár, DrSc. Doc. PhDr. Peter Žeňuch, CSc.
——————————————————————————————————————————————————–
…Archeológovia hľadajú najmä hroby, ktorých datovanie by mohlo potvrdiť alebo vyvrátiť túto teóriu. Potvrdením by boli hroby z deviateho storočia. Výskum by mal trvať do konca júna. Archeológovia kopú na dvoch miestach, pretože obyvatelia z dediny, ktorí boli pri náleze pyxidy, sa rozchádzajú v názore na presné miesto nálezu
http://www.initriansko.sk/sk/Odkazy/SPRAVY/Praveka-osada-v-Ciernych-Klacanoch.html Teóriu nepotvrdili? Pyxida bola v hrobe, z 11. storočia?
Pozorne som si prečítal slovenska archeológia XXXI-1. 1983. Dozvedel som sa plno pre mňa nových pozoruhodných tvrdení. Hľadal som lebku, stratila sa? Je o nej zmienka, dokonca aj otlačok v zemi sa našiel.
Čo tak povedať, čosi viac o tej bývalej hlave? Nedá sa?
Pozorne som vypočul aj bývalých chlapcov http://spravy.pravda.sk/regiony/clanok/209007-chlapci-hladali-stopy-partizanov-nasli-unikatny-klenot/
Redaktor konštatuje boli letné prázdniny,
Článok začina
V apríli roku 1974 oznámili pracovníci JRD v Čiernych Kľačanoch, okr. Nitra (obr. 1), Archeologickému ústavu SAV v Nitre, že hlbiaci mechanizmus počas výkopu ryhy na vodovodné potrubie narušil archeologické objekty so zvyškami ľudských kostier, črepmi nádob a zvieracími kosťami.
Moje teórie, že chlapci nepresne určili miesto nálezu sú bezpredmetné, kedže je napísané:
Súčasne sa preskúmala plocha v jeho bezprostrednom okolí, pričom sa našlo niekoľko ďalších drobných fragmentov z pyxidy, črepy z pravekých nádob (lengyelská kultúra a mladšia doba bronzová) a ďalšie zlomky ľudských kostí. V blízkosti zničeného hrobu sa zistili zlomky kostí z končatín, ktoré azda pochádzajú z ďalšieho, pravdepodobne už predtým rozrušeného hrobu. V ich susedstve sa získal ďalší málo výrazný inventár (5—12)
Ďalej je pravdepodobné, že pochádza z okolia hrobu, kedže sa našiel otlačok lebky a kosti. A teda ak sprievodný materiál je zo starších období ako hrob, pomiešaniu materiálu muselo dôjsť aj pri zahrabaní hrobu. Kedže je evidentné, že:
Na temene návršia sa koncentrovali objekty z neolitu, na južnom svahu mali prevahu objekty so slovanskými a včasnostredovekými nálezmi. Najstaršie pamiatky patria kultúre s mladšou lineárnou keramikou a želiezovskej skupine; pomerne početné nálezy pochádzajú zo staršej fázy lengyelskej kultúry, najmä ludanickej skupiny. Ďalšie keramické artefakty pochádzajú z mladšej doby bronzovej, halštatskej, poveľkomoravskej z 11.—12. stor. (Veliačik 1975).
Na základe absencie nálezov zrejme predpokladali, že po halštate tu došlo k dočasnému prerušeniu osídlenia.
z toho sa dá logicky usúdiť, že pyxida nemohla byť v hrobe ani neolitickom, ani z doby bronzovej, ani halštatu. Teda hrob by mal byť z obdobia slovanského alebo včasnestredovekého, respektíve aj z mladšieho a teda aj zo 17. storočia.
Dnes by som mnohé napísal ináč, možno aj názov témy.
-
nuz tento clanok si mal veru najst pred 4 a pol rokom.. nic to nemeni na tom co si tym chcel vsetko naznacit. zmysel temy je fakt vystizny a nechapem ani ja co sa komu v hlave porobilo ze v dnesnej dobe pozliepali taky honosny pribeh dokopy a supli ho do reality… len nech to dobre vyzera… nuz, masy maju radi velke pribehy.
mozno by som to cele nerozpisoval na devat stran :) ale je fakt ze tych par skrupin vlozit do ruk len tak hocikomu kto ti prvy napadne a prezentovat to aj na najvyssich urovniach ako hotovu vec je bohovska odvaha.
ved pockaj este par desatroci..oni este nieco vykopu zo zeme a pomaly to k tym socham C+M vsetko popriliepaju… to budeme vsetci pysni na tu nadheru! co tam po tom ako sa to cele naozaj zomlelo…
p.s.: slovo pyxida uz mam v hlave ulozene ako nadavku… len tym asi moc ludi neurazim kedze vacsina asi ani netusi o co ide
a este volaco..som zvedavy kam tuto temu pohnes dalej
-
V prvom rade by som zmenil názov na výstižnejší. Archeológovia v službách náboženstiiev a ideológii.
Mojim cieľom nebolo nikoho dehonestovať, urážať, vonkoncom nie ľudí zapálených pre ich vec. Nepohŕdam, skôr obdivujem ľudí, čo pre vedu a výskum sklonia hlavu, pochlebujú a v podstate sa strkajú do zadku mecenášom, či politikom, prípadne inému “zdroju” peňazí. Možno by to stačilo nazvať, že sa snažia mať dobré vzťahy, vážia si donorov. Títo ľudia materiálne neobohacujú seba, ale snažia sa obohatiť naše poznanie.
Keď sa archeológ snaži svoj objav spopularizovať, dať bezduchému kúsku kosti príbeh, a nie je za tým nič viac, ako popularizácia vedy, je to prijatelnejšie, ako keď je za tým len a len politikárčenie.a ideológia
Titus Kolník so svojou teóriov o pyxide za hlbokého socializmu vyjadril svoj (kresťanský) názor. Bol to odvážny čin, o to viac, že bol v spisoch ŠTB vedený ako NO – nepriateľská osoba. Podľa mňa to bolo politikárčnie už aj v tedy.
——————————————————————————————————————————–
Dúfam, že jeho teória dopadne tak, ako napísal sám
„Archeológia je fascinujúca veda aj preto, že jej poznatky nie sú pri väčšine objavov definitívne uzavreté. Každá generácia bádateľov má šancu rozšíriť ich a objaviť nové súvislosti aj k dávnejšie vykopaným nálezom.“
a zároveň dúfam, že naša (učebnicová) história nedopadne tak, ako napíše Dušan Čaplovič v prejave pre R. Fica.
-
Chlapi, nes..te ma. Zaoberať sa archeológiou, umením, históriou mali vždy ľudia, čo mali blízko k Bohu. Takí za sebou aj niečo hodnotné zanechali. Všetko je to spoločenská nadstavba. Najeme sa a rozmnožíme aj bez umenia a histórie, ale sme šťastnejší, ak môže aj myseľ lietať do nebeských výšok (nielen chlebom je človek živý). Ak nám myšlienky už letia do tých výšok, aj keď by to boli rovnobežky, spoja sa nakoniec v jednom bode. Hoci nekonečne vzdialenom. Tam naše poznanie nedosiahne, ale my zvedavejší tam vidíme niekoho vševediaceho. Vytvoriť niečo, čo nás posúva k Bohu je vždy to najhodnotnejšie. Vidieť to na kresťanskom umení, ktoré vždy zasiahne srdce. Odmyslime si tie tisíce obrazov, sôch, chrámov – a ostala by len čierna diera v mysliach ľudí. K Bohu smeruje myseľ nielen kresťana.
V tejto debate chlapi nevidím nič, čo by ste tu dali pozitívneho aby som “podrástol”. Je to ako fungujúce perpetuum mobile -nekonečná kritika. To je veľmi lacné. Na to stačí nepochopenie. Kritizovať môžem všetko, na čo si pomyslím. Napríklad aj taká mucha, je mi s tými šiestimi nohami smiešna. Ešte, že nemusí kupovať topánky. Kľudne stačili štyri nohy. Úplná blbosť, mať 6 nôh. Niekto namietne, že prednými si umýva ksicht, a zadnými riť a krídla. Vypracujem vektorovú schému pôsobenia síl na jednotlivé nohy a dokážem že 6 nôh je veľa. No a tak by to pokračovalo, ako to pokračuje aj v tejto našej debate. Prešaltujte na “analógové” myslenie. To značí, že ak je pohár naplnený do trištvrte, tak je naplnený do trištvrte a nie je plný. “Digitálne” mysliaci pozná len plný, alebo prázdny pohár. Také myslenie nepostihuje pravdivo realitu.
