-
Bratislavsky hrad
-
Údajne nám závidia aj zahraniční bádatelia….vyložte si to údajne ako chcete,(ja som si to vyložil údajne dobre).
-
Údajne nám závidia aj zahraniční bádatelia….vyložte si to údajne ako chcete,(ja som si to vyložil údajne dobre).
?
No neviem či nám závidia, ale minimálne sa zaujímajú ako som mohol vidieť. -
údajne to je to slovo čo tam nepatrí.
-
Oko na prístavbu som zbystril. Súkromne som si to nazval: neorokoková prístavba vagónovitého typu :D. No proste krása.
-
Ná čo by ste chceli za tých pár šupákov … :-D Pri štátno-politickej zakázke treba na porádny palác iné love …(Na Slovensku je to tak a basta-fidli!)
-
V nedeľu sa začnú Vianoce na hrade
BRATISLAVA 8. decembra (SITA) – Na Bratislavskom hrade sa deti môžu v nedeľu 12. decembra od 10:00 stať kráľovskými rytiermi, splniť zábavné úlohy a vytvoriť si erb alebo časť brnenia. Po dvoch rokoch bude totiž na Bratislavskom hrade opäť tradičné vianočné podujatie pre rodiny s deťmi – Vianoce na hrade. Pre agentúru SITA to uviedla Jana Hutťanová zo Slovenského národného múzea. Deti budú po splnení úloh predstavujúcich rytierske cnosti pasované za kráľovských rytierov. V tvorivých dielňach si vytvoria svoj erb, štít alebo časť brnenia či odevu pre dámy. Spoznajú pritom aj výstavu Ars liturgica – zlatníctvo v službách liturgie a priestory hradného areálu v zimnej nálade.
Celkom výnimočne sú pripravené tri vstupy do zrekonštruovaných reprezentačných priestorov Hradného paláca o 14:00, 15:00 a 16:00. Návštevníci tak dostanú jedinečnú príležitosť vidieť prinavrátenú nádheru bývalých kráľovských komnát. Počet ľudí v skupine je však obmedzený. Viac informácií nájdu záujemcovia na internetovej stránke http://www.snm.sk/?podujatia-historicke.
-
NR SR: Rekonštrukcia Bratislavského hradu pokračuje, bude lacnejšia
Obnovené priestory hradného paláca Bratislavského hradu si bude môcť verejnosť prvýkrát prehliadnuť na jeseň počas Dňa otvorených dverí Národnej rady SR.BRATISLAVA 25. februára (SITA) – Rekonštrukcia hradného paláca Bratislavského hradu pokračuje. Vedenie Kancelárie Národnej rady SR vyrokovalo s firmou Váhostav o 7 miliónov eur (210 mil. korún) nižšiu sumu. “Som rád, že sme päťmesačné náročné rokovania doviedli k takémuto uspokojivému výsledku,” uviedol vedúci Kancelárie NR SR Michal Nižňan. Desiaty dodatok k čiastkovej zmluve o dielo podpísal s firmou Nižňan ako štatutárny zástupca v utorok 22. februára. Celkové náklady na rekonštrukciu hradného paláca tak podľa Kancelárie NR SR predstavujú 63 180 450 eur. Verejnosť si bude môcť prvýkrát prehliadnuť obnovené priestory počas Dňa otvorených dverí Národnej rady SR, ktorý je naplánovaný na 17. novembra.
Rekonštrukčné práce na hradnom paláci pozastavila Kancelária NR SR po voľbách v lete minulého roka, aby prehodnotila rozsah niektorých prác ako aj zazmluvnené podmienky. S Váhostavom rokovala od augusta 2010. Sedemmiliónová úspora bola kompromisom. “Istú zľavu na práce dal Váhostav, zároveň sme my prehodnotili rozsah niektorých prác, ktoré boli v minulosti doobjednané v dodatkoch k pôvodnej zmluve,” povedal agentúre SITA Nižňan. Kancelária napríklad zredukovala efektné osvetlenie v interiéri, od čoho si do budúcnosti sľubuje aj úsporu na energiách. Nižňan vraví, že zmeny v dodatku konzultovali so Slovenským národným múzeom, aby podmienky vyhovovali aj muzeálnym zbierkam. “Garantujem účelnosť, hospodárnosť a efektívnosť každého jedného eura vynaloženého na dokončenie rekonštrukcie,” uzatvoril Nižňan.
