-
Blatnohrad – Zalavár, Maďarsko
-
LuNo -
LuNo -
LuNo -
My sme akísi neprebudení
Narodil som sa v Maďarsku, žijem pod Budínskym hradom – a som Slovák. Celkom prirodzene. Tu, neďaleko môjho bydliska, medzi Viedenskou bránou a Slávičou ulicou (Csalogány u.), ešte v 13. storočí bola veľká slovenská dedina. Odkedy to viem, cítim sa tu doma. Chodím po hrade a okolo seba vidím markantné stopy práce slovenských rúk: sochy Jozefa Damku, Ladislava Júliusa Dunajského, Alojza Štróbla…Aj Matejov kostol mi pripomína liptovských murárov, ba aj samotného kráľa Mateja, ktorý by rozumel mojej slovenčine, veď vyrastal na českom kráľovskom dvore. Trošku opodiaľ jazdec na kamennom piedestáli. Keby sa ozval, hovoril by po slovensky. Je to turčiansky zeman, slávny poľný maršal Andrej Hadík…
Podobne to vyzerá aj na druhej strane Dunaja, v Pešti. Veď Budapešť bola aj našim hlavným mestom. Tie najhonosnejšie budovy (Opera, Parlament,…) stavali liptovskí murári. Socha peknej rybárky pri Dunaji je dielo J. Dunajského, a pri nemocnici Rókus, na súsoší z bieleho mramoru, mladá žena s dieťatkom v náručí, čo sa tak vďačne pozerá na lekára Semmelweisa, “ochrancu matiek“, je Zuzka Rysuľová z Važca. Čo všetko by sa tu dalo ešte vymenovať! Vedomý si toho všetkého sa ma zmocní hrdosť a dobre mi padne, že som Slovák. Poznajú tento pocit aj všetci Slováci na Slovensku?
Občas idem aj von z hlavného mesta. Pred rokmi som sa zatúlal až do Zalaváru. V katastri tejto lokality som objavil Blatnohrad, niekdajšie sídlo nášho kniežaťa Pribinu a jeho syna Koceľa. Je tam aj kamenný stĺp: z dvoch strán sú sochy a na tretej nápis: Na pamiatku panónskej činnosti stvoriteľov slovanskej písomnosti Cyrila a Metoda. Zhotoviť ho dali: Univerzita Eötvösa Loránda, Župa Zala a Bulharská ľudová republika.
Pozerám, pozerám, a ľúto mi je. Čo my, Slováci? My sme kde boli, keď na nebi hrmelo? Vedľa stojí Dom Malého Balatonu, malé múzeum. Vošiel som. Zalistoval som v knihe návštevníkov. Slovenský záznam som tam nenašiel. Aj český iba jeden. Čiže, nielen že sme pri tom neboli, ale o tom ani nevieme! Potom niet sa čo čudovať, že z mnohých nápisov v areáli nijako nevysvitne, že so svätcami a s Blatnohradom aj my, Slováci, máme niečo spoločné. Dokonca ani názov Blatnohrad sa tam nevyskytne, spomína sa iba druhotný názov Mosaburg a Mocsárvár. Z týchto dvoch sa veru nedá vydedukovať meno Balaton! Autori českého zápisu si to aj všimli a kritizovali to. My nie, my sme tí Slováci, čo tak sladko spinkajú na svojej histórii. Na budíček zatrúbili až budapeštianski Slováci r. 2001. Trošku neskoro, ale aj to je lepšie ako nikdy. Dnes už tam chodia slovenské skupiny z celého Maďarska, ba dokonca už aj z Bratislavy. Takmer bez výnimky iba príslušníci tej zanedbanej Matice slovenskej! A tento príklad našej mizernosti nie je jediný.
V novinách Népszava (Hlas ľudu, 27. 2. 2003) ma poriadne prekvapil článok: Socha a tabuľa odteraz bude hlásať pamiatku maďarského svetového cestovateľa a objaviteľa v Madagaskare. Expedícia Benyovszkého bola úspešná.
