-
Bratislavsky hrad
Monumentálny objekt obnoveného hradu sa nachádza na brale nad ľavým brehom Dunaja. Najstaršie stopy osídlenia sú z mladšej doby kamennej. Neskôr bola na brale rímska vojenská stanica. Prvá písomná zmienka z r. 907 je obsiahnutá v Salzburských análoch. Z obdobia Veľkej Moravy sa zachovali zvyšky trojloďovej baziliky. Začiatkom 13.st. stála na najvyššom bode obytná veža s opevnením. Za cisára Žigmunda Luxemburského (1427) začala na hrade veľká prestavba. Po bitke pri Moháči v roku 1526, keď bol Budín obsadený tureckými vojskami sa Bratislava stala správnym a korunovačným sídlom. http://www.obnova.sk/modules.php?name=clanky&file=clanok&sid=1494Monumentálny objekt obnoveného hradu sa nachádza na brale nad ľavým brehom Dunaja. Najstaršie stopy osídlenia sú z mladšej doby kamennej. Neskôr bola na brale rímska vojenská stanica. Prvá písomná zmienka z r. 907 je obsiahnutá v Salzburských análoch.
Z obdobia Veľkej Moravy sa zachovali zvyšky trojloďovej baziliky. Začiatkom 13.st. stála na najvyššom bode obytná veža s opevnením. Za cisára Žigmunda Luxemburského (1427) začala na hrade veľká prestavba. Po bitke pri Moháči v roku 1526, keď bol Budín obsadený tureckými vojskami sa Bratislava stala správnym a korunovačným sídlom.http://www.obnova.sk/modules.php?name=clanky&file=clanok&sid=1494
-
53 odpovede/odpovedí
-
Pred tyzdnom som navstivil Bratislavsky hrad a prezrel som si ho poriadne. Moj dojem z neho je odstrasujuci a preto vam ho ani nebudem opisovat. Mozno len trochu. :smt011 :smt022 :smt119
Ked odhliadnem od stranky veku expozicii. Spomeniem len zabetonovane veze. A nevkusne obklady.
-
Cesta na Hrad bude širšia
Súčasťou rekonštrukcie komunikácií na Obchodnej, Kapucínskej, Hurbanovom a Župnom námestí je aj rekonštrukcia príjazdovej rampy zo Staromestskej ulice na mostík na Kapucínskej.
Po rekonštrukcii ubudne jeden jazdný pruh, električková trať sa posunie a cesta pre peších, ktorá je zároveň jednou z trás na Hrad, bude širšia.
Na rampe sa obmedzí doprava – z dvoch jazdných pruhov zostane len jeden a doprava sa zjednosmerní. Po mostíku sa bude dať len schádzať smerom dole – v smere od Kapucínskej na Staromestskú.
Ostrovček, na ktorom je zastávka MHD, sa rozšíri. Jednosmerka bude aj na mostíku nad Staromestskou. Tu mali doteraz chodci k dispozícii len úzky pás.
(japa)
-
Konecne s tym zacali nieco robit. Lenze ako to v Bratislave byva, jeden rok to rozkopu, opravia a o dva roky znova lebo zistia, ze zamkova dlazba sa prepadava, alebo elektrickovu trat spravili este hlucnejsiu ako bola, alebo sa znova bude chciet niekto nabalit. Vsak ludia si to zacvakaju. V blizkej minulosti sice neopravovali cestu na hrad, ale odkedy som v BA (cca 6 rokov), tak napr. elektrickovu trat od zastavky Vazovova (resp. od Blumentalu) po obchodnu opravovali uz 3 krat. A presne v dvojrocnych intervaloch…
-
Bratislavský hrad tiež prešiel smutnou históriou a ešte neskončila.
Vyhorel r.1811 (28.mája) a márne volanie po záchrane sa zmenilo až po 1956, kedy bola schválená jeho rekonštrukcia.
Prvé memorandum na jeho záchranu podal 1909 mestský archivár J.Batka, v 20-tych rokoch 20. storočia architekt Dušan Jurkovič, Janko Alexy. V roku 1942 bola vyhlásená súťaž na obnovu hradu.