Aj ľudia sa nedajú zaradiť len na dobrých a zlých. Ukážem na Dubčekovi: Pre antikomunistu je to stále len komunista, pre komunistu Husáka to bude len oportunista a možno i zradca strany. Ale pravdu nemá ani jedna z týchto “digitálnych” hláv. Život je plný kompromisov, ak má byť znesiteľný.
Moje myslenie je analógové. Teda viac-menej proporcionálne, pravdepodobnostne hodnotiace, škálovateľné, spojité. Konkrétne: T.Kolník nie je pre mňa ani ficovec, ani svätuškár, ani hejzľovák, ani… Dnes by sa pod ten pamflet už mnohí nepodpísali, lebo falošnosť niektorých komunisto-katolíckych politikov vyšla na “božie” svetlo.
A netrpezlivo čakám na tú novú hypotézu o histórii Č-K pyxidy. Čo nik z vás nie je tvorivý?
No, zrejme úbežník vášho myslenia nesmeruje k “nebesům”, ale len k tej prízemnej kritike.
(Dopisujem cez žltú tužku: vidím, že ma asomtam predbehol, kým som odposlal príspevok).
-
Podľa mojej teóriieje je nepravdepodobné, že scény na pyxide predstavujú založenie Ríma, či nového mesta, a nevznikla na oslavu aktu založenia Konštantinopolu. Jej vznik je niekedy v 5-6. storočí. Podľa nekresťanského motívu sa nedá predpokladať, že vznikla pre (v) byzanciu. Nespomínam si, že by podporovali takýto druh “voľného” nekresťanského umenia. Keby zahynul slon by nemalo byť až tak tažké zisť, tak isto ako kedy a kde žil majiteľ hlavy, pri ktorého nohách sa našla.. Tak isto sa dá predpokladať, že ak sa neašli všetky časti pyxidy, niektoeré časti ešte ležia niekde opodiaľ v zemi. respektíve do zeme sa dostala už neúplna. Vlastnť, a doniesť pyxidu k nám mohol hocijaký zámožný germán. Zarážajúce je to že v hrobe sa nenašlo nič cenné, len pyxida. ? V chudobnom hrobe taká vzácnosť?
-
[quote=naj]
A netrpezlivo čakám na tú novú hypotézu o histórii Č-K pyxidy. Čo nik z vás nie je tvorivý?
No, zrejme úbežník vášho myslenia nesmeruje k “nebesům”, ale len k tej prízemnej kritike.
[/quote]
Milý naj Naj,
v prvom rade si treba ujasniť, čo je to hypotéza.
Hypotéza (z gréc. hypo – pod, nižšie, znížený + thesis – tvrdenie) je tvrdenie,
o ktorom v čase jeho formulovania nemožno rozhodnúť, či je pravdivé alebo nepravdivé.
Tvorenie vedeckých hypotéz nie je náhodný akt.Hypotézy vytvárame na to, aby nám pomáhali najmä objasňovať súvislosti. Takáto hypotéza by mala byť stanovená „vedecky“, čo znamená, že má sa dotýkať konkrétnej vedeckej úlohy a nie nedokázateľných vecí.
Čiže mala by obsahovať čo najviac overiteľných faktov bez metafyziky a myslenia smerujúceho k “nebesům”, nejde o veštenie z krištáľovej gule.Pravdivé výroky (PV)
Pixyda- resp. Jej časti – PV
hrob – pravdepodobne veľkomoravský ?
okolie Nitry – PVZostane
Pixyda – okolie Nitry. Preskúmame ich vzťah.Príchod C+M na Veľkú Moravu na pozvanie Rastislava, podľa mojich vedomostí sídliaceho na Devíne, alebo na Velehrade.
Pixyda – dar pre Rastislava, povedzme ako kresťanská relikvia. Kam s ňou ?
Asi do kostola, a kam?
Do Nitry ? Prečo ?
V Nitre bol knieža Svätopluka spolu s ním Wiching. (Po Metodovej smrti pápež vymenoval Wichinga (už druhýkrát) za nitrianskeho biskupa, ako aj za „cirkevného správcu“ Veľkej Moravy)
Alebo tam kde sídlil Rastislav, Devín alebo Velehrad.
Roku 885 Metod na smrteľnej posteli určil (neskôr svätého) Gorazda pochádzajúceho z dnešného Slovenska za svojho nástupcu vo Veľkomoravskom učilišti. 6. apríla 885 Metod zomrel na Veľkej Morave a bol pochovaný v (dnes neznámom) hlavnom kostole Veľkej Moravy.
(Neviem, ani kde bolo to Veľkomoravské učilište), dačo sa našlo práve pri Devíne.
Ak teda pixyda bola vzácny dar prečo by ju nedali do hlavného kostola Veľkej Moravy, ale do v podstate Svätoplukovej Nitry?
A aká je teda spojitosť pixydy (ako daru Rastislavovi) s miestom nálezu ? Podľa mňa tiež dosť spochybniteľná.Nie som vedec, ja by som sa zastavil už tu, pretože všetko ostatné nie je ani hypotéza, ale veštenie z povestnej gule. (ak sa mýlim, tak ma opravte)
Ja tiež nechcem nikoho urážať, ale po páde komunizmu precitnuvší v poznaní, že veľa vecí z histórie, ktoré som sa učil sa udiali inak, som dosť alergický na podobné mystifikácie, prikrášľovania a voľnej tvorbe dejín. Je dobré vzhliadať k nebesám, ale Slovensku by skôr prospelo zistenie, že 2+2 sú naozaj 4, ani kúsok viac, ani kúsok menej.Ešte k Ferdinandovi Ďurčanskému.
1938 – 1939 bol ministrom spravodlivosti……
Arizácia na Slovensku,Vládne nariadenie č. 137/1939 Sl. z.Arizácia je eufemické označenie pre vyvlastnenie, nútený prevod majetku Židov na Nežidov (v dobovej terminológii „árijcov“) počas nacistického režimu v Tretej ríši, ako aj v obsadených a satelitných štátoch, vrátane Slovenska.
V rokoch 1939 až 1940 bol súčasne ministrom zahraničia aj ministrom vnútra
Hej, hej, bol to humanista, načo sú židom majetky k Bohu (samozrejme tomu nášmu katolíckemu) a k chudobe vzhliadať treba, ak teda medzitým nevyletíš komínom.
-
S T A N O V I S K O
odbornej komisie pri Slovenskom historickom ústave a Historickom odbore Matice slovenskej k odhaleniu jazdeckej sochy kráľa Svätopluka umiestnenej na Čestnom nádvorí Bratislavského hradu
Slovenský historický ústav v Bratislave a Historický odbor Matice slovenskej so znepokojením a s veľkým prekvapením prijali medializované vyhlásenia novozvoleného predsedu Národnej rady Slovenskej republiky pána Ing. Richarda Sulíka, ktorý sa rozhodol, že utvorí komisiu, ktorej úlohou bude preskúmať, čo je to za sochu, odhalenú na Čestnom nádvorí Bratislavského hradu v júni 2010 za účasti najvyšších ústavných činiteľov Slovenskej republiky a čo je to za text umiestený pod tou sochou. Komisia nebola kreovaná štandardným spôsobom. Pán predseda NR SR totiž neoslovil relevantné profesionálne pracoviská, aby delegovali do komisie svojich odborníkov, ale jednostranne poveril pracovníčku Historického ústavu SAV Marínu Zavackú, ktorá sa venuje politologickým otázkam ideológií v 20. storočí, aby zostavila komisiu, ktorá posúdi otázky nastolené pánom predsedom NR SR. Pani Marína Zavacká je verejnosti všeobecne známa svojimi negatívnymi názormi na jazdeckú sochu kráľa Svätopluka a zostavila komisiu zloženú výlučne z osôb, ktoré sa politicky a publicisticky aktívne angažujú za odstránenie jazdeckej sochy kráľa Svätopluka z Čestného nádvoria Bratislavského hradu. Týmto bola od počiatku spochybnená objektivita komisie, ktorej vopred ohlasovaným poslaním je pripraviť pre pána predsedu NR SR „argumenty“ na odstránenie sochy.