O čo ide? Úvodný text článku informuje: “Z 12-dňovej cesty po Madagaskare sa vrátila I. maďarsko-medzinárodná expedícia, ktorá chcela postaviť pamiatku Móricovi Benyovszkému, významnému maďarskému cestovateľovi a objaviteľovi z 18. storočia, na ostrove v Indickom oceáne. Šesťčlenná skupina vyhľadala niekdajšiu osadu Benyovszkého a tiež aj tú oblasť, kde podľa predpokladu r. 1786 zomrel. Ním založený Louisbourg dnes už neexistuje, morská voda pôvodnú osadu odmyla. Ale ešte stojí obec Maroantsetra, na hlavnom námestí ktorej umiestnili trojjazyčnú pamätnú tabuľu hlásajúcu pamiatku Mórica Benyovszkého a sochu, ktorej pôvodina stojí v pamätnej záhrade na budapeštianskej ulici Mórica Benyovszkého. Pamätnú tabuľu umiestnili aj na ulici Mórica Benyovszkého v hlavnom meste Madagaskaru, v Antananarivo.“
Výpravu vraj “zorganizovala nedávno založená Spoločnosť maďarsko-madagaskarského priateľstva. Jej cieľom bolo utvrdiť vedomie, že Benyovszky bol Maďar, lebo o tomto maďarskom barónovi si mnohí mysleli, že bol Čech, Poliak, alebo Slovák. Jeho meno síce mnohí poznali, ale o jeho národnej príslušnosti takmer nič nevedeli.“
Nuž, čo si o tom myslieť? Teraz už vedia, že “bol Maďar“! V skutočnosti to však bol Móric Beňovský. Meno má slovenské. Otca mal Slováka. Matka síce bola Révaiová, ale v prostredí, kde žila, nemohla nevedieť po slovensky. Móric sa narodil a vyrastal v írečitej slovenskej obci Vrbové neďaleko Piešťan. Ako dospelý blúdil takmer po celom svete, snáď len v maďarskom prostredí nikdy nebol. Svoj chýrny denník napísal po francúzsky… Aj obec Beňov, od ktorej je meno Beňovský odvodené, je pri Přerove (na Morave, nie v Maďarsku!)… Akokoľvek sa na to pozeráme, v celej tejto veci maďarské je iba jeho do maďarčiny prepísané priezvisko Benyovszky. Aj my, v Maďarsku žijúci Slováci, máme mená úradne napísané po maďarsky. To však je pramálo k tomu, aby nás na tomto základe niekto vyhlásil za Maďarov. Platí to aj o Beňovskom.
Je podivuhodné, čo všetko dokážu Maďari urobiť. Podivuhodnejšie je už len to, čo všetko my, Slováci, nedokážeme urobiť. Ani výpravu na Madagaskar, ani založiť Spolok Mórica Beňovského… My mu sochu nedokážeme postaviť ani doma, tobôž nie na Madagaskare. My sme v Bratislave po ňom pomenovali iba jednu slepú uličku. Summa summarum, aj v tejto veci sme zaspali.
A do tretice ešte jeden príklad. Náš rodák zo Švajčiarska, Miroslav Demko, roku 2003 v Bratislave vydal mimoriadne zaujímavú knihu pod názvom Franz Liszt – Stratený syn Slovenska. Spôsobil tým svetu nemalé prekvapenie, a nám, Slovákom (aspoň tým, pre ktorých slová ako národ a Slovák ešte niečo znamenajú), obrovskú radosť. Dozvedeli sme sa, že senzačný klavírny virtuóz, hudobný skladateľ Franz Liszt vyrastal v slovenskej rodine! Jeho starý otec Juraj sa ešte podpisoval ako List. Jeho stará mama bola Barbara Slezáková. Otec Adam už bol Lisztom. Nie že by sa bol pomaďarčil, iba meno mu napísali po maďarsky. Hľa, kam až siahajú korene maďarizácie! Rodina Listovcov žila v Malackách, kde v školskom roku 1790/1791 ako povinný predmet bola úradne zavedená maďarčina! Adam sa trápil s týmto predmetom a mal z neho vždy najhoršiu známku. Ani jeho syn František nevedel po maďarsky, ba ani sa o to nikdy nepokúšal. Jeho materinský jazyk bola slovenčina, vedel po nemecky, ale lepšie ovládal francúzštinu. Známy je aj jeho vrúcny vzťah k Bratislave. Keďže Slováci v Uhorsku oficiálne neboli uznaní za národ, ani slovenčina za úradný jazyk, nemohol sa podpisovať menom František, nuž používal nemecký variant Franz. Po celý život ho trápilo, že jeho národ, Slováci, sú neuznávaní, potláčaní. Bol z toho nešťastný. Navzdory týmto faktom dnes je prezentovaný ako maďarský skladateľ! Maďari po ňom nazvali hudobnú akadémiu, školu, má v Budapešti námestie, na ňom, ba aj na budove Opery, má sochu, jeho maďarské(!) meno nesie celý rad ulíc…
A čo sme mu dali my, Slováci, za ktorých sa toľko trápil? Čo mu dala Bratislava, po ktorej vždy tak túžil? Nuž, my sme naňho pekne-krásne zabudli. Stratili sme ho! To sme celí my.
