-
Bratislavsky hrad
-
Stránka k rekonštrukcii hradu:
http://www.bratislava-hrad.sk/ -
STV-2, 01. 06. 2010, 20:50
Osobnosti a udalosti / Janko Alexy a obnova Bratislavského hradu
Slovenská republika 2009Cyklus o udalostiach a osobnostiach, ktoré sa významne zapísali do dejín Slovenska. Tretia časť je venovaná požiaru bratislavského hradu, jeho predchádzajúcim osudom a obnove. O obnovenie bratislavského hradu sa najviac zaslúžil maliar Janko Alexy.
-
Kde sú naše miliardy? Čítajte TU.
-
Hmmm, ja to sledujem na ich stranke , ale hmmm, mne to na tri miliardy tiez furt nejako nestymuje. Tie novovytvorene dve miestnosti s pozlatenym stukovym dekorom asi tolko nestali ,alebo zeby? :wink:
-
Zmluvy s Váhostavom chce dať Sulík na internet
Predseda Národnej rady SR Richard Sulík chce zverejniť zmluvy na rekonštrukciu Bratislavského hradu. Počíta s tým, že na nedostatky potom upozorní verejnosť, ktorá ich bude mať onedlho k dispozícii na internete.BRATISLAVA 20. júla (SITA) – Predseda Národnej rady SR Richard Sulík (SaS) si dnes na poludnie išiel pozrieť Bratislavský hrad, ktorý začal rekonštruovať jeho predchodca Pavol Paška (Smer-SD). Sulík sa ešte neoboznámil s nákladmi, ktoré boli doteraz vynaložené na rekonštrukciu Hradu. “Už som si nechal predložiť nejaké zmluvy, tie ešte chvíľku budem skúmať aj s nejakými expertmi,” povedal Sulík, ktorý chce už budúci týždeň na internete zverejniť zmluvy, viažuce sa k rekonštrukcii hradu. Upozornil však, že medzi zmluvami sú aj dodatky, ktoré nebude môcť zverejniť. Bratislavský hrad začali rekonštruovať v apríli 2008 a tender na obnovu vyhrala firma Váhostav. “Idem vyzvať spoločnosť Váhostav, aby súhlasila so zverejnením. Keď nie, budeme skúmať právne možnosti, aké máme, aby sme sa k tomu zverejneniu celej zmluvy, so všetkými dodatkami, so všetkými prílohami, nejak prepracovali,” povedal predseda parlamentu. Sulík si chce zmluvy prejsť, ale podľa jeho slov nemá čas na ich čítanie. Očakáva však, že keď ich zverejní, nájde sa niekto, kto upozorní na nejaké nedostatky či zaujímavosti v zmluvách. “Už to samotné zverejnenie, si myslím, že veľmi prispeje k verejnej diskusii,” vysvetlil.
To, či sa nájdu v štátnej pokladnici peniaze na pokračovanie obnovy Hradu, by mal podľa Sulíka povedať minister financií. Sulík nechce za každú cenu zastaviť stavbu, chcel by však nájsť nejakú vhodnú úroveň, v ktorej by sa rekonštrukcia mohla pozastaviť. “Na toto sú teda dostatoční odborníci aj v mojej blízkosti,” povedal a dodal, že sa potom k tomu bude vedieť vyjadriť. Pôvodný rozpočet na stavbu pre tento rok bol 14 mil. eur, vláda Roberta Fica ho však zvýšila na 15 mil. “Trinásť miliónov je vyčerpaných,” povedal Sulík, ktorý sa chce v blízkej budúcnosti stretnúť s vedením Váhostavu. Nevylúčil, ale ani nepotvrdil, že by mal Váhostav pokračovať v rekonštrukcie Bratislavského hradu. “Je tam viacero možností,” povedal predseda NR SR.