Bratislavský hrad začali rekonštruovať v apríli 2008 a tender na obnovu vyhrala firma Váhostav. Ťažiskom rekonštrukčných prác je hradný palác, ktorý bol v zlom stavebno-technickom stave. Po rekonštrukcii malo v pláne predchádzajúce vedenie parlamentu umiestniť v suteréne expozíciu dejín Bratislavského hradu a sprístupniť tu originály nálezov z obdobia Veľkej Moravy.
Prvé poschodie malo zostať podľa plánov miestom štátnej reprezentácie ako aj nových výstavných priestorov. Na druhom poschodí sa počítalo s hradnou obrazárňou a na treťom s novou reprezentatívnou historickou expozíciou Slovenska a prezentáciu ľudovej kultúry na Slovensku. V podkroví na štvrtom poschodí plán počítal s depozitármi Slovenského národného múzea a pod Čestným nádvorím s lapidáriom – výstavou kamenných artefaktov. V jednej z hradných veží mala byť vyhliadka. Sprístupniť pre verejnosť sa mala aj pôvodná podzemná chodba spájajúca palác s cisternou. Pri rekonštrukcii sa počítalo s novým osobným výťahom pre bezbariérový prístup do všetkých častí paláca.
V severnej časti areálu by mala pribudnúť baroková záhrada, ktorá zanikla po veľkom požiari v roku 1811. Pod ňou podľa plánu mali vybudovať jednopodlažnú garáž pre dvesto áut s vjazdom zo Zámockej ulice. Podľa vedúceho Kancelárie NR SR Michala Nižňana však aktuálna vláda garáže zrejme nepostaví. “Nemyslím si, že na tento účel v tomto vládnom období vyčlenia peniaze,” uviedol Nižňan. V pôvodnom pláne sa myslelo aj na znovupostavenie oranžérie z čias Márie Terézie. Finančne veľmi náročnou časťou rekonštrukcie mala byť stavba zimnej jazdiarne v jej historickej podobe. Viacúčelová 42 metrov dlhá sála s kapacitou 500 miest mala podľa plánu slúžiť na kultúrne a spoločenské podujatia.
Rekonštrukcia mala pôvodne vyjsť na 3,8 miliardy korún (126,1 mil. eur), no postupne sa predražovala. Dôvodom boli podľa bývalého šéfa parlamentu Pavla Pašku archeologické nálezy z rímskeho obdobia. Verejnú súťaž na obnovu Hradu v roku 2007 vyhrala firma Váhostav, za ktorou stojí Juraj Široký. Vybrala ju Kancelária Národnej rady SR spomedzi dvoch uchádzačov. Posledná rekonštrukcia Bratislavského hradu, ktorý sa týči 85 metrov nad Dunajom, sa uskutočnila v rokoch 1956 až 1968. -
Bratislavský hrad chceli po ničivom požiari zbúrať
Horí, horí, kráľovský zámok horí! rozliehalo sa Podhradím a celým mestom v utorok tesne pred svitaním. Požiar vypukol na viacerých miestach paláca, čoskoro zachvátil strechu a celá obrovská budova bola zrazu v plameňoch. Tak aspoň opisovali požiar, ktorý pred dvesto rokmi zničil Bratislavský hrad, vtedajšie noviny.Najviac ma zaujala táto, tuším predposledná veta.
Hlavný hrdina románu Krv od Ruda Slobodu tvrdí, že po návšteve Bratislavského hradu si musí zakaždým vypiť, lebo až natoľko mu ničí náladu. “Štát vynakladá obrovské sumy na opravu hradov a možno by bolo lepšie, keby ich všetky zbúrali, lebo máloktorý sa dostane do ľudského rozmeru,” myslí si Slobodov gazda.
Akurát slovo máloktorý by som nahradil číslovkou dva, a jeden nehrad, o tých by som kedykoľvek vedel povedať, že sú ešte v normálnych ľudských rozmeroch.
-
Po desaťročiach koncepcií, zámerov, ale aj vajatania okolo dotvorenia Bratislavského hradu ide zrejme o poriadne fiasko. Najmä ten sadrokartónový barok je asi pekný paškvil. Som zvedavý, ako sa s takými interiérmi vysporiadajú autori modernej expozície dejín Slovenska ?! Nuž čo: gýč náš každodenný aj na najvyšších miestach !