Vďaka M. Demkovi už vieme, kto bol. Už nie je pre nás stratený. Zaslúžil by si prinajmenšom pekné námestie v Bratislave a impozantnú sochu. Bolo by od nás veľkou obeťou, keby sme tomuto významnému synovi nášho národa po 120 rokoch od jeho úmrtia (1886) umožnili aspoň symbolicky, v podobe dôstojnej sochy, bývať vo svojej obľúbenej Bratislave? Poznajúc však našu slovenskú náturu, ostane to asi len púhym rojčením jednotlivcov. Stavať sochy na Slovensku sa lepšie darí maďarskej menšine. Tá keď chce, postaví si sochu akúkoľvek, kedykoľvek a kdekoľvek na Slovensku. Už majú priam v centre Bratislavy Petőfiho, v Rožňave Kossutha, v Komárne Klapku, a najnovšie aj “Attilu“ – niekdajšiu pohromu Európy – v Číčove. Z vymenovaných ani jeden nebol svätý. Spomínam to len preto, lebo Slovákom vo svojej (vraj zvrchovanej!) republike sa už roky a roky nedarí na svojom území, v Komárne, postaviť ani len súsošie svätcov Cyrila a Metoda, patrónov Európy! Menšina im to nedovolí!!! A čo sa týka sochy Františka Lista v Bratislave, som skeptický. Keď sme nedostali povolenie na postavenie súsošia patrónov Európy v Komárne, ktovie, či by sme ho dostali na postavenie sochy Lista v Pozsonyi? My, pilíšski Slováci, máme na to priliehavú pesničku: “Hanba sa valí ze všech strán, hory, zakryte ma!“ Zdá sa mi, že spíme, že sme akísi neprebudení.
Gregor Papuček
-
Ďakujem za premenovanie názvu.Už som mal zlý pocit že som dával príspevky do nesprávnej témy,ako nám zvykom.
Z úcty k spravodajovi SR Martinovi Gregorovi Papučkovi navrhujem názov Blatnohrad nie len Zolovár.Ďakujem,ak to premenujete.
http://www.flickr.com/photos/23281780@N07/2461787592/sizes/l/
-
Rozširuje ZALAVÁR historický Memorial ParkOdhalil základy basiliky
19.srpna Zalavári bude pre oslavy milénia v našom regióne. Avatják hore a potom požehnal deviatom storočí a éry maďarských dobytie zničil baziliku sv Adrian. Kostol je skúma začiatku deväťdesiatych rokov začala čítaní. Salt Agnes, maďarského Národného múzea archeológ. Megakadtak smrti diel a neskôr, Bělá Miklos Blonde otvorila vedenie Karpatskej kotline, najväčší postavený pred dobytím ranne kresťanský kostol.
Prvé historické pamiatky Zalavár Memorial Park, kaplnka svätého Štefana bol slávnostne otvorený v roku 1996, tis-ročné výročie osláv dobytie. Ikonografický program kaplnka patrila kraja štyri veľké sochy a plastiky vytvoril umelec-vývoj pantheon, posledný kus, Jiří Fischer, maďarský lady práca v centrálnom obradu avatják hore. Memorial Park ďalej zvýšiť, pretože do konca augusta dokončený Kis-Balaton Zalavár hodnoty a prírodnej histórie výstava, ktorú organizuje Dom na vode. Aj tento deň avatják do kaplnky svätého Štefana a Cyrila a Metoda, pamätník objavený v oblasti za bazilika sv Adrian.