Slovenský historický ústav 5. augusta 2010 verejne protestoval proti neobjektívnemu a tendenčnému zloženiu komisie utvorenej pani Marínou Zavackou a tento protest poslal e-mailovou poštou aj pánovi predsedovi NR SR Ing. Richardovi Sulíkovi. Dňa 18. augusta 2010 sa riaditeľ Slovenského historického ústavu Ján Bobák písomne obrátil na pána predsedu NR SR so žiadosťou o doplnenie ustanovenej komisie o ním navrhovaných odborníkov, alebo o poverenie renomovaného historika a medievistu univerzitného profesora Richarda Marsinu zostavením ďalšej komisie, ktorá by pre pána predsedu NR SR takisto pripravila odborné stanovisko na sochu kráľa Svätopluka.
Pán predseda Národnej rady SR Ing. Richard Sulík neodpovedal ani na oficiálny list riaditeľa Slovenského historického ústavu, preto bola pri Slovenskom historickom ústave a Historickom odbore Matice slovenskej vytvorená dvanásťčlenná komisia historikov, archeológov, literárnych historikov, jazykovedcov, architektov a umelcov (sochárov), ktorá – nezávisle na komisii zostavenej pani Marínou Zavackou – pripravila stanovisko k jazdeckej soche kráľa Svätopluka.* * *
Členovia komisie vyjadrujú svoje znepokojenie nad spolitizovaním kampane vedenej proti soche kráľa Svätopluka umiestnenej na Čestnom nádvorí Bratislavského hradu a nad ohlasovaným zámerom členov komisie, zostavenej na pokyn pána predsedu NR SR Ing. Richarda Sulíka, odstrániť sochu z nádvoria Hradu a zmeniť text pod sochou. Pán predseda Národnej rady SR by mal zvážiť ústavnosť takéhoto rozhodnutia, keďže v preambule Ústavy Slovenskej republiky, odvolávajúcej sa na veľkomoravské dedičstvo, sa priamo píše, že slovenský štát pamätá „na politické a kultúrne dedičstvo svojich predkov a na stáročné skúsenosti zo zápasov o národné bytie a vlastnú štátnosť“.
V tejto súvislosti je zarážajúce, že na posúdenie národných a štátnych symbolov susedných štátov, odhaľovaných na suverénnom území Slovenskej republiky, sa nezriaďovali nijaké podobné komisie, a to, či už pri odhaľovaní skulptúr mýtického vtáka turula na južnom Slovensku, reprezentujúceho najtemnejšie stránky veľkomaďarského šovinizmu a iredenty, proti ktorým sa otvorene stavajú na odpor demokratické sily aj v samom Maďarsku; alebo pri odhalení sochy sv. Štefana v Komárne, ktorá sa stáva miestom pravidelných stretnutí politických extrémistov aj zo susedného Maďarska, pričom svätoštefanská revizionistická ideológia bola na mierovej konferencii v Paríži v roku 1947 odsúdená a Maďarsku bol mierovou zmluvou uložený zákaz šíriť túto ideológiu.
Na druhej strane svätoplukovská tradícia, ktorú zosobňuje aj jazdecká socha kráľa Svätopluka na Čestnom nádvorí Bratislavského hradu, zohrávala a zohráva v slovenských dejinách pozitívnu štátotvornú funkciu, nebola a nie je netolerantne zahrotená voči susedným národom a štátom. Pritom „stáročné zápasy o národné bytie a vlastnú štátnosť“, tak ako je to vyjadrené v Ústave Slovenskej republiky, sú spojené práve s tradíciou kráľa Svätopluka a jeho ríše (pozri príloha 1).Komisia historikov, archeológov, literárnych historikov, jazykovedcov, architektov a umelcov konštatuje nasledovné:
1. Kráľ Svätopluk patrí k najvýznamnejším historickým osobnostiam slovenských dejín. Popri Pribinovi, Mojmírovi, Rastislavovi, Slavomírovi a Koceľovi patrí k základným postavám slovenských dejín. Na rozdiel od spomenutých panovníkov bol kráľ Svätopluk na území Slovenska jediným domácim, skutočne nezávislým a suverénnym vládcom. Bol rešpektovaným partnerom vtedajších európskych panovníkov a Svätej stolice. Ako taký – mocný a suverénny panovník – vošiel do historického povedomia Slovákov. V kolektívnej pamäti reprezentoval Svätopluk túžby celých generácií Slovákov po samostatnom a nezávislom živote. Naňho a na jeho kráľovstvo sa odvolávali ideológovia slovenského národného obrodenia a slovenského národného hnutia, keď zdôvodňovali historické právo Slovákov na samostatný národný a štátny život. Preto spochybňovanie a negovanie Svätopluka pokladáme nielen za znevažovanie slovenských dejín, ale aj za znevažovanie slovenského národa, a jeho prirodzeného práva na samostatný štátny život. Preto aj súčasné útoky na svätoplukovskú tradíciu vnímame ako spochybňovanie aktu z 1. januára 1993 (vznik samostatnej Slovenskej republiky), a nie je vôbec náhodné, že sa v tom angažujú predovšetkým tí, ktorí vehementne odmietali rozdelenie Česko-Slovenska a utvorenie samostatného slovenského štátu.
2. Bratislavský hrad (v širšom zmysle celá Bratislava) je nespochybniteľne jedným z najvýznamnejších slovenských kultúrno-historických centier a súčasne aj hlavným mestom Slovenskej republiky. Stojí na mieste, ktoré na strednom Dunaji zohrávalo významnú kultúrno-spoločenskú, hospodársku a strategickú úlohu. Obývali ho mnohé kmene a národy. Po historicky známych Keltoch, Germánoch a Rimanoch sa na konci 5. a začiatkom 6. storočia na jeho vrchu usadili Slovania, naši slovenskí predkovia (Sloveni – starí Slováci), ktorí mu dali dnešné meno (Bresalauspurch, z toho Pressburg, Prešporok i dnešná Bratislava); ktorí ho kontinuálne obývajú podnes. Po vyhorení Bratislavského hradu v roku 1811 bol takmer 150 rokov ruinou. Keď ho v 50. rokov minulého storočia začali z podnetu Janka Alexyho a Alfréda Piffla obnovovať, vnímalo sa to ako obnovovanie symbolu slovenskej suverenity a štátnosti. Ako nespochybniteľný symbol slovenskej štátnosti bol Bratislavský hrad svedkom najvýznamnejších udalostí, ktoré zásadným spôsobom ovplyvnili slovenské dejiny. V našich moderných dejinách sa Hrad stal miestom podpisu ústavného zákona o česko-slovenskej federácii, podpisu a vyhlásenia Ústavy SR, vyhlásenia Slovenskej republiky, miestom významných medzinárodných politických rokovaní. Je úplne prirodzené a logické, ak sa takéto významné miesto doplnilo o sochu panovníka, ktorý bol po celé stáročia symbolom slovenských túžob po rovnoprávnosti, suverenite a štátnej samostatnosti.