Ťažiskom rekonštrukčných prác je hradný palác, ktorý bol v zlom stavebno-technickom stave. Po rekonštrukcii malo v pláne predchádzajúce vedenie parlamentu umiestniť v suteréne expozíciu dejín Bratislavského hradu a sprístupniť tu originály nálezov z obdobia Veľkej Moravy. Prvé poschodie malo zostať podľa plánov miestom štátnej reprezentácie ako aj nových výstavných priestorov. Na druhom poschodí sa počítalo s hradnou obrazárňou a na treťom s novou reprezentatívnou historickou expozíciou Slovenska a prezentáciu ľudovej kultúry na Slovensku. V podkroví na štvrtom poschodí plán počítal s depozitármi Slovenského národného múzea a pod Čestným nádvorím s lapidáriom – výstavou kamenných artefaktov. V jednej z hradných veží mala byť vyhliadka. Sprístupniť pre verejnosť sa mala aj pôvodná podzemná chodba spájajúca palác s cisternou. Pri rekonštrukcii sa počítalo s novým osobným výťahom pre bezbariérový prístup do všetkých častí paláca.
V severnej časti areálu by mala pribudnúť baroková záhrada, ktorá zanikla po veľkom požiari v roku 1811. Pod ňou, podľa plánu, mali vybudovať jednopodlažnú garáž pre dvesto áut s vjazdom zo Zámockej ulice. Myslelo sa aj na znovupostavenie oranžérie z čias Márie Terézie. Finančne veľmi náročnou časťou rekonštrukcie mala byť stavba zimnej jazdiarne v jej historickej podobe. Viacúčelová 42 metrov dlhá sála s kapacitou 500 miest mala podľa plánu slúžiť na kultúrne a spoločenské podujatia.
Rekonštrukcia, ktorá mala pôvodne vyjsť na 3,8 miliardy korún (126,1 mil. eur), sa postupne predražovala. Dôvodom boli podľa bývalého šéfa parlamentu Pavla Pašku archeologické nálezy z rímskeho obdobia. Verejnú súťaž na obnovu Hradu v roku 2007 vyhrala spoločnosť Váhostav-SK, za ktorou podľa medializovaných informácií stojí Juraj Široký. Vybrala ju Kancelária národnej rady spomedzi dvoch uchádzačov. Posledná rekonštrukcia Bratislavského hradu, ktorý sa týči 85 metrov nad Dunajom, sa uskutočnila v rokoch 1956 až 1968.
-
Najväčšiu zmenu dnes vidno v jednej z najznámejších miestností Hradu – v Sále federácie. Miestnosť, kde vyznamenávali komunistických prominentov, sa úplne stratila. Z dlážky zmizol lacno vyzerajúci mramor a objavili sa kazetové parkety. Strohé steny s hrubou omietkou sú teraz biele a bohato zdobené pozlátenými štukami. Namiesto nevkusných bielych svetiel sú teraz krištáľové lustre. Na stenách sú zrkadlá. Návštevník môže mať pocit, že je v niektorej zo sál viedenského Hofburgu.
V mnohých miestnostiach sú ešte holé steny bez omietky a štúk, z ktorých trčia káble. Na chodbách reprezentatívneho traktu už výzdobu omietky pokrývajú plátkovým zlatom.
…
„Môžem akurát posúdiť, ako pokračujú práce a kvalitu prác. Do finančných záležitostí medzi objednávateľom a zhotoviteľom vôbec nevidím,“ povedal architekt rekonštrukcie Ivan Masár. Dodávateľ reštaurátorských prác Vladimír Višváder hovorí, že zakonzervovanie prác by ich v konečnom dôsledku ešte predražilo.
Čítajte viac: TU -
Libusa, 20.07.2010, 15:36 v diskusii ma internete
-
Rekonštrukcia paláca Bratislavského hradu prechádza do ďalšej fázy. Hrubé práce sú už prakticky ukončené. Na rad prišli reštaurátori, ktorí interiéry vracajú do osemnásteho storočia. Peniaze vyčlenené na tento rok sú už takmer vyčerpané, postup a tempo obnovy hradu bude závisieť od ďalších rozhodnutí novej vlády.
Bratislavský hrad je už biely nielen zvonku, ale aj zvnútra. Po búracích prácach a inštalácii nových rozvodov inžinierskych sietí, sú už vo väčšine priestorov urobené aj omietky, a to na vnútornom nádvorí aj v interiéroch. Na hrade je osadených takmer štyristo nových okien. Od jari 2008, kedy začal archeologický výskum a prvé búracie práce, sa tak obnova hradného paláca dostala do pokročilejšej fázy.