– Päťdesiat metrov dlhá a dvadsať päť metrov široký, tri námorné architektúra je – povedal dr. Strider Laszlo, vedúci Výkonnej rady County Museum. – 850s boli stavané v druhej polovici roka sv Adrian pútnické zachovali pozostatky mučeníka. Jedinečná architektúra baziliky, v súlade s dokumentmi, ako sú krásne vitráže okien boli. Vykopávok tiež objavil vo zvyškoch zvonu vzor. Nájdené v kresťanskej tradícii a našla depozitára Zalavár, ako keby sa na mieste chrámu, ale založil v roku 1019 v opátstve svätého Štefana. Dúfame, že táto jedna bude ilustrovať.
– Koľko možno vidieť v bývalej bazilikából?
– Bazilika sv Adrian zobraziť celý rozloženie turistické parkosítással dohromady. Pôvodná myšlienka na dvadsať miliónov forintov agenda, ktorá bola predmetom finančných prostriedkov, teraz viac ako polovicu. Chceli sme aspoň pol metra múru a rekonštruované ruiny dvoch miestach sú k dispozícii tu. Nedostatok peňazí, pretože sme len pár desať-palec základňu pre zobrazenie stave vniknúť főszentély okolo idú okolo múru niekoľko metrov, ale môže každý vidieť. V krátkom, kostol plán a štruktúra vzniká na povrchu.
– Festival bude pokračovať aj po výkope?
– Samozrejme, že by bolo dobré, keby sme mohli dosiahnuť County Historical Memorial výbor poveril v roku 2020, až do priebežného programu. Dúfame, že miléniové oslavy, a to aj po záujme Vársziget pre vlhké, a naďalej budovať ďalšie pôsobivý pamätník. Ešte viac, pretože regióne a jedným z najatraktívnejších turistických nevezetésségéről je nový, po ktorom je už silné medzinárodné – najmä nemeckej a slovanskej oblasti – je záujem.
Pozriete Ak sa veľmi staré diplomy Zalavár meno staronemeckej Mosapurc (Mocsárvár), ako sme ho nájsť. Osídlenie v deviatom storočí, Frankish ríše vo východnom határőrgrófságának kancelárie. S hádal s ľuďmi feljebbvalóival Moravský knieža Pribina, utiekol do ríše, po krste dostal hodnosť grófa, a potom sa tu usadil. Hrad bol postavený, a kostoly, kde sa počet obyvateľov Avar ríše pokrstil ho. Trvalo inštalovaná v Slovania a Krstiteľa kostoly boli postavené. Arcidiecézy Salzburg, bude čoskoro začať vývoj štátu v tejto krajine. Toto politické a administratívne proces Pribina syna Koceľ povedal. Času založil vlastnú náboženského jazyka, hlavnými predstaviteľmi boli Cyrila a Metoda. Slovanská misionári tu demonštrovať fungovanie dokumentov. 996 v tomto procese bol prerušený maďarskej Conquest. Aktuálne výsledky, zdá sa, že vládnuca trieda utiekol, zatiaľ čo verejnosť a jeho zamestnanci Bulcsú zdanené. Neskôr, hraničné kontroly gyepűrendszerek návrhu verejnej széttelepítették, väčšina kostolov zničená. To bol osud baziliky sv Adrian, pretože keď v stave u svätého Štefana nariadil stavbu kostolov, teraz len našiel v troskách. Južne od baziliky kostola Panny Márie venovať na obnovu a na počesť sv Adrian. Nový kostol vedľa benediktínsky kláštor bol postavený neskôr, čo je najväčší okres oklevélkiadó miesto. 16 storočia pohraničná pevnosť transformovaná kláštora, mnísi boli vyhnaní. V roku 1702 regulácia Leopold kláštora je obeť, széthordták kamene, boli zničené budovy. Zalavári v troskách archeológovia boli zaznamenané iba v niektorých pamiatok a vzrušenie. Záujem o ich prácu, teraz môžete obdivovať pozostatky bývalého obnovená megyeközpont.Malta Esther
späť na začiatok
——————————————————————————–
Tradícia tábor
Škodlivé Dance nadšených mladých ľudí, prvýkrát tento rok v lete – sa dá povedať: pokusne – tradicionalista tábor bol usporiadaný pre deti zo základných škôl v oblasti. Prípravné práce pre mladých ľudí, dlho po tridsať 8-12 rokov staré dieťa bolo v Zalakaros Balaton, Zalavárról, Orosztonyból.