V roku 1953 Katedra vývoja architektúry vydala stanovisko, že snahy na rekonštrukciu sú už oneskorené a navrhla objekt zbúrať a niečím iným ho nahradiť !
Záchrany (výskumy, detail.spracovanie projektov..) sa ujal kolekt. Katedry teórie a dejín architektúry SVŠT pod vedením prof.arch.Alfréda Piffla.
Takto vyzerali práce v severnom krídle koncom 50-tych rokov 20.storočia
a takto v tom istom období práce pod severovýchod.vežou -
Dnes v ramci obednajsej prestaky som prechadzal po rozkopanej Obchodnej ulici (BA). Je uz druhej faze prestavby. V prvej rozkopali elektrickovu trat a polozili nove kocky, ktore by okrem estetickej stranky mali zmiernit otrasy a teda aj hluk pri prejazde elektricky. V tejto druhej faze rozkopali chodniky a prerabaju aj komplet inzinierske siete. Tym padom vsetky stroje a ludia chodia po strede ulice, tada po novej (este nepouzitej) trati. Od vcera pribudli nove stoziare na mestske osvetlenie, ktore ma hned zaujali. To, ze na jednom mieste sa zdrzovala skupinka asi 8 robotnikov a inde po dlzke ani dusa ma neprekvapilo, ani to ze z tych osmych ludi jeden kopal a ostatni sa pozerali, ale prekvapila ma skutocnost, na ktoru som uz poukazoval uz v predchadzajucom prispevku, ze prace ani neskonclili a uz su na viacerych miestach (z jednej strany cca kazdych 5 metrov) kocky prepadnute do zeme. Nie som stavebna kontrola, ale myslim si, ze to coskoru budu znova prerabat…
-
sken z knihy -
Slovenské národné múzeum – Historické múzeum Vás už tradične pozýva na podujatie VIANOCE NA HRADE – ANJELI NA HRADE,
ktoré sa uskutoční 17.12.2006 vo výstavných priestoroch
Bratislavského hradu na II. a III. poschodí od 10.00 do 17.00.
Podrobnejšie informácie Vám radi poskytneme na uvedených kontaktoch.
Kontakt: odd. prezentácie, SNM – Historické múzeum
-
Časť košického pokladu na Bratislavskom hrade
Časť košického zlatého pokladu, ktorý patrí medzi najvzácnejšie nálezy zlatých mincí v celej Európe, si budú môcť pozrieť návštevníci už aj v Bratislave. Exponát je súčasťou novej výstavy s názvom Poklady mincí na Slovensku, ktorú pripravilo Slovenské národné múzeum. Rozsiahla numizmatická zbierka sa nachádza v priestoroch Bratislavského hradu a prístupná verejnosti bude od 15. decembra až do júla 2007.
Zvyšok článku na adrese :
http://www.sme.sk/c/3052373/Cast-kosickeho-pokladu-na-Bratislavskom-hrade.html
-
Vláda SR schválila nový pamätník vysťahovalectva
17. septembra 2008 (SITA) – Nový Pamätník slovenského vysťahovalectva, ktorý má stáť v Bratislave do dvoch rokov a špeciálne vysielanie Slovenskej televízie pre Slovákov v zahraničí od júna 2010 dnes schválila vláda. V koncepcii štátnej politiky starostlivosti o Slovákoch v zahraničí sa zaviazala pravidelne podporovať krajanov cez grantové projekty 40 miliónmi korún (1,33 mil. €) ročne a Slovákov v Maďarsku troma miliónmi korún (99 582 €). Tieto sumy sú rovnaké ako v posledných rokoch.
Do konca roka 2011 by tiež mala na Bratislavskom hrade vzniknúť expozícia dejín vysťahovalectva a života zahraničných Slovákov.
Vláda očakáva, že odchod ľudí do zahraničia bude pokračovať. Dnes, najmä za prácou, odchádza okolo 15 000 Slovákov ročne.