„Prakticky sa podarilo dokončiť rekonštrukciu nádvorných fasád paláca. Sú zabudované všetky technické rozvody, sú omietnuté steny, stropy, sú zaliate hrubé podlahy a v niektorých priestoroch sa začínajú finalizovať interiéry, čo sa týka hlavne slávnostného schodiska a niektorých sál na prvom a druhom poschodí, kde sa rekonštruujú pôvodné rokokové interiéry a prebiehajú tu náročné reštaurátorské práce,“ objasňuje stav rekonštrukčných prác architekt Ivan Masár. Ako vraví, takmer všetko, čo sa teraz na hrade robí, bude už viditeľné, o to sú podľa neho práce náročnejšie.
Skicujú a odlievajú
V paláci tak už majú priestor reštaurátori, ktorých prácu koordinuje akademický sochár Vladimír Višváder, dohliadajúci aj nad obnovou budovy Reduty. Je to veľká piplačka, hlavne pokiaľ ide o taký veľký objem reštaurátorských prác, priznáva Višváder. Rekonštrukciou sa má Hradný palác a jeho areál uviesť do podoby, nadväzujúcej na poslednú barokovú etapu prirodzeného historického vývoja pred veľkým požiarom v roku 1811. Keďže výzdoba interiéru hradu bola zničená, po štukové vzory si reštaurátori „chodia“ do Viedne. „Čerpáme z tereziánskeho obdobia z Viedne. Štukové prvky sú pocitovými kópiami tých, čo sú v Hofburgu. Naskicovali sme si ich, museli sme každý roh namodelovať, urobiť formu a takýmto spôsobom prezentovať a zlátiť,“ vysvetľuje spôsob práce Vladimír Višváder. Obnova štukovej výzdoby sa v súčasnosti realizuje na prvom a druhom poschodí, kde budú priestory štátnej reprezentácie, Hudobná sieň a hradná obrazáreň. Štukatéri pracujú aj na slávnostnom schodisku, ktoré je centrálnym komunikačným priestorom objektu. Rekonštrukčné práce sa rozbehli na obnove Klenotnice na prízemí, na troch vstupných bránach do paláca, jeho podbránia, na arkádach prízemia a oporných múroch Čestného nádvoria pred vstupom do paláca.
Archeológovia sú na hrade stále doma
Z areálu ešte neodišli archeológovia. Stále pracujú na nádvorí paláca, Severnej terase a na mieste znovupostavenia objektu Oranžérie na okraji Severnej terasy. Už doterajšie nálezy ukazujú Hrad v inom svetle. Jeho históriu posúvajú zo stredoveku už do staroveku, o čom podľa Iva Štassela z Mestského ústavu ochrany pamiatok svedčia zvyšky architektúr stavaných starovekou rímskou technológiou, ktoré sa našli na hradnom nádvorí a v polohe krytej jazdiarne. Medzi najcennejšie nálezy patria aj keltské mince. „Mňa najviac prekvapilo to, že vôbec toľko vecí sa tu ešte podarilo objaviť jednak v polohe archeologickej, ktoré posunuli históriu hradu niekoľko storočí dozadu a okrem toho aj rôzne nálezy z hľadiska stavebného vývoja hradného paláca, ktoré sa snažíme využiť pri rekonštrukcii tým, že do určitej miery prispôsobujeme projekty tak, aby všetky hodnotné veci, ktoré sa našli, sa dali prezentovať verejnosti,“ dopĺňa Ivan Masár.
Treba ďalšie peniaze
Aj keď do leta ešte obnova hradného areálu ukončená ani zďaleka nebude, podľa predsedu Národnej rady SR Pavla Pašku tu už bude možné robiť kultúrne podujatia. Priebeh ďalších prác bude závislý od novej vlády, ktorá vzíde z júnových parlamentných volieb. Doteraz vláda na rekonštrukciu hradného areálu vyčlenila 50 miliónov eur, vyčerpaných už bolo 46,8 milióna. „Je to otázka ďalších rozhodnutí a rozpočtov, koľko peňazí bude vláda schopná a ochotná poskytnúť na pokračovanie prác,“ povedal Pavol Paška v posledný marcový deň počas prehliadky hradu spoločne s premiérom Robertom Ficom. Projekt obnovy hradu počíta aj s vybudovaním Barokovej záhrady, ktorá po požiari zanikla, aj s podzemnou garážou pod ňou. Na opätovné postavenie čaká takisto Oranžéria, teda záhradný pavilón využiteľný na spoločenské podujatia, rovnako zimná jazdiareň s podobným využitím.