Program bol bohatý, a pokojne povedať, jedného študenta nebudete nudiť. Mesto bolo plávanie a pešia turistika možností, pričom využíva seriózne práce prebieha aj v tábore. Deti bőrtárgykészítést, batikovania, navliekanie korálok, necckészítést, carving, štúdium v szalmatárgykészítést manažérov, ktorí sami boli oboznámení s prácou v oblasti. Okrem vedomostí o alaplépéseit ľudový tanec v popoludňajších hodinách, a získané poznatky pri použití ako ľudový tanec sa konalo vo večerných hodinách.
Medzitým, hodnota počtu populárnej kultúry dobre oboznameny s maďarské ľudové zvyky, bez toho by sa s povinnou výukou, alebo možno boli nepríjemnosti. Tábor skončil intímne večer a táncházzal, a niektoré rodičovskej pomoci, dokonca s paprikou zemiakov boli vykonané kotla. Tábor je pre deti od svojich rodičov prácu v mini-výstavu sami videli.späť na začiatok
-
-
-
Prepáčte , ale tento automatický preklad som sem musel pridať
Miklós Béla SzőkeKultúrneho prostredia obyvateľov Mosaburg / ZálavÁr
Keď Priwina senled v Mosaburg v ranom 840s, že “pozbierali zo všetkých ľudí okolo seba”. “Okrem tejto populácie môže byť identifikovaná s Avar-slovanských skupín liv ¬ ing v tejto oblasti od siedmeho storočia, ktorý bol zreteľný zmiešané kultúry známy ako Pókaszcpctk-dedinami Zalakomár skupiny. ” Jeden charakteristický rys tejto skupiny je jeho biritual pohrebný obrad: Slovania kremaci svojich mŕtvych, zatiaľ čo Avars cvičil pochovania. Archeologické nálezy ukazujú príliš bohatú rozmanitosť: kostým ukazuje zmes slovanského, Avar, a západné germánske prvky a keramiky späť z osád jed ¬ Ukazuje využitie ako slovanské a Avar tovaru. ‘0
Na začiatku deviateho storočia, boli rozdiely v etnickom pôvode jednotlivých skupinách tejto populácie stále odráža v pohrebný obrad a na kostýme. Súčasne môžu niektoré predmety a šperky nástroje a náradie z každodenného života najlepšie opísať ako mimo-špecifické skupiny, “imperiálne” v prírode. Tieto články boli sériovo vyrábané v mannfac / itra-Uke dielne a ukázal silný vplyv karolínska. “Tento trend smerom homogenite zosilnel z 840s, to sa odráža v zistí, ktoré boli široko využívané všetkými sociálnymi skupinami.” 2 smeny v sociálnych vzťahoch, čo vedie k vzniku nových, čoskoro feudálnej aristokracie, tiež in —Zdá lo mi, že kostol mal jediné architektonické obdobie, a že to bol pútnický kostol “postavený na uctievania mučeníkov.” Jeho purpose59 bola zhodná s podobnými súdobých saských. Durínska a bavorskej churches.40 Verilo sa, že svätí pochovaný v týchto cirkví by sa s pomocou Božej, vykonávať rôzne zázraky, a tak priťahujú veľa ľudí, ktorých viera tak bola posilnená / 1 Tento impozantný kostol mohlo byť iba postavené bohatej a mocnej osoby, a zdá rozumné predpokladať, že tento človek nebol nikto iný, ako Liupram, salzburského arcibiskupa. Kostol možno teda identifikovať s jedným, ktoré podľa conversie. Bol postavený infra civitaicm Priwinae medzi 859 a 850/54. a v ktorom “mučeníka Hadriána bol položený na odpočinku” (okolo 870).