3. Keďže odporcovia jazdeckej sochy kráľa Svätopluka sa neprimerane odvolávajú na údajné „historické dôvody“, chceme sa aj my vyjadriť k ich najčastejším námietkam:
a) Podľa nášho názoru je úplne nenáležité hovoriť o niektorých vraj nehistorických detailoch sochy (koruna, ostrohy a podobne). Spôsob umeleckého stvárnenia diela je totiž jednoznačnou otázkou umeleckej licencie. Keď sa pozrieme na veľké diela stredoveku, renesancie, baroka, ale aj súčasnosti, zistíme, že umelci v snahe čo najviac priblížiť historické scény či už z antiky, z biblických príbehov alebo aj zo stredoveku, stvárňovali osobnosti prevažne v kostýmoch svojich čias. Umelecké stvárnenie postáv zo starších dejín si vyžaduje použitie atribútov, typických pre ich život a činnosť;
b) odporcovia sochy kráľa Svätopluka spochybňujú najmä jeho kráľovský titul, ktorý vraj Svätopluk nemal, preto socha údajne „falšuje“ dejiny. Túto otázku pokladáme za pseudoproblém, lebo v 9. storočí neboli ešte presné kritériá, ktoré by túto otázku exaktne riešili (ako napríklad v období vrcholného stredoveku). V každom prípade bol však Svätopluk suverénny panovník. Za kráľa pokladali Svätopluka doboví vladári i kronikári a ako kráľa ho uvádzali aj stredoveké kroniky a neskoršie historické práce až do polovice 19. storočia (na Slovensku až do polovice 20. storočia), keď toto jeho postavenie začala z ideologických dôvodov spochybňovať najmä česká pozitivistická historiografia (výber záznamov o kráľovi Svätoplukovi pozri v prílohe 3);
c) negatívnu reakciu vyvoláva u odporcov sochy kráľa Svätopluka aj termín „starí Slováci“, ktorý sa nachádza na texte umiestnenom pod jeho jazdeckou sochou. Termín starí Slováci a prídavné meno staroslovenský sa používal oddávna, bez toho, aby niekto k nemu vyjadril vážnejšie výhrady. Do polovice 19. storočia (na Slovensku až do polovice 20. storočia) sa aj medzi historikmi pokladala Veľká Morava za slovenský štát (pozri prílohu 4); dokumentuje to okrem iného aj známy útok M. Benčíka z roku 1721 na Slovákov ako potomkov kráľa Svätopluka (pozri prílohu 1/b). V princípe ide o otázku historickej terminológie, ako pomenovať obyvateľstvo Slovenska, ktoré sa najneskôr od začiatku 9. storočia vo vlastnom jazyku až do 14. storočia samo nazývalo Slovenin, Slovene, Slovenka a až od 15. storočia sa v mužskom rode začali používať označenia Slovák, Slováci. Rovnako do 15. storočia sa Poliaci vo svojom jazyku nazývali Poľanin, Poľane, no zakladateľa poľského štátu Meška nenazývame Poľaninom alebo Poľanom, ale Poliakom a jeho krajinu Poľskom;
d) niektorí oponenti správne poukazujú na to, že Svätopluk nebol len panovníkom Slovákov, ale vládol aj Čechom, Poliakom, lužickým Srbom, respektíve, že bol Moravanom. Ani jedna z týchto výhrad však nie je relevantná, lebo to, že bol kráľom starých Slovákov (Slovenov) vôbec nevylučuje, že vládol aj inde. Nie je totiž povinnosťou Slovákov zdôrazňovať skutočnosti, ktoré sa ich priamo nedotýkajú;
e) poslednou námietkou oponentov je, že dvojkríž na štíte jazdeckej sochy kráľa Svätopluka vraj pripomína znak Hlinkovej gardy. Túto účelovú námietku pokladáme za zlomyseľnú. Dvojkríž vo všetkých svojich podobách a v akomkoľvek umiestnení je predovšetkým starým kresťanským, pôvodne byzantským, symbolom víťazstva a vzkriesenia (taký je aj na štítoch byzantských cisárovien Zoe a Eirene, na tzv. Monomachovej korune z 11. storočia, ako aj na Pala d´oro v Benátkach), ktorý aj v súčasnosti používajú viaceré európske štáty. Je nepravdivé tvrdenie, že dvojkríž s rovnakou dĺžkou brvien vznikol až roku 1938 ako znak Hlinkovej gardy. Jednak Hlinkova garda používala značne štylizovaný dvojkríž a jednak to nie je jediný znak, ktorý používala. Používala aj čierny obrys súčasného štátneho znaku Slovenskej republiky. Bolo by snáď nakreslenie obrysu dnešného štátneho znaku „propagovaním fašizmu“? Najdôležitejšie však je, že takýto dvojkríž – umiestnený i v kruhu – sa používal už od začiatkov heraldiky, a to nielen na území Slovenska. Dvojkríž na jazdeckej soche kráľa Svätopluka je svojou mierkou totožný s dvojkrížom z nitrianskeho erbu, kde je umiestnený v zástave, ktorú historici všeobecne pokladajú za nitriansku, vojvodskú (kniežaciu) zástavu, jej najstaršiu zachovanú podobu. Stvárnenie brvien a dvojkríža v kruhu, na štíte jazdeckej sochy, sa výrazne odlišuje od znaku Hlinkovej gardy tým, že je otvorené, na rozdiel od znaku HG, kde sú jednotlivé ramená kríža uzatvorené. Nejde teda o totožné znaky. Pri zvážení všetkých heraldických kritérií musíme v tejto súvislosti konštatovať, že znak zobrazený na jazdeckej soche kráľa Svätopluka vykazuje len veľmi všeobecnú podobu so znakom Hlinkovej gardy, ktorú bude vykazovať každé stvárnenie dvojkríža v kruhu (napríklad aj na slovenských eurominciach; rozličné varianty používania dvojkríža pozri v prílohe 5.)
4. Jazdecká socha kráľa Svätopluka je originálnou autorskou koncepciou, s dôrazom na celkové dynamické vyznenie diela. Jednotlivé detaily a atribúty diela sú podriadené celkovému autorovmu zámeru. Autorova koncepcia priestorového riešenia jazdeckej sochy je v súlade s otvoreným priestorom, v ktorom je socha umiestená. Socha kráľa Svätopluka je v súčasnosti v Bratislave jedinou jazdeckou sochou na otvorenom priestranstve.Záver
Na základe uvedených faktov konštatujeme, že svätoplukovská štátotvorná tradícia je živou, národnou tradíciou Slovákov a je integrálnou súčasťou nášho národného a historického vedomia. Nie je nijakým mýtom, pretože sa viaže k reálnym historickým osobnostiam a udalostiam, dokázateľným podľa objektívnych kritérií historickej vedy. Prihlásením sa k tejto tradícii bola aj inaugurácia prezidenta Rudolfa Schustera v roku 1999, keď vtedajší najvyšší ústavní činitelia symbolicky zväzovali Svätoplukove prúty ako výraz jednoty národa a občanov Slovenskej republiky. Rozvíjať túto pozitívnu tradíciu v podmienkach Slovenskej republiky je jedna z úloh aj slovenského parlamentu.
Jazdecká socha spĺňa požiadavky kladené na umelecké dielo takéhoto charakteru. Socha kráľa Svätopluka na Čestnom nádvorí Bratislavského hradu vyjadruje historickú spätosť slovenského národa s veľkomoravskou tradíciou, upevňuje v našom národe vedomie národnej spolupatričnosti, vedomie slovenskej štátnosti a príslušnosti nášho národa k slovenskému štátu, ako aj k širšiemu európskemu civilizačnému priestoru. Kráľ Svätopluk pokračoval v diele Karola Veľkého a významne sa zaslúžil o zjednocovanie sa Európy na národnom a kresťanskom základe.Z uvedených dôvodov si dovoľujeme požiadať pána predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Ing. Richarda Sulíka:
1. aby sa zasadil o ponechanie jazdeckej sochy kráľa Svätopluka na pôvodnom mieste, na Čestnom nádvorí Bratislavského hradu;
2. aby zabezpečil zachovanie pôvodného textu umiestneného pod jazdeckou sochou a tak znemožnil úsilie niektorých skupín nahradiť ho textom a terminológiou, ktorá bola slovenskému národu naoktrojovaná v časoch neslobody.