Miroslava Štrosová, SaR 8/2010, 16. 4. 2010
Zdroj a fotografie: http://www.skreality.sk -
Neviem, či je to obnova, oprava, rekonštrukcia alebo novostavba. Keď som ju videl počas dňa otvorených dverí, bol som zúfalý, nielen z toho, že všetky rímsy už zatekajú. Pri predchádzajúcej obnove sa napríklad našli na západnom krídle originálne arkády zo 17. storočia, ktoré vtedy obnovili. Teraz ich zamurovali, dali tam okná. Vchodové dvere na slávnostné schodisko sú z umelej hmoty. Z Hradu odstránili aj bustu Janka Alexyho, ktorý sa najviac zaslúžil o rekonštrukciu Hradu do podoby, v ktorej ho dnes poznáme. Za najväčší prehrešok však považujem to, že klenotnica na Bratislavskom hrade so vzácnymi archeologickými nálezmi bola zrušená, jej exponáty vrátane slávnej paleolitickej venuše vrátili do pôvodných múzeí. Teraz budeme zahraničným návštevám v tých istých priestoroch ukazovať kresťanské umenie Ars Liturgica, ktoré na 95 percent obsahuje katolícke votívne a sakrálne predmety.
Z rozhovoru s Jarolímom Antalom (1945), odborníkom na spoločenskú etiketu, štátny a diplomatický protokol. V rokoch 1980 – 1993 bol odborným poradcom pre zahraničné styky a protokol v Slovenskej národnej rade. Externe učí na Bratislavskej vysokej škole práva.Čítajte viac: TU
-
:arrow: Z rozhovoru s Jarolímom Antalom:
“Pri predchádzajúcej obnove sa napríklad našli na západnom krídle originálne arkády zo 17. storočia, ktoré vtedy obnovili. Teraz ich zamurovali, dali tam okná. Vchodové dvere na slávnostné schodisko sú z umelej hmoty. Z Hradu odstránili aj bustu Janka Alexyho, ktorý sa najviac zaslúžil o rekonštrukciu Hradu do podoby, v ktorej ho dnes poznáme. Za najväčší prehrešok však považujem to, že klenotnica na Bratislavskom hrade so vzácnymi archeologickými nálezmi bola zrušená, jej exponáty vrátane slávnej paleolitickej venuše vrátili do pôvodných múzeí. Teraz budeme zahraničným návštevám v tých istých priestoroch ukazovať kresťanské umenie Ars Liturgica, ktoré na 95 percent obsahuje katolícke votívne a sakrálne predmety.”
Niet dôvodu p. Antalovi neveriť, skutočnosť tiež možno jednoducho overiť (napr. Pamiatkovou inšpekciou MK SR). Ak sú uvedené fakty pravdivé, nestačí (už konečne ?!) odvolať riaditeľa KPÚ v Bratislave, no jednoznačne aj generálnu riaditeľku Pamiatkového úrady SR. -
…
Kancelária Národnej rady teraz preveruje možnosti efektívnejšieho riešenia osvetlenia…
Čítajte viac v článku Doroty Krákovej zo 7. 9. 2010 na sme.sk. -
Toto by si mal kazdy povinne pozriet ! Je to parada.
-
Paráda? Bomba! Skvost! Obrazy+strih = profi-kvalita … Keď zrovnám s dneškom, neviem, neviem, či sme tým miestam viac pomohli alebo uškodili …
-
acheologovia na Bratislavskom hrade su milo prekvapeni a poteseni unikatnym objavom… jedna sa o rimsku liatu dlazbu, ktora pochadza z 2. polovice 1. stor. pred Kristom… + dalsie nalezy – keltske mince…
problem s financovanim a prisluby vlady… nech sa paci videjko ;)
http://video.markiza.sk/archiv-tv-markiza/televizne-noviny/48584
televizne noviny zo dna 23.10.2010 :arrow: 19 – Poklad na Bratislavskom hradeodbornikom odporucam zbystrit oko na pristavbu za panom ministom :?
Log in to reply.