neskoršie obdobie. Sándor Tóth navrhol, aby boli vykopané jamy na lešenie pri rekonštrukcii kostola na začiatku Árpádian age.4 “Zdá sa mi, že tieto stĺpce možno lepšie interpretovať ako pozostatky z desiateho storočia budova, ktoré už mala sakrálne funkcie, najmä vzhľadom na spory okolo lešenia teórie (ako napríklad kamene nájdené v boxoch a nedostatok pohrebov z Árpádian veku) .**
Je tiež isté, komu tento kostol bol zasvätený a kostolov, ktoré je opísané v il conversie možno identifikovať. Thomas von Bogyay identifikovali s kostolom sv venovanej John the Baptist so zreteľom na “krstiteľnica”, 50 však prítomnosť “a” v “krstiteľnica” je neisté, a Agnes Čs. SOS ‘stanovisko, “dobre” možno lepšie interpretovať ako stavebnej jamy pre jeden zo stĺpcov druhej dreva a kameňa church.51 Naopak, Dezső Dercstlnyi,’ Gcza Entz, “a Sándor Tóth5 ‘verili, že cirkev by mohli byť označené (prvý) Árpádian veku kostol venovaný sv Hadriána. Tento výklad je v rozpore so skutočnosťou, že žiadna z hrobov Árpádian rokov sa našli v okolí kostola, a že neexistuje žiadny dôkaz pre akékoľvek stavebné aktivity v tomto období . kostola venovaná sv John the Baptist, opísané ako ležiace v člen určitý týž civilatc, je samozrejme potrebné hľadať v Zalavár-Várszigct. Z vyššie uvedeného vyplýva kostol odkryté v Zalavár-Récéskút nemožno stotožňovať so žiadnou zo stavieb uvedených v conversie. Môže byť súkromný kostol jednej šľachtické rody v Priwina a Kozcl sprievod, pripomínajúci drevený kostol odkryté v Zalaszabar-BorjúálIás-szigct.Kostol na Zalaszabar-Borjúállás-szigct (obr. 8)
Pozostatky jednolodný kostol hala s pravouhlým presbytériom a chrámová predsieň meas-uring 17 m do 7 m boli odkryté Róberta Mullcr v skoro 1980. Drevený kostol bol postavený v štýle nad zemou kabín-log. Úzke kamenné múry apsidy oddelený od lode, ale zrejme možno vykladať tak, rood screen. Celkom 805 pohrebov boli odkryté v okolí kostola, pochádzajúce z rôznych období. Po-whelming Väčšina takýchto pohrebov pochádzajú z deviateho storočia, sa len menšia časť patrí do desiateho storočia. Použitie cintorína skončila pred začiatkomflucnced produkty rôznych remeslá – remeselníci sa museli zamerať na požiadavky skutočného súdu a jeho družinu, a vyrábať širokú škálu zbraní a ostrohy, rovnako ako nápadité strieborných a zlatých šperkov a paroh rezbárske práce. Nálezy tak-zvané “byzantskej-orientálna” nájsť horizont boli predtým považované za charakteristiky ¬ tic artefakt typy moravské kniežatstvo. “A ich distribúciu v širokom meradle bol interpretovaný ako odraz expanziu” Veľkej Moravy ‘. ” 4 však rastú ¬ ing rad šperkov článkov a ďalšie artefakty z každodenného života tohto typu z územia jednej zo-čase comitatus Mosabwg / Za av r & jasne ukazuje, že tento nález horizont môže najlepšie byť vykladať tak, že vyjadruje sociálne, nie ako cthno-kultúrnych vzťahov, pretože táto comitatus nikdy nebol súčasťou Moravského kniežatstva (obr. I>.
I přes silný sklon ku kultúrnemu “pozápadnění” a homogène ¬ nosti od polovice-deviateho storočia, bohatú rôznorodosť kultúry Pannonia z dôvodu rôznych pozadia zhromaždených ľudí “z celého” by nemala byťprehliadajú. Podunajská Bulgar pôvod sa prejavuje v umelo deformované lebky mužskej pohrebu, 15 a niektoré keramické tvary a výzdoba, znaky a symboly narezať tehly, 16 a veľmi populárne náušnice s hroznovým-partia pendants.17 byzantských meča najviac pravdepodobne tiež dosiahol Mosaburg prostredníctvom médií Podunajská Bulgar ¬ vanie. “1 Ďalšie kultúrne vplyvy sú stanovené v článkoch šperky alpských, ako je
15 ery 1992.