-
Tiez mi najviac vadi ten sadrokartonovy barok. Zbytocne vyhodene peniaze. Zodpovednejsie a metodicky cistejsie by urcite bola pspon cisty biely sadrokarton.
Jedna za najlepsich realizacii je podla mna: rytierska sala. Pokial sa to tak vola.
Vid schema
-
O záchrane Bratislavského hradu so synmi Alfreda Piffla
BRATISLAVA 24. januára (SITA) – Snahy o záchranu Bratislavského hradu v polovici 20. storočia budú témou štvrtkovej besedy v Rytierskej sieni Bratislavského hradu. Beseda sa v priestoroch výstavy Obnova Bratislavského hradu začne o 16:00. Stretnutie so synmi profesora Alfreda Piffla – Jánom a Lukášom, sa zameria najmä na aktívnu účasť ich otca pri záchrane a obnove hradu v rokoch 1953 až 1957. Vstup na výstavu a stretnutie s Pifflovcami je pre všetkých záujemcov voľný, agentúru SITA o tom informoval Artur Šturmankin z centra marketingu a komunikácie Slovenského národného múzea.
Výstavu Obnova Bratislavského hradu pripravilo Slovenské národné múzeum – Historické múzeum s finančnou podporou ministerstva kultúry. Predstavuje dejiny Bratislavského hradu a dve rozsiahle rekonštrukcie hradu v polovici 20. storočia a v súčasnosti. "Rytierska sieň ako miesto výstavy symbolicky spája minulosť s prítomnosťou. Sieň vznikla v 15. storočí počas gotickej prestavby hradu za panovania Žigmunda Luxemburského. Vrcholným obdobím hradu bolo 18. storočie, keď ho dala prestavať kráľovná Mária Terézia. V roku 1811 hrad vyhorel a až do polovice 20. storočia chátral.
Počiatočná obnova Bratislavského hradu sa začala v 50. rokoch minulého storočia v súvislosti s archeologickým výskumom hradného areálu a rovnako aj s rekonštrukciou hradu. Pokusy zachrániť hrad iniciovali viaceré významné osobnosti," informoval Šturmankin. Projekt záchrany a využitia hradu vypracoval v roku 1953 tím pod vedením českého architekta, profesora Alfreda Piffla, známeho ako záchrancu Bratislavského hradu a ďalších slovenských pamiatok. Neskôr za projektom obnovy stál architekt Dušan Martinček. Súčasná rekonštrukcia sa začala v roku 2008 podľa návrhu Petra Boudu a Ivana Masára. Súčasťou propagácie výstavy sú dve nové publikácie – katalóg výstavy a Bratislavský hrad na pohľadniciach. Pre deti je pripravený vzdelávací program Príbeh Bratislavského hradu a premierovaný animovaný film o dejinách hradu. Výstava Obnova Bratislavského hradu je otvorená pre verejnosť denne okrem pondelka od 9:00 do 17:00. Okrem nej môžu návštevníci hradu vidieť tiež výstavu Svedectvo času – Z najnovších a starších nálezov na Bratislavskom hrade v Klenotnici Bratislavského hradu. Viac podrobností o programe múzeí zo siete Slovenského národného múzea možno nájsť na jeho webstránke – http://www.snm.sk.
-
Myšlienky dňa.
Toto je pre mňa akoby vlastné dieťa, za ktoré som znášal a asi aj budem znášať veľa kritiky.
“Pre mňa je zadosťučinením, keď vidím, aké množstvo ľudí dnes navštevuje hrad a koľko ľudí sa fotí pred sochou Svätopluka, ktorá bola predmetom veľkej kontroverznej diskusie. Ale chvalabohu, evidentne to ľuďom neprekáža. Dnes je to naozaj symbol, kde chodí veľa ľudí, symbol nielen Bratislavy, ale celého Slovenska,” vyhlásil Paška.
-
mozno (iste) by som nasiel niekde na nete kam vedie tato brana, ale nechce sa mi to hladat…poradite? rozhodne za branou je par metrov prazdnoty co mi pride viac ako divne..
-
to som myslel tu vlavo hore
Log in to reply.