V Bratislave na Deň ústavy Slovenskej republiky 2010
1. Prof. PhDr. Július Bartl, DrSc.2. PhDr. Ján Bobák, CSc.
3. Prof. PhDr. Ján Doruľa, DrSc.
4. Prof. PhDr. Eva Fordinálová, CSc.
5. PhDr. Anton Hrnko, CSc.
6. Akad. sochár Alexander Ilečko
7. PhDr. Titus Kolník, DrSc.
8. Prof. Ing. arch. Janka Krivošová, PhD.
9. Prof. PhDr. Matúš Kučera, DrSc.
10. Prof. PhDr. Ján Lukačka, CSc.
11. Prof. PhDr. Richard Marsina, DrSc. (predseda)
12. Akad. sochár Marián Polonský
P R Í L O H Y
Príloha 1Už prvé uvedomelé prejavy slovenskosti v období renesancie sú spojené s menom kráľa Svätopluka. Svedčia o tom mnohé zápisy, z ktorých vyberáme:
a) V úvode k prvému slovenskému katolíckemu spevníku Cantus Catholici z roku 1655 sa zostavovateľ Benedikt Sölöši programovo prihlásil k veľkomoravskej tradícii ako celku, teda aj k sv. Cyrilovi a Metodovi a ku kráľovi Svätoplukovi: „Náš panónsky národ sa preslávil mnohými chválorečami a pamätníkmi dávnych pokolení. Keď za kráľa Svätopluka, sídliaceho na Belgrade, apoštolskí mužovia Cyril a Metod mu hlásali Kristovu vieru a on sa primkol ku Kristovi, hoci vynikal vo všetkej nábožnosti, jednako sa najväčšmi vyznamenal chválospevmi. Vysvitá to z rozličných piesní, podivuhodne prispôsobených na cirkevné slávnosti alebo na iné príležitosti. Spomenutí svätí mužovia, keď sv. krstom pripojili ku Kristovi Panónov spolu s kráľom Svätoplukom, taktiež i s Bulharmi, s Moravanmi, aj s českým kniežaťom Bořivojom, vymohli od rímskeho pápeža Mikuláša I. (povolenie), aby národom, čo pokrstili, bolo dovolené konať bohoslužby v ľudovom jazyku.“
b) Roku 1721 napadol na uhorskom sneme M. Benčík Slovákov, že sú potomkami kráľa Svätopluka, ktorý vraj predal svoju ríšu Maďarom za bieleho koňa, a preto sú v Uhorsku naveky odsúdení do poddanstva Maďarom. Táto otázka sa stala predmetom vášnivých polemík a obrán. Obrany vyvrcholili na konci 18. storočia najskôr vystúpením historika Š. Salagia, ktorý upozornil Slovákov, že nemajú rozmnožovať „svoju slávu predávaním dymu a bájkami. Je tu rozsiahla a slávna história starých Moravanov. Z tejto sa môže čerpať skutočná sláva“. Vo svojom diele pritom označil Svätopluka za „najslávnejšieho kráľa našich Slovákov“. Na Salagiove závery priamo nadväzoval Juraj Papánek svojimi Dejinami slovenského národa, ktorým dal podtitul O kráľovstve a kráľoch Slovákov. Svojou koncepciou slovenských dejín, v ktorej Veľkú Moravu vyhlasuje za kráľovstvo Slovákov a veľkomoravských panovníkov za slovenských kráľov, silne poznačil historické a národné povedomie nasledujúcich slovenských generácií. Ujali sa ho predovšetkým bernolákovci, ktorí či už prácami Juraja Fándliho alebo Jána Hollého rozšírili svätoplukovskú a cyrilo-metodskú tradíciu, obrazne povedané, do každej slovenskej chalupy. Epos Jána Hollého Svatopluk sa až podnes pokladá za národný epos Slovákov.
c) Na Papánkových dejinách a Hollého epose Svatopluk vyrástla generácia štúrovcov, ktorá sa pokladala za pokračovateľa svätoplukovskej štátoprávnej tradície. Na známej vychádzke na Devín roku 1836 si štúrovci dokonca dali mená podľa členov Svätoplukovej družiny tak, ako ich ospieval vo svojom epose Ján Hollý. Štúrov národný program bol filozoficky založený na Heglovi a jeho dialektike. Svätoplukov štát bol podľa toho tézou, začiatkom slovenských národných dejín. Obdobie Uhorska bolo antitézou, keď slovenský národný duch bol utlmený a štúrovci sú obrodením ducha Svätopluka, sú jeho zobudenou družinou (preto prijali tie mená), ktorá má priviesť slovenský národ opäť k jeho pôvodnej sláve. Aj nasledovné slovenské generácie rozvíjali túto štátotvornú koncepciu slovenských dejín a vieru, že národ, ktorý už raz mal svoj vlastný štát za kráľa Svätopluka, nemôže zahynúť. Bez tohto štátotvorného povedomia, odovzdávaného z pokolenia na pokolenie, by nevznikla samostatná slovenská politika, nieto ešte samostatná slovenská štátnosť.
d) Svätoplukovská idea sa aj v prvej polovici 20. storočia chápala ako obrana proti hungarizmu (svätoštefanská tradícia) a čechoslovakizmu (svätováclavská tradícia). Svätoplukovská tradícia, ako základ slovenského historického a národného povedomia, v rozhodujúcej miere prispela k tomu, že slovenský národ nepodľahol asimilácii. Preto aj súčasné útoky na kráľa Svätopluka a pokusy vymazať ho zo slovenských dejín a národného povedomia považujeme za útoky proti slovenskej identite a slovenským štátoprávnym úsiliam.
Príloha 2
Na novoobjavenom diele renesančného maliara Caravaggia „Judášov bozk“ vidieť, že všetky zobrazené postavy sú oblečené v dobových kostýmoch, aj rímski vojaci majú dobovú, renesančnú zbroj. Takto by sme mohli zdokumentovať v podstate všetky diela veľkých majstrov.Tie isté „nehistorické znaky“ (ako Caravaggiov obraz) vykazuje aj jazdecká socha sv. Štefana odhalená v slovenskom Komárne.
Z pohľadu historickej korektnosti možno rovnako spochybniť sochu sv. Štefana v Komárne. Predovšetkým tzv. svätoštefanskú korunu, ktorú sv. Štefan nemohol nosiť na svojej hlave, lebo je produktom, ktorý vznikol až po jeho smrti. Takisto nemohol mať na prápore ani dvojkríž na troch vŕškoch, pretože do znaku Uhorska bol zavedený až v 14. storočí, 300 rokov po smrti sv. Štefana.
Príloha 3
Slovo kráľ sa vyskytuje u všetkých Slovanov (po česky král, po poľsky król, po chorvátsky, srbsky a slovinsky kralj, po bulharsky kral, po rusky a ukrajinsky koroľ). Teda nielen Fuldské anály, Reginova kronika a list pápeža Štefana V. z roku 885 titulujú Svätopluka rex (kráľ), ale v čase jeho vlády ho názvom kráľ titulovali aj naši predkovia.
Jedným z dôkazov aj staromaďarský jazyk. Štátoprávna kontinuita prešla v právnej terminológii zo Svätoplukovej ríše, aj s titulom kráľ, priamo na arpádovských panovníkov. Nitrianske veľkoknieža (dux magnus) Gejza, keď sa stal suverénom Uhorského kráľovstva, je na kráľovskej korune (corona graeca) označený dokonca ešte s nezmenenou slovenskou podobou slova kráľ – krales-„Geovitzas pistos krales Tourkias“. Slovo kráľ prešlo zo staroslovenčiny aj do živej maďarčiny v podobe király (kiráľ). To svedčí nielen o spontánnom a trvalom používaní a prevzatí tohto dôležitého slova zo štátoprávnej praxe Svätoplukovej ríše, ale nepriamo aj o určitej forme kontinuity nášho prvého štátu, ktorá je lingvisticky dokázateľná.Z listu pápeža Štefana V. Svätoplukovi (z roku 885)
Stephanus episcopus, servus servorum dei, Zventopolco, regi Sclavorum… – Štefan biskup, sluha sluhov Boží, Svätoplukovi, kráľovi Slovenov (starých Slovákov)…
Výťah z Reginovej kroniky (Regino žil v rokoch 840-915)K roku 890: Arnolfus rex, concessit Zuentiboldo, Marahensium Sclavorum regi, ducatum Behemensium – Kráľ Arnulf odstúpil Svätoplukovi, kráľovi moravských Slovenov (starých Slovákov) České vojvodstvo…
K roku 894: Zvendibold, rex Marahensium Sclavorum – Svätopluk, kráľ moravských Slovenov (starých Slovákov).
Je prakticky nemožné, aby súčasník udalostí v jednej vete udelil titul kráľa vlastnému kráľovi a aj panovníkovi zo susednej krajiny, ak by ten druhý nebol pokladaný za skutočne suverénneho panovníka – kráľa.
Výťah z Kristiánovej kroniky. (Napísaná v roku 995)
regem Zuentepulc seu pontificem Metudium Moravie repetivit. A quibus clarissime et ut decebat suscipitur, aliquantulumque aput eos degens, perfeccius doctrinam Christi nanciscitur. At vero plebs prefata in nequicia sua permanens, quendam ducem Ztroymir,
Uvedené vety jasne ukazujú, že Kristián si uvedomoval rozdiel medzi kráľom a kniežaťom; v texte je uvádzaný kráľ Svätopluk a knieža Strojmír.