16 Comp. i nepublikovaných nálezov zo smrti autora vykopávok v Zalav ár-Várszigct berween 1996 a 1998. ktoré zahŕňajú tehál s narezané postava koňa a hrnčiarov> ‘črep s lešteným povrchom s druhotne zubatý | Y | prihlásiť.mcnis a artefaktov každodenného života, ktoré boli široko používané na Morave .- “” Jeden mimoriadne pohrebný rituál zahŕňajúci pohrebu kremácie v tak-zvané House of the Dead, ktorý bol popísaný v / aw / w / g / Zalavár oblasti , má svoje paralely medzi najlepšie na severe ¬ západnej Slovania (napr. Lutizes11). V súhrne možno povedať, že kultúrna rozmanitosť Panónske comilatus v deviatom storočí odráža rozmanitosť oblasti na východ od Franská ríša, od Baltského až Pontu.
CIVITAS Priwinae – Priwina je “mesto”
Mosaburg opevnenia boli vyšetrované Géza Fchér na začiatku roka 1950. Podľa jeho názoru bol celý ostrov ohraničená valom vypočítala balenia krajiny medzi dve rovnobežné čiary dreva miest spojených s wattling.11 zvyšky palisáda z dubových dub zimnú prevádzku od severu k juhu boli vyhĺbené do Agnes Čs. Sos. “Viac re ¬ cich, približne 2,5 m hlboké a 12 m široký priekopa bol odhalený, ktoré idú cez” krk “z tvare L ostrov západu na východ smerom .- ‘4 severu k juhu pali ¬ sade múru pokračovala smerom na západ po tomto priekopy. Zdá sa, že carolinus civitas bola rozdelená do troch častí. južnej tretinu, južne od priekopy a val, ubytovaní súd (Curtis) zo Priwina a Kozel, a možno stotožniť s munimen opísaným V conversie. cirkevných hodnostárov a kňazov žili v severnej časti ostrova, v oblasti, podobne ohraničená palisádou. arcibiskupa v Salzburgu a jeho družiny dostali ubytovanie v tejto oblasti počas jeho návštevy v Prahe. východ týchto dvoch súdov spočíva v Zatiaľ uninvestigated oblasti, ktorá možno slúžila ako druh opevnenia a ubytovaných domy remeselníkov a obchodníkov, alebo možno opevnené panské domy Priwina a Kozeľs najdôveryhodnejší nasledovníkmi. vykopávky odhalili, že obyvatelia CIVITAS žili vo veľkých budov s niekoľkých miestnostiach na stĺpoch (a nie v zapadnutej domy, typické pre vidiecke sídla obdobie). polojasno okolo týchto domov bola práca-jamy, skladovacie nádrže, studne, pece a like.25
Kostoly Mosaburg / Zalavár
Conversie spomína tri kostoly v Mosaburg. Prvý ležal infra munimvn Priwinae. Tento kostol, zasvätené sv Mária, Matka Božia, bola vysvätená Liupram. Salzburského arcibiskupa, na 24. januára, 850.: 6 druhý kostol, infra-CIVI Tate, v ktorom bol mučeníka Hadriána položený na odpočinku (v qua ecclesia Adrianus mučeník humatus pausa), a ktorý bol preto mimoriadne dobre hodí k uctievanie, bol postavený na podnet Liupram .* ‘7 tretí kostol, v eadern civitate, bola ponuka ¬ cated do St John the Baptist * 1 celkom dvadsatosem kostoly boli postavené mimo -
-
Zdravím Ťa asomtam. Veľká vďaka za Tvoje príspevky k Blatnohradu z Maďarských zdrojov. Niektoré obrázky, ktoré si tam dal som použil na mojej stránke o Slovanských hradiskách v článku venovanom Blatnohradu. Ak máš niečo aktuálne, daj mi vedieť, rád to na stránku doplním. http://slovanske-hradiska.blogspot.com/2011/05/blatnohrad-po-nemecky-mosapurc-dnes.html
Log in to reply.