-
Dlažba z Bratislavského hradu pravdepodobne nie je rímska
26. septembra 2008 (SITA) – Dlažba, ktorú našli archeológovia pri rekonštrukcii Bratislavského hradu, pravdepodobne nie je rímska. Pre agentúru SITA to povedal riaditeľ Mestského ústavu ochrany pamiatok Bratislava Ivo Štassel. Ide o interiérovú maltovinovú dlažbu s mozaikovým vzorom, ktorá sa podobá na tie, aké sa používali v rímskych vilách. “Naši archeológovia prizvali viacerých odborníkov, okrem iného aj kolegov z Rakúska a nie je to jednoznačné, že by sa táto dlažba dala zaradiť do rímskeho obdobia. Pravdepodobne ide o nález z antiky alebo mladšieho stredoveku,” uviedol Štassel.
Širší výskum brzdia stavebné práce na hrade, ktoré podmieňuje priaznivé počasie. Tie by mali finišovať do dvoch mesiacov, takže pôvod dlažby ozrejmia archeológovia ešte túto jeseň. “Sonda, kde sa našla dlážka, je malá a chýba nám kontext. Potrebujeme ďalšie datovateľné nálezy ako napríklad mince alebo keramické predmety, preto výkop rozšírime,” vysvetľuje Štassel. Archeológovia tu skúmali aj pred rokmi. Túto časť následne zasypali novým materiálom, čo porušilo isté súvislosti a skomplikovalo súčasné datovanie nálezov.
Väčšinu nálezov objavili archeológovia v rámci predošlých výskumov, aktuálny prieskum už také množstvo významných artefaktov nepriniesol. Vo veľkej miere však pomohol objasniť stavebný vývoj hradu, na mieste takzvanej oranžérie na severnej strane hradu sa archeológom podarilo odkryť starší a mladší port oranžérie a podzemnú chodbu. “Archeologický výskum sa tu robil v 50. a 60. rokoch počas obnovy hradu a občas pri nejakých stavebných a malých rekonštrukčných prácach ako výmena potrubia lokálne výskumy na nádvorí a v areáli hradu,” hovorí Štassel.
Tento raz ide o celoplošný a dôsledný výskum, pričom jednotlivým nálezom prispôsobuje architekt i projekt rekonštrukcie hradu. “Napríklad renesančný prejazd – zapracujú ho do projektu a návštevníci v tom mieste uvidia za sklom všetky nálezy, ktoré sme tu našli,” dodáva šéf Mestského ústavu ochrany pamiatok Bratislava. Archeológovia s napätím čakajú na povolenie pamiatkarov, vďaka ktorému by mohli začať kopať v severných záhradách Bratislavského hradu medzi hradom a kasárňami. “To je ruleta, lebo tam môžeme nájsť niečo závažné, ale aj nemusíme. Ide totiž o plochu, ktorá ešte v minulosti nebola sondovaná,” hovorí Štassel. Na severných záhradách by mal začať prieskum v októbri.
-
čo to je pod hradom, vyzerá to ako korunovácia niekoho? dejepisci poraďte :)
-
ja som momentalne v Ba a kedze byvam priamo pod hradom – pri dome sv Martina, tak som tam bol minule aj s rodinkou sa pozriet na tu mamutiu rekonstrukciu.
Vie mi niekto vysvetlit preco tam kade tade po okoli lieta polystyren? Lebo verzia co ma napadla sa mi zda byt prilis absurdna… -
No, na ten polystyren by som sa asi siel pozriet, aj s fotakom, ale myslim ze obavy nie su neopodstatnene, pod omietky schovas hocico, a ked tam chcu mat teplucko…
…nie su to taki puristi ako dobrovolnici-zachrancovia hradov. Ved kto by chodil prikladat? A vraj ten dym aj smrdi ked to zacmudi;-) -
HERETIC: “čo to je pod hradom, vyzerá to ako korunovácia niekoho? dejepisci poraďte”
Dejepisci sa neozvali, skúsim im “fušovať do remesla”:
Rytina zobrazuje korunováciu Mateja II. (r. 1608) ?
Pozn. o prešporských korunováciách je dosť prameňov a literatúry (napr. od Štefana Holčíka)
Log in to reply.