U Kristiána možno reálne predpokladať, že mohol stretnúť ľudí, ktorí fyzicky žili v čase kráľa Svätopluka, teda je nepravdepodobné, žeby nevedel, aký titul mal kráľ Svätopluk.
Kozmova kronika
V textoch vidieť, že autor rozlišuje cisára Arnulfa, kráľa Svätopluka a knieža Bořivoja. Kronika bola napísaná približne 150 rokov po smrti kráľa Svätopluka a zaznamenáva živú (tradovanú) legendu o Svätoplukovi na území Slovenska, v okolí Nitry.
Príloha 4V prvej modernejšej syntéze slovenských dejín, ktorú napísal Július Botto roku 1906 a ktorá bola publikovaná aj po vzniku Česko-Slovenska (roku 1923), sa píše:
„IX. storočie je pre Slovákov najpamätnejším, ba jediným, kde Slováci mali svoju samostatnú históriu, kde sami pre seba žili a dejstvovali. Ich prvotné vlastné meno znelo vlastne Sloveni, lebo i dnes reč slovenská nemenuje sa slovackou, ale slovenskou. V IX. storočí žili na Váhu, Nitre, Hrone, Ipli a na rieke Morave, ba i v dávnej Panónii za Dunajom… Celé IX. storočie zápasili neprestajne so svojimi potlačiteľmi, ktorí im s kresťanstvom chceli nanútiť otroctvo. Ale to sa Frankom nepodarilo, lebo na sever od Dunaja sídlivší Slováci založili mohutné, do udalostí toho veku silne zasahujúce kráľovstvo, ktorého jadro bolo na Morave. (s. 7, vydanie Turčiansky Svätý Martin, 1923).
Július Botto označuje Svätopluka titulom „knieža“, keď bol vlastníkom údelu v Nitre, ale všade dôsledne používa titul „kráľ Svätopluk“, keď hovorí o jeho vláde na Veľkej Morave.Po roku 1945 sa síce historická Veľká Morava naďalej pokladá za začiatok slovenských národných dejín, ale dochádza k veľkému rozkolísaniu pojmov – preberajú sa naoktrojované české pojmy, ktoré sa len hláskoslovne upravujú. V Slovenskej vlastivede z roku 1947 sa prvýkrát objavuje pojem Slovien (slovenský variant umelého českého variantu slověnský, Slověn zavedený roku 1883) a Svätopluk sa dôsledne uvádza bez titulu (teda ani knieža, ani kráľ).
V období komunizmu sa pri Svätoplukovi uvádza už výlučne len titul knieža. Veľká Morava sa z ideologických a politických dôvodov prezentuje ako údajne „spoločný štát“ Slovákov a Čechov. Táto nepriaznivá situácia trvala v slovenskej historiografii až do začiatku 90. rokov, keď sa časť slovenskej historickej obce vrátila k relevantným, objektívnym pojmom a odmietla komunistickou stranou naoktrojovanú čechoslovakistickú terminológiu.
Roku 1994 aj renomovaný český historik Lubomír Havlík dokázal, že Svätopluk bol kráľom, v jeho interpretácii „kráľom Moravanov“ (titulná strana nižšie). Na druhej strane však tvrdí, že pod etnonymom „Moravania“ chápe obyvateľov starej Moravy a starého Slovenska ako osobitnú slovanskú entitu. Z tejto osobitnej entity zostali v súčasnosti len Slováci. Pôvodní obyvatelia Moravy totiž splynuli s Čechmi a v súčasnosti sa už považujú za príslušníkov českého národa.
Príloha 5
Erb mesta Nitry. Prápor v rytierovej ruke sa všeobecne pokladá za zobrazenie nitrianskej vojvodskej zástavy. Tvarovo i rozmermi (2,5 : 1,5 : 1,5) je totožný so symbolom v kruhu štítu jazdeckej soch kráľa Svätopluka.Jeden z používaných znakov Hlinkovej gardy. Pomer ramien veľmi blízky 1 : 1 : 1 (Podobne, ako v erbe Skalice)
Štít na jazdeckej soche kráľa Svätopluka. Pomer ramien 2,5 : 1,5 . 1,5.
Dvojkríž v kruhu používa v 15. storočí René z Anjou, vojvoda Lotrinský. Pomer ramien 2,5 : 1,5 : 1,5.
Vlajka Hlinkovej gardy. Pomer ramien veľmi blízko k 1 : 1 : 1. Najčastejšie používaný symbol Hlinkovej gardy. Všetky tri ramená kríža sa dotýkajú okraja kruhu(!). Tento oficiálny symbol Hlinkovej gardy, ktorý sa nosil aj ako rukávová páska, ani náznakom nepripomína symbol zo štítu jazdeckej sochy kráľa Svätopluka.Ďalšie použitie dvojkríža na mestských znakoch jednoznačne dokumentuje, že ani v tomto prípade nemôže ísť o znak Hlinkovej gardy, lebo vznikli o mnoho storočí skôr ako samotná Hlinkovej garda.
Topoľčany Skalica Žilina
Za správnosť: PhDr. Ján Bobák, CSc.
Slovenský historický ústav
Grosslingova 23
812 51 Bratislava
e-mail: shums@matica.sk
mobil: 0907/848025
Čítajte viac: http://dolezite.sk/old/Stanovisko_odbornej_komisie_Matice_slovenskej_k_soche_k_252.html#ixzz2rzjoCRGl -
asomtam, príliš používaš kopírovanie Ctrl+C , Ctrl+V. To tu toho napráskaš, a kto to všetko má čítať? Ja som tvorivý, a nemám na politiku čas, hlavne nie na politické atrapy. Ty v tom akosi žiješ, ale to ti odoberá vzácny čas.
Bolo by zaujímavé, keby archeológovia vyjadrovali na škále 0 až 100 percent pravdepodobnosť, nakoľko ich domnienka ( teda hypotéza) asi zodpovedá historickej pravde. Také “samohodnotenie” by potom nemýlilo ostatných, ako je to teraz. Väčšina záujemcov o archeológiu podvedome považuje hypotézu za 100 percentné tvrdenie (nie pravdu), pritom autor to ani tak jednoznačne nemusel myslieť. Ako prvý názor to jednoducho dal “do pľacu”. Množstvo kritických pripomienok na hypotézu by tieto percentá potom znižovala. No, len kto by také škálovanie prevádzkoval? Pavel Dvořák tvrdenia rieši šalamúnsky:
S veľkou pravdepodobnosťou možno povedať….a možno to bolo celkom inak.
Mne to tak vyhovuje, lebo je tam rezerva aj na iný názor. Problém aj preto, že, ako sa hovorí, traja Slováci vytvoria 4 strany. Napríklad na histórii Stonehenge sa vo Wellse nik neháda. Pritom názorov je viac, a každý názor sa berie ako zaujímavý a hlavne nafilmovaný (Viasat History, Diskovery).
O pyxide je len ten Dvořákov film, ukazujúci Kolník-Veliačikovú verziu. Ak je málo dôkazov, vypomáha sa potom “motívom”. Presne, ako pri vyšetrovaní nás jasný motív dovedie k páchateľovi. No a tu poriadný motív máme ako-tak presvedčivý iba jeden: spojenie s Byzanciou a vzácnosť slonoviny. Na tom sa to potom aj postavilo.
V sedemdesiatych rokoch min.storočia boli mizerné možnosti skúmania nálezov, také sú asi doteraz. Preto by pyxidu mali prehliadnúť v tom nemeckom Zentrum f.B.S.Archäologie a iných laboratóriách (viď hrobka Poprad). Vedia popísať parametre ľudských zubov, isto aj sloních. Aj keď čas úmrtia slona nič nezaručuje pre ďalšiu históriu tejto pyxidy.
-
ano, veľa kopírujem, ale je lepšie mať nejako, akotak “ucelené” veci okolo pyxidy. Pre mňaje podstatné aj to, kto, a prečo je za teóriou o prinesení pyxidy k nám. Nemyslím, že ty naj by si mal problém s tým, že je toho veľa, zjevne veľa čítaš. Áno, ľudia sú lenivý prečítať 150 znakovú SMS. Neverím, že človek ktorý veľa číta bude písať bez diakritiky a naopak. Ale to som odbočil, ako C+M cestou na Devín do Čiernych Kľačian.
