-
Brest, Jilm, Ulmus
Má mohutné hnedé jadro, ostro ohraničené od užšej nažltlej beli. Dreňové paprsky sa javia na radiálnom reze ako svetlé alebo hnedé prúžky, na tangenciálnom reze má krásnu žilkovanú kresbu. Drevo je tvrdé, ťažké, pevné, pružné a ťažko štiepateľné. (Vinter, J.: Co a jak se drěvem, Praha, SNTL 1980).
Brest sa u nás vyskytuje najmä v oblasti lužných lesov ale aj v parkoch a na uliciach. Pre jeho ťažkú štiepateľnosť sa používal na sedáky stoličiek.
Má niekto skúsenosti s použitím brestového dreva?
-
11 odpovede/odpovedí
-
Co si som si pozistoval a pre zaciatok pridavam sem pre vsetkych:
Brest hrabolistý (Ulmus carpinifolia, Gled.)
Listnatý, opadavý strom, dorastajúci do výšky 35 m. Konáre sa málo rozkonárujú. Kôra je hnedolistá, s dlhými hlbokými brázdami a hrboľovými lištami. Výhonky sú pomerne tenké, hladké, mierne lesklé. Púčiky sú oválne, končisté, na koncoch mierne chlpaté. Listy sú dlhé 6-10 cm, asi 5-8 cm široké, obráteno vajcovité, alebo podlhovasté, predĺženo úzko končisté, s nápadne šikmou asymetrickou listovou bázou. Okraje listu sú nevýrazne dvojito pílkované. Vrchná strana listov je lesklá, tmavozelená, spodná je svetlejšia, s výrazným zamatovým zväzočkom chlpov v uhloch väčších listových žiliek, inak holá. Plody – oriešok. Stanovište – uprednostňuje vlhké stanovištia s dostatkom živín. Rozšírenie -vo vlhkých európskych nížinách , do výšky 600 m. Čas kvitnutia – marec.
Brest hrabolistý patrí k najväčším brestom. Brestové drevo bolo v minulosti veľmi žiadané pre jeho ohybnosť.
Prikladam aj par suborov. Su vsak viditelne iba pre prihlasenych uzivatelov.
-
Par fotografii.
-
Predpokladám, že by sme sa mali baviť o breste poľnom (Ulmus minor). S výrobkami z dreva brestu som sa stretol v živote trikrát. Raz pri archeologickom výskume v podobe zbytkov drevenej studne z cca 15. storočia, raz pri reštaurovaní nejakého čínskeho nábytku (snáď komoda?) a v poslednom prípade po ňom každodenne chodím, pretože mám z neho vyrobené parkety (1942).
Drevo brestu sa podobá na drevo čerešne. U nás sa málo používa, pretože nie je dostatok zdrojov. Iná situácia je napr. v Holansku, Belgicku. Stromy na drevo treba vyťať v zime, rozrezať a sušiť. Má vynikajúce vlastnosti, peknú farbu i keď pri spracovaní trochu páchne. Používal a používa sa na výrobu nábytku, lodí, schodísk, dverí, hudobných nástrojov, hračiek a pod.
-
Ak si všetko neporezal na také klátiky , ako máš na foto a zostal ti aspoň 160 cm +- rovný kmienok, ruky ti vybozkávajú lukári a aj ja. Výborné drevo na luk tradičnej až historickej kvality.
-
pitbul1
Brest mi doviezli medzi palivovým drevom, viac- menej ako metrovicu. A aj lesník sa čudoval odkiaľ ho tí chlapi vzali. No a nešlo ho štiepať. Jeden rovný kúsok zostal, ale bude asi len okolo 100 cm. Mňa skôr zaujímalo, či je ho možné sústružiť.
-
tak to je riadne divné palivové drevo. Aj meter by nebol na zahodenie…Indiánske krátke luky. Vymením za 2x toľko buku , dubu— palivového
Sústružiť by mal ísť v pohode. jeho jadro je riadne husté a tvrdé. -
Bol tu už brest hrabolistý a poľný, ja som mal tú česť stretnúť sa v typickom prostredí, v bočnej vlhkej skalnatej dolinke medzi Harmancom a Dolným Harmancom s brestom horským (ulmus glabra, montana). Bohužiaľ ich skolila grafióza a boli to už sucháre, ktoré som spílil aj s pár brezami do krbu. Suché ide štiepať predsa len o trochu lepšie ako mokré. Ten rotorov brest mi pripomína brest z hradu Tematín, (bol v severnom vežovom paláci) lebo mal väčšie ročné prírastky, ako tie horské z Harmanca. Boli mimoriadne tvrdé a husté. Kamarát má z neho obklad, zaujímavé je, že aj po najjemnejšom brúsení a lakovaní mal jemné chĺpky. Suchý ani tak “nepáchol”, mokrý vonia zhruba ako staršia vŕba.
Čo sa týka historických lukov, nad Horným Harmancom rastie ešte jeden strom pre takých onakvejších chlapov.
-
jasné.Tis je samozrejme kráľ. A je chránený, že ano… Dobrý brest už sa stává tiež zriedkavosťou.Ja už som viac na skladané , zvratné ako na drevenné. Ale je škoda to popáliť či do obkladov…
-
Je, ale boli to sucháre, živý by som nikdy nespílil, aj toho rotorovho mie je ľúto. A dnešní stolári, o breste ani nechyrujú.
-
O jednom krásnom rozkonárenom breste viem v parkanovom opevnení trenčianskeho hradu. A stráži ho tam roj divých včiel.
-
A čo tak:
http://www.skanska.sk/sk/Novinky-Media/Zobrazi-poloku/?nid=415E5a97
http://liptov.sme.sk/c/5082771/revucky-brest-je-druhy.html
http://www.ekopolis.sk/novinky/158-v-ankete-strom-roka-zatial-ved.html
Bývam neďaleko…
A viete čo ?? Už je na “pravde Božej” !!! Asi tak 2 roky, možno viac. Postavili tam tabuľu. Je vedľa nej vystavený aj jeho priečny rez kmeňom.
Drevo má využitie aj vlastnosti podobné dubovému. Tak smelo do sústruhu.
Log in to reply.