-
Archivovanie dokumentov 1891 – 1914
Chcel by som sa opýtať či mi nevie niekto poradiť ako by som mohol archivovať staré zmluvy z konca 19. storočia. Rozmýšlal som nad euroobalmy ale bojím sa či nespôsobia dáku nepríjemnú reakciu na papieri alebo písme. A po dalšie ani rozmerovo nesedia. Chcelo by to dáky material do ktorého by sa dali tie zmluvy zataviť a pri tom by bol pre ne nezávadny. A ako by sa dali vyrovnať pokrčené miesta? Mohol by som ich navlhčit a potom zatažiť, ale bojím sa či sa nerozmaže atrament alebo pečiatky. Ďakujem za odpoveď.
-
8 odpovede/odpovedí
-
Klasické euroobaly sú PE a PP, čiže nemali by sposobovať žiadne zmeny. Zatavovanie je už ale kapitola sama o sebe každopádne by som to nerobil. Treba sa vyvarovať hlavne kontaktu s kovmi, šanony, spinky atď. Obaly na archiválie sú už bežne dostať aj s alkalickou rezervou. Napr.http://www.ceiba.cz/ Pri papiery z tohto obdobia sa može objaviť niekoľko problémov spojených prevažne s kyslosťou, ktoré si vyžadujú odborný zásah. Skúste pripojiť kvalitnejšiu fotografiu.
-
Pridal som fotky. V miestach kde boli zohnuté sa už trhajú, bude asi najlepsšie ked si kúpin z http://www.ceiba.cz nejakú pásku a z druhej strany to podlepím. Či mi niekto poradí niečo iné?
Ďakujem
-
Ano pásky sú dobrý nápad, čo ja viem sú samolepiace a nažehlovacie. Ak nemáte reštaurátorskú žehličku tak by bola asi lepšia samolepiaca. Nažehlovacie sú však skoro nerozoznateľné. Poprípade podlepiť na japonský papier čo je asi trocha zložitejší postup :) Predbežne by bolo užitočné zistiť vododostálosť atramentu, poprípade hneď aj odkysliť či odkyseliť? :)
-
Ešte by som sa chcel opýtať ako najlepšie ošetriť železné sponky v časopisoch a dokumentoch na fotkách aby mi nehrdzaveli?
-
Najlepšie je železné spinky nepoužívať, teda ich nahradiť alebo ich odstrániť. Inak by bolo nutné každú spinku odobrať a konzervovať mino papier, fotky atď. Čo vyžaduje odstránenie koróznych produktov a aplikáciu vhodného polyméru ako Paraloid B72. A spatné zaspinkovávanie dokumentov, čo sa mi zdá dosť neefektívne. Predpokladám že vačšina kovových súčastí sa nedá jednoducho odobrať zo zvyšku dokumentu, teda jedinou možnosťou je prevetívna konzervácia. Čo obnáša držať spinky do 30% RV a ideál 18°C. Treba sa vyvarovať kontaminácii s potom a inými zdrojmi chloridov, karboxylových kyselín, síranov a pod. Najhoršou variantov je ak nestabilitu kovu sposobuje sám papier, čo je celkom časté. V takom prípade nieje iná možnosť ako ich odstrániť.
-
Toto je problem konzervovania predmetu s roznych materialov. Vpodstate neexistuje dobry sposob ako konzervovat tieto sponky priamo na dokumentoch. V tomto pripade je vsak postup jednoduchy.
1- Bud sa zmierit s koroziou a zaradnit jej dalsiemu prilisnemu bujneniu. Nikdy vsak uplne.
2- Demontovat a nahradit novym kusom co je mierne barbarske
3-Demontovat (hrozi zlomenie!) a konzervovat a nasledne namontovat (znovu hrozi zlomenie!)
Ktora moznost je vam najblizsia?
-
No tie ktoré už boli doslova prehnité som odstránil prišom sa zlomili ale vznikol menší problém nové sú o dáky milimeter menšie, takže som v koncoch… Asi to len šnúrkov previažem.. Ďalej som mal namysli tie “krúžky” ktorími sa fotogradia prichytávala o doklad.
Zbieram staré doklady a tam je dosť tažké zohnať taký čo by mal kovové časti v perfektnom stave…
-
V prvom rade, pomohli by fotografie. Potom poviem viac aj ku konzeravacii. Alebo tanter, docent duchamp ci Sasha
Najlepsim pristupom je vhodny konzervacny rezim.
Literatura:
Sabová, Dagmar: Ochrana knižničného fondu.
In: Bulletin SAK, 12, 2004, č. 3, s. 18 – 20
Základnými dokumentmi, ktorými by sa mali pri ochrane knižničného fondu riadiť knihovníci sú: Príručka ochrany knižničného fondu od J. Jandu; Uchovávanie knižničného fondu od M. Novákovej a Zásadami starostlivosti a zaobchádzania s knižničným materiálom, ktoré vydala IFLA. Článok sa zameriava len na opatrenia, ktoré sú prijateľné pre väčšinu knižníc, k predchádzaniu zhoršovania stavu fondov alebo na ich spomalenie.
Za ochranu knižničného fondu sú zodpovední všetci pracovníci knižnice. Zhoršovanie kvality uložených dokumentov môžu vyvolávať všetky faktory prostredia, ako je teplota, vlhkosť, svetlo, prach a znečisťujúce látky v ovzduší. Všeobecne sa odporúča uskladňovať dokumenty pri teplote 16°C až 18°C a vlhkosti 55 až 65 %. Prostredie, v ktorom sú dokumenty uložené má byť stabilné. Veľké výkyvy vlhkosti a teploty môžu spôsobiť väčšie škody ako trvalo vysoké hodnoty. Podmienky prostredia by sa mali zaznamenávať. Svetlo, najmä denné je potrebné minimalizovať v skladoch, študovniach ako aj výstavných priestoroch.
Denné svetlo má najvyšší podiel UV žiarenia, ktoré je veľmi škodlivé pre dokumenty (papier žltne, tmavne, čitateľnosť textu sa znižuje, mení sa vzhľad dokumentov). Na osvetlenie sa odporúčajú nízkotlakové ortuťové výbojky (fluorescenčné svietidlá). V článku sa dozviete aj o tom, ako ukladať správne knihy na police, ako ich prepravovať, na akých vozíkoch, v čom uchovávať najmä vzácnejšie dokumenty.
Pri skladovaní audiovizuálnych dokumentov sa odporúča čo najnižšia teplota a vlhkosť 30 – 40%, temno, bezprašné prostredie. Treba pamätať aj na ochranu dokumentov pri výpožičnom procese, ako aj na zabezpečenie informovanosti používateľov o zásadách správneho zaobchádzania dokumentov.
Tabulka od Ing. A Makovej, Knižnica č.3, 2005:
Log in to reply.