Čas smrti slona zaručí rok po ktorom vznikla, ktorý je zároveň rokom pred ktorým vzniknúť nemohla
Čas pochovania hlavy majitaľa pyxidy (a miesto kde žil) určí či to bol Starý Slovák, alebo german, ale hlavne to, či sa pyxida nedostala do zeme pred príchodom C+M.
Prípadne ak majiteľ hlavy žil skôr, ako zomrel slon, nedostali sa do zeme spoločne.
Ale ak slon umrel pár rokov pred majiteľom hlavy, tak či ju vlastnil german, alebo slovan nepriniesli ju C+M.
Ak žila hlava v 9.-10. storočí, tak to teóriu posilňuje, ale nepotvrdzuje, ak hlava žila 11. + tak už teóriu len udržiava v bdelej kóme.
Zub slona, a zub človeka ani zub času neprekabáti, a teóriu zoberie zubatá.
Mám stále pocit, že pochovať tak pracne dokazovanú teóriu nemá nikto záujem. Živiť ju a rozširovať je povzdvyhovať slovenskosť a kresťanstvo, ale zaručuje loajálny prísun peňazí od národno kresťansky orientovaných politikov, ktorý si myslia že povzdvyhnutím našej (biednej) minulosti sa zvýši povedomie Slovákov a tým aj ich budúcnosť bude šťastnejšia.
——————————————————————————————————————————————–
Pyxida sa našla v roku 1974. Ubehlo, v apríli ubehne 40 rokov. Za ten čas orba zničila mnohé súvislosti. Údajný hrob bol 50-70 cm hlboko. Nenájde sa pár € na výskum okolia nálezu? Zlomky pyxidy, zrejme aj veľké časti sa nenašli. Podľa miest kde chýbajú je pravdepodobne, že v čase nálezu pyxidy boli zachovalé. Čo takto dôkladne prebádať 20m na každú stranu od miesta nálezu? Čo treba na to vyhlásiť finančnú zbierku? Koľko € je potrebné na výskum plochy 40 X 40 metrov? Predpokladám, že menej ako na sochu pyxodonosičov, či koňa Vajcoša.
-
Riaditeľ Archeol. ústavu v Nitre Matej Ruttkay sa vyjadril:
„Sú viaceré teórie. Podľa jednej pyxidu priniesli vierozvestci Cyril a Metod, ale mohla sa k nám dostať aj inak, zásluhou kmeňov v čase sťahovania národov či oveľa neskôr z Byzancie“. Viac:
http://nitra.sme.sk/c/4832840/archeologovia-chcu-objasnit-zahadu-vzacnej-pyxidy.htmlŽe sú viaceré teórie, uviedol aj Karol Pieta v tomto interviu:
http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/285953-diskusiu-o-cyrilovi-a-metodovi-treba-zacat-o-storocie-skor/Už len z týchto dvoch rozhovorov som zistil, že ty – asomtam – máš nedostatočné vedomosti o tom, ako archeológovia zmýšľajú o pyxide. Ideológiu si na stránky Obnovy vniesol ty, a to ideológiu nenávisti k náboženstvu. Zrejme si nejaký skrytý marxista a teda bojovný ateista. Všetci normálni ľudia chápu výsledky archeologického bádania ako otvorenú knihu v tom zmysle, že výsledky sa upresňujú novými poznatkami.
Pyxida nemá nános ideológie. Nemá preto, lebo doterajšie výsledky archeol.bádania viedli len k domnienke (hypotéze). Ty si stále mýliš domnienku (hypotézu) so stranícku líniou (asi si z komunistickej rodiny).Ako vidieť aj na vyjadreniach Ruttkaya a Pietu (vedenie AÚ), tešia sa na nové nálezy, ktoré by im potvrdili pravdepodobnejšiu teóriu o histórii pyxidy.
Preto sa na Kolníkovi a Veliačikovi tak nevŕš, lebo pred cca 40 rokmi preštudovali čo sa dalo a urobili čo sa dalo. Aké môžu mať teraz pocity, keď dehonestuješ ich odvahu, čo vtedy v čase normalizácie napísali o pyxide a bolo to riskantné (kardinál Korec musel robiť v tom čase len závozníka).Pri nových poznatkoch by isto nemali problém hypotézu prispôsobiť. Veď sa to tak deje v celom vedeckom svete. Ale nových poznatkov zatiaľ niet. A čím viac sa s tým zoznamujem, tým viac vidím, že AÚ nedal vec ad acta, ako nedal ad acta ani len jedinú archeologickú úlohu. Preto s tým názvom tejto diskusie klameš.
-
naj, 7. 12. 2009 12:07 | Janka Schlarmannová
Čítajte viac: http://nitra.sme.sk/c/4832840/archeologovia-chcu-objasnit-zahadu-vzacnej-pyxidy.html#ixzz2s6Hapk9G
moje príepevky boli prevažne v lete 2009, no iste pred Mikulášom 2009, neskôr som viacmenej len kedy tedy pridal čosi čo súviselo s pyxidou, či s ročšrenou teóriov, ako sochy pyxidy atd.
V čase keď sita zverejnila zmätočnú správu a riaditeľovi vložila do úst čudné slová som nechápal prečo nikto nežiada opravu, asi to bolo marginálne.
Vedci skúmajú, či vzácnu pyxidu priniesli Cyril a Metod
Objasniť pôvod vzácnej pyxidy zo slonovinovej kosti, ktorá sa našla v roku 1974, je cieľom archeologického výskumu na mieste jej nálezu pri Čiernych Kľačanoch.
Škatuľku s vekom vyrobili v Byzancii v piatom storočí a je na nej rovnoramenný kríž. „Podľa veľmi rozšírenej teórie ju k nám priniesli vierozvestovia Cyril a a Metod ako dar veľkomoravskému vládcovi Rastislavovi,“ povedal pre agentúru SITA riaditeľ Archeologického ústavu SAV v Nitre Matej Ruttkay. Archeológovia hľadajú najmä hroby, ktorých datovanie by mohlo potvrdiť alebo vyvrátiť túto teóriu. Potvrdením by boli hroby z deviateho storočia. Výskum by mal trvať do konca júna. Archeológovia kopú na dvoch miestach, pretože obyvatelia z dediny, ktorí boli pri náleze pyxidy, sa rozchádzajú v názore na presné miesto nálezu. Na jednom z nich stojí aj pamätník pyxide, no i ten sa už viac razy posúval, hovorí Ruttkay. Výskum je zhruba sto metrov od miesta, kadiaľ povedie rýchlostná cesta R1. Priamo v trase cesty R1 medzi Nitrou a Tekovskými Nemcami bude archeologický ústav skúmať niekoľko lokalít. Výskumy sa začali už v minulom roku, tento rok intenzívne pracovali v marci a apríli. „Teraz sme naše práce trošku stlmili, keďže dodávateľ stavby stále nemá vyjasnené všetky majetkovo-právne vzťahy k pozemkom,“ uviedol Ruttkay. Podľa dohody s investorom budú vedci najprv skúmať kľúčové miesta výstavby, kde sa nová cesta napája na pôvodný terén. Zaujímavé výsledky podľa Ruttkaya sľubuje výskum v lokalite Mikov dvor juhovýchodne od Nitry, kde je okrem veľkomoravskej osady osídlenie takmer zo všetkých období praveku. V Tesárskych Mlyňanoch sa už podarilo nájsť germánske a stredoveké osady a nálezy z doby kamennej. Diaľnica tu križuje tok Žitavy a v minulosti tu boli priaznivé podmienky pre osídlenie, ktoré sa tu podarilo zachytiť od mladšej doby kamennej. V Čiernych Kľačanoch našli archeológovia stredoveké pohrebisko z 11. storočia so 120-timi hrobmi. „Pohrebisko ďalej pokračuje južným aj severným smerom mimo trasu cesty, takže sa dá predpokladať, že celkovo je tu okolo dvesto hrobov,“ uviedol Ruttkay. V hroboch objavili súčasti odevu, železný nožík, keramiku, bronzové prstienky, náušnice, záušnice, sklenené a kostené koráliky. Našli sa aj mince z čias uhorských kráľov Šalamúna a Ondreja I., teda z druhej polovice 11. storočia. Ide o radové pohrebisko pospolitého ľudu, pochovaní sú tu muži, ženy aj deti.Ideológiu treba vidieť tam kde je
náboženstvo taktiež
V Kľačanoch skúmali v r.2009 ale ak sa nemýlím tak na inom mieste
vysledok teórie je zhmotnený
no a ešte to najpodstatnejšie nikoho nehnevá, že tak ojedinelému nálezu ako táto pyxida je, sa každoročne orbou strácajú cenné súvislosti? 40 rokov je dosť, z toho skoro štvrťstoročie je sloboda, aby sa našli peniaze a vôľa zachániť možno to čo k pyxide patrilo..
K tomu, či som z komunistickej rodiny? Áno, a preto som od malička antikomunista.
Vieš kto donášal ŠTB na Titusa Kolníka? Ja som to nebol, a ani na nikoho iného.
No najsamväčšia úbohosť je toto:
táto púťová atrakcia, ktorá je vystavená tak aby vzbudzovala pocit originálu. Bol som v muzeu mnohokrát, ale až keď so sa spytoval na to či je to originál dozvedel som sa pravdu..
-
Ach jaj naj Naj,
nepleť si pojmy s dojmami.
Domnienka alebo dohad alebo konjektúra alebo predpoklad je:
všeobecne: nepotvrdená mienka
formálnejšie v zmysle logiky: zdôvodnený alebo nezdôvodnený kognitívny významový útvar vzťahujúci sa na stav veci, ktorý nemožno priamo pozorovať alebo experimentálne potvrdiť.Dôležitým druhom domnienky je hypotéza (vedecká domnienka). V kriminalistike sa domnienka odborne nazýva podozrenie.
Prečítaj si to celé a potom sa vyjadruj, vyjadruje sa tam aj pán Ruttkay, trochu inak, ale to iba z dôvodu inej súvislosti. Každý správny vedec si necháva pri nie dostatočne zdôvodnenom probléme to ale, ale to vie predsa každý blbec, nieto vedec.
Ale máš sčasti pravdu ide iba o domnienku, s hypotézou (ani v zátvorke), to nemá nič spoločné.
O svojich pochybnostiach, že pyxida uzrela nitranske nebo, som písal minule.
Ešte jedna vec stála za povšimnutie.
Citujem pána Kolníka :
Najpravdepodobnejší je predpoklad, že pyxidu z Nitry odniesli v období pohnutých udalostí rokov 885-887, kedy po Metodovej smrti, po zákaze slovanskej liturgie, prenasledovaní a väznení jej kňazov a jáhnov v dôsledku Wichingových intríg napokon došlo k vyhnaniu do dvesto duchovných staroslovienskeho obradu z Veľkej Moravy. Možno odôvodnene predpokladať, že neodišli všetci Metodovi žiaci a stúpenci. Vtedy sa poškodená pyxida mohla ocitnúť v držbe tých príslušníkov staroslovienskeho obradu, ktorí neodišli z Veľkej Moravy na Balkán, ale sa uchýlili do podhorských oblastí na sever a východ od Nitry.
Dosť ma zarazilo, že o tak vzácnej relikvii (polyfunkčnom liturgickom predmete), píšu ako o svietniku, alebo obruse, alebo o šlohnutej tatranke.
Zobrať (ukradnúť) pyxidu ako vzácnu relikviu, alebo liturgický predmet z kostola, (chrámu) znamenalo predpokladám aj vtedy svätokrádež. A tá sa odjakživa trestala obyčajne smrťou, ale to bolo asi to najmenšie, čo sa mu mohlo prihodiť. Neviem si dosť dobre predstaviť dôvod, prečo by takúto naozaj závažnú vec niekto robil, nemenila sa viera, menil sa jazyk.
A nakoniec ma dostala aj táto argumentácia pána Kolníka, pritom pani Pardyová bola vo svojom hodnotení veľmi ohľaduplná.
Nestotožňujem sa s názorom českej historičky staroveku a umenovedkyne Marie Pardyovej, že dekor pyxidy neprekračuje rámec púhej výtvarnej oslavy práce roľníka a pastiera, prípadne že predstavuje alegóriu posmrtného života a pokoja v súvise s kultom egyptskej bohyne Isis. Nie je náhodné, že pri tvorbe súsošia svätých Konštantína a Metoda pod Nitrianskym hradom sa mojou hypotézou o pôvode a funkcii pyxidy z Čiernych Kľačian inšpirovala akademická sochárka Ľudmila Cvengrošová. Vložila ju do rúk sv. Metoda ako polyfunkčný liturgický predmet. Za atribút sv. Konštantína-Cyrila zvolila liturgickú knihu zdobenú korpusom Ukrižovaného. Napriek počiatočným polemikám a protestom, že umelkyňa nestvárnila súsošie s tradičným dvojramenným krížom sa jej dielo stalo jedným zo známych symbolov Nitry.
Každý nech si urobí mienku akú chce. Dosť ma to na začiatku rozzúrilo, teraz som už iba rozladený a smutný.
-
Moja reč, moja myseľ, môj postoj k archeológii, k histórii. Pavel Dvořák – akoby moje druhé ja.
Nuž, správni chlapi majú správny postoj k histórii – je to nikdy nedokončený zaujímavý príbeh:
… https://www.youtube.com/watch?v=ZTu33LWPrHs
-
História ako taká neexistuje. Je len konštrukciou tých, ktorí sa zaoberajú minulosťou a jej pozostatkami.
Dôležité je to, aby aspoň ako tak bola ukotvená v čase a priestore. Tie omáčky okolo budú a boli vždy aromatizované a prifarbované, ide len o mieru.
Pán Dvořák ma osobne ubezpečil, že historičkou je iba jeho manželka, on je rozprávač príbehov. Aj z toho mála, čo som počul, som presvedčený, že mu to ide naozaj dobre. Veľmi si ho cením ako propagátora histórie. Potešiteľný je aj fakt, že doposiaľ nikomu nenapadlo stavať pomníky na základe jeho príbehov.
Osobne čítam, čosi iné, naposledy som čítal Život a osud, od Vasilija Grossmana, bol som unesený (obrazne).
A Asomtam nie je klamár, som rád tejto téme a aj tomu, že tu niekto taký, ako on je.
Keď už nejaké imedžinejšn a Dvořák, tak radšej Antonín, osobne venované Naj – ovi.
http://www.youtube.com/watch?v=nUuoH-irUOI
-
Vlčik, ďakujem za venovanie. Návšteva kostola, aj keď len cez médium, je pre mňa nahliadnutie do neba, milujem anjelov. Tí Dvořákovia sa akosi vydarili, ak spomeniem ešte i Vladimíra (Televarieté).
No a k téme: na názory na Č-K pyxidu má zrejme účinok , podobný účinku fyzikálneho zákona o povrchovom napätí na kvapke vody: kvapka sa snaží zaujať pri danom objeme čo najmenší povrch. Na ISS zaujme dokonca tvar guľôčky. Nazvime si ho Zákon jednoduchosti. Aj názory na historické udalosti sa majú tendenciu redukovať na „zapamätateľné“, stručne vysvetliteľné, viac ľudí si ich osvojí. Teda – ak tie názory vyplývajú z tých istých premisov, faktov. Konštrukcia, ktorá je dosť kostrbatá, sa ťažko uplatňuje do života. Čiernokľačianská pyxida v rukách Cyrila a Metoda – je zatiaľ presne to nekostrbaté, zapamätateľné, jasné a jednoduché vysvetlenie jej existencie u nás. Vedia to tí, ktorým detaily nezaclonia celok (aj skrz zacláňajúce stromy neprehliadnu les).A toto už citujem:
Jednoduchosť je najvyššia forma dokonalosti. (Leonardo da Vinci)
Sprav veci také jednoduché ako je len možné, ale nie jednoduchšie, povedal Albert Einstein.
Zjednodušovať môžu tí, ktorí detailne pochopili fungovanie zložitého systému. Zjednodušovanie je zložitá práca pre špičkových odborníkov. Viac:http://blog.etrend.sk/jan-kosturiak/prichadza-kolaps-sudruhovia-2.html
http://blog.etrend.sk/jan-kosturiak/amateri-a-profesionali-2.html
Log in to reply.